Tradície (188)
Veľké Teriakovce mitrovali od rána do neskorého večera
Napísal(a) MG od
Záverečné mesiace roka bývali pre gazdov a ďalší pospolitý ľud aj na Gemeri obdobím, ktoré je každoročne zavŕšené najkrajšími sviatkami roka - Vianocami. Dovtedy sa konali na našom vidieku rôzne slávnosti spojené s ukončením poľnohospodárskeho roka - vyhodnotenie obdobia žiatvy či pasenia dobytka, doplnené ľudovými hrami a spestrenými rozprávaním rôznych príhod
Sychravosť jesenného večera zmenili zavíjankové piesne a tance
Napísal(a) Dana Lacková
Priaznivci folklórnych stretnutí si v stredu 19. októbra 2016 mohli v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave vychutnať svadobnú zavíjankovú atmosféru pod názvom „U nás taká obyčaj...." Zavíjanka odjakživa patrila k vrcholom svadobnej hostiny. V minulosti bola spojená s rôznymi obradnými zvykmi a úkonmi, ktoré mladomanželom
V stredu 19. októbra 2016 o 18-tej hodine si priaznivci Gemerského osvetového strediska v Rožňave a jeho folklórnych stretnutí pod názvom „U nás taká obyčaj ...“ vychutnajú polnočnú svadobnú atmosféru. Medzi najkrajšie ľudové zvyky a tradície patria tie svadobné. Snímanie venca – party z hlavy mladej nevesty, zavíjanka,
Na mitrovaní aj tento rok fakľový sprievod bačov a valachov
Napísal(a) Mirka Vargová
Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk, na ktorý pred piatimi rokmi nadviazali v obci Veľké Teriakovce podujatím Slovenské mitrovanie, počas ktorého čaká na verejnosť odborný program, ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality a viaceré sprievodné aktivity ako jarmok, výstava či drevené atrakcie pre deti.
Pravá gemerská muzika, tanec a spev v podaní folklórneho súboru Borostyán z Drnavy a ĽH Ondreja Hlaváča
Napísal(a) Dana Lacková
V stredu večer, 21. septembra 2016, sa opäť stretli priaznivci folklóru v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, aby sa dozvedeli o rôznych príležitostiach na zábavy, ale aj o zvykoch a jedlách na gemerskej hostine v minulosti. V gemerských obciach, či už v slovenských, alebo maďarských sa práve v jesennom
Vojaci rožňavskej posádky mali Deň otvorených dverí
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Velenie útvarov práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, raketometného oddielu, posádky Rožňava pri príležitosti Dňa Ozbrojených síl SR pripravilo dňa 22.9.2016 v čase od 10.00 do 14.00 hodín v priestoroch kasární „Deň otvorených dverí“ pre žiakov škôl mesta Rožňava a jeho okolia. Na nástupisku boja pripravená bojová technika útvaru spolu s posádkami vojakov.
Pomalé umieranie historických regiónov...
Napísal(a) Ľudovít Ján Šomšák
Medzi kontraproduktívne zmeny v štáte a spoločnosti po roku 1989 patrí aj nové územnosprávne členenie Slovenska. Tento necitlivý zásah do historickej identity regiónov, ergo aj Gemera a Malohontu, ich odsúdil na pomalé umieranie. Súčasná podoba územnosprávneho členenie nesie všetky znaky svojvôle, krátkozrakosti ba aj skupinových,
"U nás taká obyčaj" s Gemerskou hostinou a folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča
Napísal(a) D. Lacková
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás opäť pozýva do Domu tradičnej kultúry Gemera na stretnutie s folklórom pri pokračovaní cyklu „U nás taká obyčaj“.
„V stredu 21. septembra so začiatkom o 18.00 hodine uvádzame Gemerskú hostinu s folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča. Gemerčania sa vždy radi
Pod hradom Krásna Hôrka odštartuje už jedenásty ročník Krásnohorských hradných hier
Napísal(a) Soňa Kostrábová
Na priestranstve pod hradom Krásna Hôrka odštartuje v sobotu 6. augusta 2016 už jedenásty ročník Krásnohorských hradných hier, ktoré sú zaradené medzi TOP podujatia programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita. Aj tento rok čaká návštevníkov od slávnostného otvorenia až do neskorého večera
Prvý jún 2016 nebol len dňom detí, ale aj dňom, kedy sa priaznivci regionálneho folklóru stretli na ďalšom folklórnom večere organizovanom Gemerským osvetovým strediskom v Rožňave. V Dome tradičnej kultúry Gemera postavila folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej tradičný „máj“ - veľkú brezu ozdobenú farebnými stužkami a za spevu a tanca návštevníkom predstavila “Vyšnoslanské Rusadľe“.
Viac...
Folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej 1. júna vráti čas v GOS v Rožňave na päťdesiaty deň po Veľkonočnej nedeli
Napísal(a) Dana Lacková
Aj keď je 1. jún poväčšine venovaný deťom, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo v tento deň tohto roku ďalší „dospelácky“ folklórny večer z cyklu U nás taká obyčaj. Spoločne s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej sa o 18. 00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave prenesú diváci v čase, vrátia sa späť do polovičky mája, na päťdesiaty deň po Veľkonočnej nedeli, kedy nastáva nedeľa turíčna - Rusadľe.
Stavanie májov vo Vlachove sa zachovalo pod názvom Rusadlie. Tento sviatok patrí k veľmi významným sviatkom kresťanstva a má u nás dlhú tradíciu. Slávi sa na 50. deň po Veľkej noci
na oslavu zoslania Ducha Svätého. Tak ako kedysi sa chlapci už v sobotu ráno schádzajú s pílkami a sekerami, aby išli narúbať máje. Väčšinou sú to brezy, ktoré sa potom zdobia stužkami. Dievka, ktorá už má frajera, dostane červený smrek.
Stavanie májov je jedným z najstarších tradícií, ktorý sa až doteraz udržiava na Gemeri
Napísal(a) MG-OD
Stavanie májov je jedným za najstarších tradičných sviatkov, ktorý sa až doteraz udržiava na celom Gemeri. Počas svojej existencie prešiel všelijakými zmenami i spôsobmi stavania májov. Mohli by sme o ňom tiež povedať, že sa vyznačoval najmä osobnými vzťahmi medzi mládencom a dievčinou symbolizovanými práve mladými stromčekmi, ktoré predstavovali jednoduchosť, skromnosť a krásu. Keďže sa tradícia viazala k mesiacu máj, aj táto tradícia dostala názov Stavanie májov.
Majáles spojený s oslavou Dňa matiek prizdobený dôstojným programom potešili Vlachovčanov
Napísal(a) Mgr. Martina Gálová
Obecný úrad Vlachovo v spolupráci s OZ Stromíš a MO MS vo Vlachove usporiadali v kultúrnom dome dňa 8.mája 2016 o 14.00 hod. Majáles spojený s oslavou Dňa matiek. Po úvodných slovách Sašky Vargovej sa prihovoril starosta obce Ing. Peter Pakes, ktorý sa tiež poďakoval všetkým mamám za ich starostlivosť a lásku. S pekným programom sa predstavili škôlkari a žiaci ZŠ s MŠ vo Vlachove pod vedením svojich učiteliek.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-