Tradície (188)
Tradíciu čistenia a otvárania studničiek v Dome tradičnej kultúry Gemera priblížila folklórna skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) M. Ferenczová,
V stredu 19. apríla 2017, aj napriek nepriaznivému počasiu, prišli priaznivci folklorizmu do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave na ďalší folklórny večer, aby sa dozvedeli niečo nové o jarných zvykoch a obyčajoch v hornom Gemeri. Diváci mali príležitosť vidieť scénicky spracovanú tradíciu čistenia a otvárania studničiek v podaní folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého i ďalšie spevácko - tanečné čísla.
U nás taká obyčaj: Otváranie studničiek s folklórnou skupinou Bystränky z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko pripravilo v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave na Betliarskej ul. č. 8 pre priaznivcov folklóru a tradičnej ľudovej kultúry dňa 19. apríla 2017 so začiatkom o 18-ej hodine ďalší folklórny večer zameraný na jarné zvykoslovie a tradície v hornom Gemeri. Po veľkonočných sviatkoch príroda ožíva a postupne sa začínajú aj jarné práce, ktoré sprevádzajú rôzne magické úkony. V Rožňavskom Bystrom bývalo zvykom vyčistiť všetky studničky v chotári, aby voda z nich ľuďom
S príchodom jari sa plní aj kalendár podujatí v našom regióne
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
S príchodom jari sa plní aj kalendár podujatí v regióne Gemer-Malohont, z ktorého sme pre vás v apríli vybrali pozvánky na divadelné predstavenia, muzikál, turistické výstupy, športové podujatia, slávnosť ovčiarstva, ľudové veselice a ďalšie.
Ako sa dozvedáme aj prostredníctvom našich spolupracovníkov, v regióne Gemer-Malohont ožili v uplynulý piatok či sobotu ulice obcí i miest fašiangovými maskami. Dnes nás potešil náš neúnavný fotoreportér Peter Poboček, ktorý si zašiel do Ráztočného pri Klenovci, aby nám ukázal svoj fotografický úlovok. Aj tu oslavovali koniec fašiangov. Oslavovali aj v Hnúšti, kde sa v tento deň podieľali súbory pôsobiace pod MsKS, deti z CVČ, žiaci zo základných a stredných škôl v meste, detský domov a mnoho ďalších jednotlivcov.
V GOS začínajú opäť s cyklom podujatí U nás taká obyčaj. Predstaví sa rezbár Pavol Ferdinandy a Folklórny súbor Dubina
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave začína opäť s cyklom podujatí U nás taká obyčaj, na ktorom sa budú v priebehu roka predstavovať rôzne folklórne kolektívy, jednotlivci, tradiční výrobcovia na vybrané témy v rámci kalendárnych a rodinných zvykov. V stredu 22. februára 2017 o 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera sa predstaví rezbár, výrobca rytmických hudobných nástrojov Pavel Ferdinandy z Revúcej a fašiangovú atmosféru počas večera doplní Folklórny súbor Dubina z Rožňavy.
Jubilejný ples Spoku Gemerčanov pod Vysokými Tatrami aj tentoraz v znamení udržiavania tradícií, zvykov a obyčají
Napísal(a) OV
Spolok Gemerčanov pod Vysokými Tatrami s cieľom priblížiť rodákom z Gemera a Malohontu tradície, zvyky a obyčaje zorganizoval v sobotu 11. februára 2017 jubilejný 15. ples Gemerčanov a priateľov Gemera. Ples sa konal v hoteli SATEL v Poprade. Gemerský folklór a tradície predstavili členovia folklórneho súboru STROMÍŠ z Vlachova a ľudová muzika Petra Gecelovského, heligonkári a sólisti folklórného súboru VEPOR z Klenovca.
Fašiangové obdobie, ktoré potrvá do konca februára, pokračuje v regióne Malohont a jeho okolí sprievodmi v maskách, plesmi, divadelnými predstaveniami, koncertom, zimnými turistickými prechodmi aj filmovým festivalom.
Fašiangové sprievody a karneval
Prvý februárový piatok (03.02.) bude patriť Karnevalu na ľade v Hnúšti, ktorého súčasťou budú súťaže, hudba aj občerstvenie a najkrajšie masky budú ocenené.
Päťdesiat rokov družobných stykov medzi mestami Litovel a Revúca
Napísal(a) MG od
Tohto roku si dve družobné mestá, moravská Litovel a slovenská Revúca, pripomínajú 50 rokov od vzniku vzájomnej družby. Keďže v našom Gemeri to okrem Revúčanov zrejme málokto vie, pripomeňme si ju aspoň týmto príspevkom, ktorý sme prevzali z webovej stránky mesta Litovel práve teraz, na začiatku roku. Jeho aktuálnosť je o to väčšia, že 14. januára 2017 sa uskutoční v rámci jubilejného výročia vzniku družby v Revúcej Gemerský ples.
Na Štedrý večer anjelom
padajú z krídel na zem noty.
Pastierik v tichú svätú noc
na drumbli pri jasličkách nôti.
V Jelšave u Coburgovcov vám bol v piatok vianočný jarmok
Napísal(a) Andrea Houšková
V Jelšave vám bol v piatok 16. decembra 2016 vianočný jarmok... a to nie hocikde! Rovno u Coburgovcov v kaštieli! Pri bráne vám do rúk strčili „šoférsky“ punč, čo navarili deti zo školy, o kus ďalej bol ten primátorský - fajnýýý. Po tom by ste už do motora nesadli. Kým ste sa motali pomedzi stánky, kde ste mohli (pozor!) obdivovať prácu a výrobky miestnych (nie nejaké handry), spievali vám do uška vianočné koledy,
Viac...
Vianočné pastorále 2016 v Cirkevnom zbore ECAV v Čiernej Lehote
Napísal(a) M. Terrai
Vianočné pastorále 2016 sa uskutočnili dňa 10.12.2016 v Cirkevnom zbore ECAV v Čiernej Lehote. Organizátori Obec Čierna Lehota, CZ ECAV Čierna Lehota a Mikroregión Štítnická dolina. Vystúpili FSk Lehoťanka, Spevokol Rochovce, Spevokol Ochtiná, ZPOZ Slavošovce, Radostná zvesť, Cirkevný spevokol Slavošovce. Krásne oslavné piesne na chválu Pána Boha.
Mikuláš, Santa či Dedo Mráz - každý z nich prichádza pred Vianocami
Napísal(a) Ing. Darina Figúrová
Mikuláš, Santa či Dedo Mráz - každý z nich prichádza pred Vianocami a prináša deťom darčeky a radosť dospelým. Tých najmenších treba občas posmeliť, že ujo Mikuláš je dobrý ujo a netreba sa ho báť, no a tí väčší sa tešia na svoju nádielku sladkostí. V Čiernej Lehote už štvrtý rok Mikuláš rozsvietil 6. 12. 2016 stromček pred kultúrnym domom.
Šva sä stálo v Mokréj Lúke? Po zotmení sa nad Mokrou Lúkou rozjasnilo nebo ohňostrojom
Napísal(a) Andrea Houšková
Zlietli sa tam bosorky z každého konca - na jarmok. Hostili, núkali domácimi koláčmi, kapustnicou i pudingom. Bo Mokrene sú pudžingére. Vyšvácali hostí metlami po riti a nahnali ich o jedenástej do kultúry... Tam vám bola zábava! Najprv Lykovec z Revúcej sa na javisku zvŕtal, potom hrala muzika Miška Šimka a spievali chlapi z Húžvy.
U nás taká obyčaj - Predstavíme gemerského gajdoša a rozprávača povestí Jána Králika, rodáka z Čiernej Lehoty
Napísal(a) D. Lacková
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva priaznivcov ľudovej kultúry na ďalšie stretnutie s gemerskými piesňami, zvykmi a tradíciami. "V stredu 16. novembra o 18. hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera bude pre návštevníkov pripravený zaujímavý program. Predstavíme gemerského gajdoša
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.