Tradície (188)
U nás taká obyčaj... FSk Genšenky: Už pastír trúbí...
Napísal(a) Mária Ferenczová
Jarný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v stredu 25. apríla ponúkne svojim priaznivcom zaujímavý program. Folklórna skupina Genšenky z Honiec z rozprávania najstarších obyvateľov obce spracovala tému vyháňania dobytka na pašu. „Začiatok spoločného pasenia dobytka po zime bolo veľkou dedinskou udalosťou. Zvyčajne to bývalo napríklad na Zelený štvrtok, na Ďura, alebo 1. mája, podľa podnebných podmienok obce. Reálny termín bol daný aj počasím či zásobami krmiva po zime. Ako to bývalo v Honciach sa dozvieme práve z ich programu,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Dobšiná sa teší na okresnú súťažnú prehliadku folklórnych skupín Nositelia tradícií
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a mesto Dobšiná srdečne pozývajú všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry na okresnú súťažnú prehliadku folklórnych skupín Nositelia tradícií v nedeľu 22. apríla 2018 do Kultúrneho domu v Dobšinej. V regionálnom kole, ktoré je základným stupňom celoslovenskej postupovej súťaže, sa predstaví šesť folklórnych skupín z okresu Rožňava. Súťažné kolektívy uvedú svoje najlepšie programové čísla, spracované zvyky a obyčaje, ktoré majú v ich obciach tradíciu, alebo sa ich podarilo oživiť a opäť uviesť do života. „Niektoré ľudové zvyky a obyčaje sa do súčasnosti zachovali vďaka zanieteným členom folklórnych skupín, ktoré pôsobia v našich obciach a neúnavne sa venujú uchovávaniu miestnych tradícií, obohacujú kultúrny život v dedinách, reprezentujú ich pri rôznych príležitostiach, folklórnych a iných podujatiach,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
APRÍL: Ponuka pre vás z každého rožka troška
Napísal(a) Kristína Furmanová
Nadchádzajúci mesiac bude na podujatia v našom regióne naozaj bohatý. Opäť na vás čaká tanečná zábava, skvelé koncerty aj divadlo. Nudiť sa nebudú ani nadšenci folklóru, tradícií, športu či turistiky. Program tentoraz spestria zábavné vystúpenia, zaujímavé filmové predstavenia a program pre deti.
Veľkonočná zábava
Čo tak vstúpiť do nového mesiaca a Veľkonočného pondelka plného zvykov a tradícií tanečným krokom? Urobiť tak môžete na Veľkonočnú nedeľu (1.4.) v Kokave nad Rimavicou. O zábavu sa postará DJ Cirkus a špeciálny hosť - ľudový rozprávač z Hriňovej Martin Kopor.
Na prvom jarnom folklórnom večere zazneli jozefovské spevy a ďalšie jarné zvyky a obyčaje z Vlachova
Napísal(a) Mária Ferenczová
Jozefovské spevy a ďalšie jarné zvyky a obyčaje z Vlachova uviedla folklórna skupina Stromíš na prvom jarnom folklórnom večere v stredu 21. marca 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Z rozprávania Juraja Kováča sa prítomní dozvedeli aké bývali jozefovské jarné spevy v minulosti, Ľudmila Hajdúková a Viera Liptáková porozprávali o tradičných jedlách a čo všetko sa varilo v pôstnom období vo Vlachove. „Je pozitívne, že do tohto pásma zapojili aj najmladších, z detského folklórneho súboru Malý Stromíš, s detskými hrami, ktoré boli súčasťou obradov privolávania jari a tepla. A zároveň prirodzene vedú deti k poznávaniu vlastných tradícií,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Jozefovské jarné spevy vo Vlachove začali piesňou A pred Jozefom v tot týžden
Napísal(a) Tatiana Tomková
Príchod najkrajšieho ročného obdobia bol na území Slovenska oddávna spájaný s rôznymi ľudovými tradíciami. Vo Vlachove jar vítali piesňami a detskými hrami. Občianske združenie Stromíš, Obec Vlachovo a Dom Matice slovenskej v Rožňave 17. marca 2018 už tradične usporiadali podujatie s názvom Jozefovské jarné spevy, ktoré sa konajú na Skavke uprostred dediny. Táto tradícia sa zachovala z minulosti, kedy ženy a dievčatá na Jozefa spievali Jozefovské piesne ako vítanie jari. Pre nepriaznivé počasie sa toto podujatie aj tento rok presunulo do Kultúrneho domu. Po úvodnom slove Sašky Vargovej a po príhovore pána starostu Ing. Petra Pakesa otvorila program ženská spevácka skupina FSk Stromíš piesňou A pred Jozefom v tot týžden.
U nás taká obyčaj...: Jozefovské jarné spevy s folklórnou skupinou Stromíš z Vlachova v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva svojich priaznivcov na ďalšie folklórne stretnutie v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V stredu 21. marca 2018 folklórna skupina Stromíš z Vlachova uvedie tradičné Jozefovské jarné spevy. Aj v minulosti prvé jarné slnko lákalo ľudí, hlavne deti a mládež na dvor, do prírody, kde sa mohli venovať aj iným zábavkám ako počas dlhej zimy. Bol ešte pôst, ale dievčatá obradnými hrami a spevmi privolávali jar a teplejšie počasie. „Tradícia Jozefovských jarných spevov sa uchovala vo Vlachove a dodržiava ju folklórna skupina Stromíš.
Zvyky a obyčaje počas pôstu s folklórnym súborom Dubina
Napísal(a) M. Frenczová
Posledný februárový večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa niesol v pôstnom duchu. Diváci mali príležitosť spoznať folklórny súbor Dubina z Rožňavy aj z inej strany ako spievajúcich a tancujúcich folkloristov. Martina Dudášová, moderátorka večera, privítala troch zástupcov tejto veľkej rodiny a svoje otázky postupne adresovala Ivanovi Nemčokovi, vedúcemu súboru, Marekovi Dovalovskému a Márii Huňákovej. Obidvaja sú rodáci z Rejdovej a k tradíciám, remeslám a gemerskej kuchyni majú blízko. Ivan Nemčok, napriek tomu, že pôvodom nie je Gemerčan, už viac ako 30 rokov pôsobí na gemerskej folklórnej scéne. So svojimi deťmi šíri piesne a tance horného Gemera a vštepuje ich aj tým najmladším v detskom súbore Haviarik.
Na tradičnej Katolíckej veselici v Revúcej sa stretli a zabavili ľudia zďaleka i domáci
Napísal(a) Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 10.02.2018 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“. V jednoduchom šate, pribudli nové tváre, avšak ostala skvelá hudobná produkcia skupiny Experience. Po slávnostnom uvítaní dekanom Pavlom Bodnárom sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové, nechali sme sa opantať príjemnou náladou a pohodou. Plesať a zabávať sa neznamená iba potešiť svoje telo, ale opláchnuť svoje starosti, prevetrať starosti a opláchnuť bolesti. Stretnúť sa v priateľskom duchu je v dnešnom uponáhľanom svete veľká vzácnosť. Chvíle pohody a potešenia nestoja veľa, ale patria k životu ako soľ.
Na pôstnom folklórnom stretnutí (U nás taká obyčaj) sa predstaví folklórny súbor Dubina z Rožňavy
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva v stredu 28. februára 2018 do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave na ďalšie stretnutie s ľudovými zvykmi a zaujímavými remeslami, ktoré sa v Gemeri zachovali. V minulosti, keď skončilo fašiangové obdobie už sa nekonali zábavy, zabíjačky ani svadby, nastal pôst. Zavládla zmena aj v stravovaní, hlavne sa obmedzilo jedenie mäsa, slaniny, sladkostí i požívanie alkoholu. Počas pôstu sa ľudia pripravovali fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších sviatkov v roku – Veľkú noc.
Prázdninová ponuka Domu tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v tomto roku prichádza s ponukou, ktorou hravo, ale aj poučne vyplní voľné chvíle prázdninujúcich detí. Tvorivé dielne v Dome tradičnej kultúry Gemera sa tešia veľkému úspechu a záujmu návštevníkov. „V priebehu roka ponúkame program školským zariadeniam, no teraz chceme dať príležitosť deťom spolu s rodičmi, či starými rodičmi, aby sa prišli zabaviť, ale aj niečo užitočné naučiť. Počas jarných prázdnin v termíne od 26. februára do 2. marca 2018 ponúkame možnosť vyskúšať si tradičné remeselné techniky.
Viac...
Významný cirkevný sviatok - Popolcová streda otvára kresťanom predveľkonočný čas pokánia a kajúcnosti
Napísal(a) Eva Bombová
Dnešok nám prináša Popolcovú stredu a s ňou začiatok pôstu a tiež spomienku na svätého Valentína - patróna zaľúbených, snúbencov i mladomanželov. Mierumilovný a láskavý taliansky biskup chcel mladých mužov uchrániť od smrteľných rizík vojny a tajne, napriek cisárskemu zákazu ich sobášil s vyvolenými - ženáči totiž nemuseli narukovať. Zaplatil najvyššiu cenu, bol popravený sťatím. Dnešok je i štartom obávanej studenej valentínskej zimy. Práve okolo Valentína boli príšerné studené zimy a v roku 1929 ako v Česku, tak i na Slovensku namerané historicky najnižšie teploty (Vígľaš - časť Pstruša -41,0 a České Budějovice -42,2 stupňov Celzia) - bŕŕŕ.
Tvorivej dielne sa zúčastnilo takmer 40 žiakov, ktorí si mohli vyskúšať samotné tkanie
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
„UČÍME SA TKAŤ“, to bol názov tvorivej dielne, ktorú pripravilo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote pre žiakov Evanjelickej základnej školy Zlatice Oravcovej z Rimavskej Soboty v utorok 13. februára 2017. Tvorivej dielne sa zúčastnilo takmer 40 žiakov, ktorí si mohli vyskúšať samotné tkanie pod vedením Ľubomíry Žilkovej a Martina Felbabu z Kokavy nad Rimavicou. Žiaci si dielňu chválili a tkanie ich veľmi zaujalo. Tí, ktorí práve netkali, si mohli upliesť náramky šťastia, tzv. cigánske tkaničky a švihadlá. Každý odchádzal spokojný a odniesol si okrem iného aj pekné momenty z tvorivej dielne.
Gemerské osvetové stredisko vo februári ponúka tvorivé dielne pre školy, ale aj workshopy, kurzy a klub pre dospelych
Napísal(a) gos
Z Gemerského osvetového strediska v Rožňave sme dostali možnosť informovať zaujemcov o ľudovú tvorbu s ponukou využiia tvorivých dielní pre školy, ale aj workshopy, kurzy a klub pre dospelých.
Počas zimných dní februára sa takto pomocou rôznych odborníkov naučia, alebo tiež zdokonalia v niektorých svojich záľubách. Aj keď je pred nami ešte dosť dní, istotne túto ponuku využijete a prihlásite sa tam, kde sa budete najlepšie cítiť.
Kurz paličkovanej čipky
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v tomto roku pokračuje v organizovaní vzdelávacích aktivít pre verejnosť. V mesiaci február zahájime kurz paličkovanej čipky pre začiatočníkov.
Na Maska bále v Honciach vítali obyvateľov svojej obce a tešili sa aj z účasti priateľov z blízkeho okolia
Napísal(a) Mária Lukáčová
Fašiangy, fašiangy, čas zábav a veselenia sa. Spev, tanec, dobré jedlo. Práve takto sme sa my organizátori MO Matice slovenskej a Folklórnej skupiny Genšenky v Honciach snažili pripraviť 10. februára 2018 pre svojich priateľov. Vítali sme obyvateľov našej obce a tešili sme sa aj z účasti priateľov z blízkeho okolia. Naši predkovia ťažko pracovali na roliach, okolo dobytka, pozdejšie popri gazdovaní aj v iných zamestnaniach. Pracovali ako baníci, povozníci, honci, uhliari…, ale počas fašiangov si nenechali ujsť príležitosť zabaviť sa, pošpásovať, či posilniť sa dobrým výdatným jedlom. Rozhodli sme sa oprášiť zabudnutú tradíciu maškarných bálov, ktoré sa v našej obci tešili veľkej obľube.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-