Tradície (188)
Odchádzajúce zvyky a obyčaje spoločne s bystränskými piesňami pripomínajú mladým, ale i starším spoluobčanom dávne tradície
Napísal(a) MG - od
Minule sa prostredníctvom stránky starostka obce Rožňavské Bystré pani Želmíra Gonosová pochválila najnovšou folklórnou akciu, ktorú pripravili v deň 1. mája 2016 pod názvom "Otváranie studniški". Ani netreba pripomínať, že sa tak stalo najmä zásluhou DFSk Bystränky, ktorá s pravidelnosťou pripravuje pomaly zabudnuté zvyky a obyčaje a spoloče s bystränskými pesňami pripomínajú mladým, ale i starším spoluobčanom tradície, ktoré v Rožňavskom Bystrom pretrvávajú do dnešných čias.
Na Prvého mája v Rožňavskom Bystrom otvárali "studniški"
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Obec Rožňavské Bystré má bohatú históriu a nepochybne vzácne klenoty – kultúrne tradície, ktorými sa môžeme pochváliť. Pokračovateľom ľudových tradícií je DFS „Bystränky“, ktorá sa snaží verne zachytiť históriu bystranského folklóru. Má z čoho čerpať, lebo všetky zvyky sú autentické – bystranské, na ktoré sme právom hrdí. Folklór patrí v Rožňavskom Bystrom medzi najväčšiu pýchu obce, pretože obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, zvyky, tradície, tance a nárečie.
V programe "Pred svadbó v Genšu" v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa prestavila FSk Genšenky
Napísal(a) M. Ferenczová
Atmosférou pred svadobných príprav žilo 20. apríla 2016 Gemerské osvetové stredisko v Rožňave počas ďalšieho folklórneho večera z cyklu U nás taká obyčaj. „V Genšu sa do svadobných príprav zapájali ženy nielen zo širokej rodiny, ale aj susedy, aby v dome budúcej nevesty, do svadobnej polievky gágoríky narobili,“ povedala vedúca folklórnej skupiny Genšenky z Honiec, Mária Lukáčová. A tento starý zvyk, ktorý sa ešte aj v dnešných časoch v gemerských dedinách zachováva, predstavili v Dome tradičnej kultúry Gemera milovníkom regionálneho folklóru.
Folklórny večer U nás taká obyčaj spestria Genšenky z Honiec s programom Pred svatbó v Genšu
Napísal(a) M. Fereczová
Veľkonočné sviatky ukončili pôstne obdobie a tak v Dome tradičnej kultúry Gemera, na Betliarskej ulici číslo 8 v Rožňave, budú 20. apríla o 18 00 hodine členky folklórnej skupiny „Genšenky“ z Honiec chystať svadobnú hostinu. Do svadobnej polievky sa na Gemeri už od pradávna pripravovali špeciálne domáce cestoviny – gágoríky. Keďže pre celú svadobnú družinu bolo treba urobiť niekoľko kíl cestovín, začali sa tieto chystať hneď po prvých ohláškach v kostole.
APRÍL: Mesiac vyvrcholí tradíciou stavania májov a turistikou
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
V mesiaci apríl čakajú na vás podujatia rôzneho druhu - od dobrovoľníckej akcie v rámci Dňa Zeme, cez divadelné predstavenie až po stavanie májov a turistickú akciu. V blízkom okolí sú zas pripravené koncerty, divadelná prehliadka a offroad šou.
Mesiac apríl sa spája s medzinárodným Dňom Zeme, ktorý každoročne pripadá na 22. apríla. Pri tejto príležitosti organizujú obce Mikroregiónu Rimava a Rimavica už tradičnú dobrovoľnícku akciu, ktorá bude tento rok v sobotu 16. apríla.
Ako sa kvočka Valika z Polomy s kvočkou Máriou z Betliara chystali na Veľkú noc do Henckoviec
Napísal(a) Fero Fundja
Povedala kvočka Valika z Polomy kvočke Márii z Betliara:
"Nedajme se zbaviť veľkonočného čara,
zložme vajca maľované a vyberme sa na návštevu k našej priateľke do Henckoviec - Hane.
Tam iste prídu kúpači a šibači kohúti zo súboru z Vlachova, takže im budeme na rane.
Jozefovské jarné spevy vo Vlachove ozvučili celú Slanskú dolinu
Napísal(a) Mgr. Martina Galová
V prvý jarný deň 20.3. 2016 už ako tradične OZ Stromíš v spolupráci s obecným úradom vo Vlachove zorganizovali folklórne podujatie s názvom Jozefovské jarné spevy. Tieto zvyky sa tradujú z minulosti, kedy dievky a dievčatá z dediny chodili spievať „na Skavku“ pásmo jarných piesní, čo symbolizovalo rozlúčku so zimou a vítanie jari.
V mrazivom počasí gočovskí folkloristi privolávali jar Jozefovskými spevmi a magickými chodovodmi
Napísal(a) Ing. Dana Lacková
Zvyk vynášania Moreny, ktorú u nás na Gemeri Striga, Baba, Hana či Hejhana sa neuchoval v každej dedine. Túto prastarú pohanskú obyčaj prostredníctvom Folklórnej skupiny Gočovan predstavilo Gemerské osvetové stredisko v rámci folklórneho večera v programe „U nás taká obyčaj“ 16. marca 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V mrazivom počasí folkloristi privolávali jar
Ako v Čiernej Lehote babky s vnúčatmi zhotovovali Morenu
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Morenu - strigu, ktorú potom upálili: FSk Lehoťanka a MO MS Čierna Lehota - členky, sa dňa 10.3.2016 venovali milej a krásnej činnosti, kedy sa zahrali mladšie ale aj staršie dievčatá, ženy. Tvorili si bábiky. Pripravovali a zhotovovali MORENU, ktorú budú vynášať v nedeľu 13.03.2016 (dva týždne pred Veľkou nocou), spolu s mladšími dievčatami a chlapcami z obce a hádzať do potoka upálenú.
Jarné spevy a zvyky v hornom Gemeri stále nás majú čím pripomínať
Napísal(a) MF
Keďže sa tohtoročná jar rozbieha veľmi rozpačito a slnko sa neustále skrýva za dažďové kvapky, rozhodlo sa ho Gemerské osvetové stredisko v Rožňave piesňami a zvykmi privolať.
Ďalší folklórny večer z cyklu „U nás taká obyčaj“ rozozvučí Dom tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) v stredu 16. 3. 2016 o 18.00 hod.
Viac...
Lehotou sa ozývalo: Ta nesemo, ta nesemo, tú klétu zimu...
Napísal(a) Darina Figúrová
Táto pieseň a ešte ďalšie, patriace do skupiny jarných chorovodov, sa rozliehali v nedeľu 13.3.2016 popoludní po Čiernej Lehote. To si členky FSk Lehoťanka spolu s deťmi pripravili Morenu a práve na smrtnú nedeľu chceli zrušiť jej jej kraľovanie.
Ale pekne po poriadku.
Rejdovskie priadky mnohým účastníkom folklórneho večera pohladili dušu
Napísal(a) Ing. Dana Lacková
S úsmevom na perách a pohladením v duši odchádzali diváci z ďalšieho folklórneho večera, ktorý v rámci cyklu „U nás taká obyčaj“, zorganizovalo v stredu, 24.2.2016 Gemerské osvetové stredisko
MAREC - mesiac vítania jari, obdobie divadiel, ale aj filmu
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
S vítaním jari je spojených aj niekoľko marcových podujatí ako vynášanie Moreny či Marienky, alebo zdobenie veľkonočného stromu. Okrem toho nájdete v ponuke mesiaca marec aj divadlo, koncert, stolnotenisový turnaj a porciu zaujímavých
S folklórnou skupinou Hôra z Rejdovej, nahliadneme do „kúdelnej chyže"
Napísal(a) D. Lacková
Aj napriek tomu, že naši predkovia zachovávali v tomto období, od popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, veľký pôst, ponúka Gemerské osvetové stredisko v Rožňave svojim priaznivcom ďalší zo svojich folklórnych večerov. V stredu, 24.2.2016 o 18.00
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.