Tradície (188)
Lehotské obyčaje v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) M. Ferenczová
Príjemný októbrový večer strávili návštevníci podujatia U nás taká obyčaj s folklórnou skupinou Lehoťanka a remeselníkmi Lýdiou Zacharovou a Ondrejom Klimom z Čiernej Lehoty. Lehoťanka ponúkla zo svojho bohatého repertoáru piesne a tance spojené so zaujímavými zvykmi a obyčajmi z Čiernej Lehoty a moderátorka Martina Dudášová zase vyspovedala remeselníkov. Tradícia výroby perlových čepcov v Čiernej Lehote pokračuje vďaka pani Lýdii Zacharovej, ktorá nadviazala na krásnu záľubu svojej svokry.
Živé múzeum VI. - Tradičné remeslo valchárov a súkenníkov na Gemeri - plstenie a splsťovanie
Napísal(a) Gabriella BadinSlovenské mitrovanie: Ukončenie pastierskej sezóny 2017 sa blíži
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Ukončenie pastierskej sezóny sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk nazývaný mitrovanie, ktorý si v obci Veľké Teriakovce pripomenú už po šiestykrát. Pre verejnosť sú aj tento rok pripravené ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality a viaceré sprievodné aktivity, ako výstava oviec, jarmok či drevené atrakcie pre deti.
U nás taká obyčaj... Predsvadobné a svadobné obyčaje z Vyšnej Slanej v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva na prvý jesenný folklórny večer s folklórnou skupinou Radzim. V stredu 20. septembra 2017 o 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej uvedie piesne a zvyky spojené s najkrajším obdobím života mladých ľudí. „Skupina zo svojho bohatého repertoáru vybrala ľúbostné piesne a nezvyčajné spracovanie svadobnej témy. Do programu sme zapojili aj nositeľky tradícií, aby si zaspomínali a priblížili nám časy svojej mladosti,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Dôstojná a nezabudnuteľná oslava okrúhleho výročia obce Rakovnica
Napísal(a) -sb-
Medzi tradičné podujatia v našej obci Rakovnica patria Dni obce. Tento rok sme to oslávili v dňoch 22. a 23. júla pri príležitosti 690. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Okrúhle jubileum bolo pre organizátorov výzvou. Dali si na tom patrične záležať. V rámci osláv bol zrealizovaný bohatý, pestrý program. Osláv sa zúčastnili milí hostia starostovia obcí: Monika Paličková Honce, Jarmila Pavlíková Gočaltovo, Želmíra Gonosová Rožňavské Bystré, Július Kerekeš Rudná,
Remeslo ešte nevymrelo, šup ho s kožuchom cez plecia!
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Kušnieri, blanári, grznári, fošníci, švači, garbiari, barbari - takto sa v minulosti nazývalo remeslo kožušnícke. Ako sa remeslo vyvíja v obci Muránska Zdychava? Na označenie výrobcov, ktorí sa zaoberajú výrobou kožušín sa používa v nárečí viacero pomenovaní. V dávnej minulosti to bol termín kušnier. Okrem názvu kušnier, nachádzame v literatúre aj názvy ako blanár, grznár. Obec Muránska Zdychava leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v blízkosti mesta Revúca. Mojím prvým podnetom pre výskum boli kroje.
Leto je v plnom prúde a s tým sú spojené aj rôzne praktiky v minulosti. Letný slnovrat je obdobie, ktorému v ľudovej tradícii dominoval oheň. Symbolizoval slnko a ľudia verili, že očisťuje a utužuje zdravie. Najvýznamnejším dňom ľudového kalendára spätým s ohňom je deň svätého Jána – 24. júna. V predvečer sviatku sa zapaľovali v chotároch obcí vatry nazývané vajano alebo sobotky. Verilo sa, že kto preskočí svätojánsky oheň, nemusí sa báť v ďalšom roku smrti. Pálením ohňov sa tiež privolával životodarný dážď.
VyKroj sa s „Hraškou“ (Mgr. Petra Oravcová) v Muránsko-zdychavskom kroji
Napísal(a) Ľubica Koreňová
Príjemné popoludnie ste mali možnosť stráviť vo štvrtok 13.7.2017 v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kde sa konala historicky prvá prednáška v múzeu vôbec pre deti a širokú verejnosť. Do problematiky krojov a ľudového odievania nás zasvätila Mgr. Petra „Hraška“ Oravcová, ktorá kroje a ľudovú kultúra študovala. Petra nás naučila ako sa kroj obliekal a z čoho sa skladal. Poukázala na rozdiely v ľudovom odievaní v jednotlivých regiónoch Slovenska, ako je Gemer, Horehronie, Podpoľanie a Zemplín.
Čepčenie (zavíjanie, kičkanie, povjazuvvaňia, zavíjäška) ako už vieme je svadobný obradový akt založenia čepca na hlavu mladuchy. Patrí medzi obrady prechodu – symbolizuje zmenu stavu mladuchy z dievky na vydatú ženu. Podľa tradície sa konalo ráno po svadobnej noci. V 20. storočí sa v dôsledku skrátenia svadieb časovo spojilo s obradom skladania venca mladuchy, čo bývalo o polnoci sobášneho dňa. Bolo to už v priestore domu ženícha (v komore, na povale, v stodole). Prítomné bývali len vydaté ženy.
Ako zaujímavo využiť sviatočný deň - prvú prázdninovú stredu - na relax v kruhu svojich najbližších? Gemerské osvetové stredisko ponúka skvelý celodenný program v príjemnom prostredí Domu tradičnej kultúry Gemera. Tvorivé aktivity pre celú rodinu v hrnčiarskej a tkáčskej dielni, školičku tanca, či pečenie domáceho chleba v tradičnej peci. Ako zaujímavo využiť sviatočný deň - prvú prázdninovú stredu - na relax v kruhu svojich najbližších? Gemerské osvetové stredisko ponúka skvelý celodenný program v príjemnom prostredí Domu tradičnej kultúry Gemera.
Viac...
Revúcke prababičky, babičky, matky a pozvaní hostia si pripomenuli a spoločenským podujatím oslávili Deň matiek
Napísal(a) Gejza Fabian
V stredu 10. mája 2017 popoludní sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej zišli rôzne generácie žien - prababičky, babičky, matky a pozvaní hostia, aby si všetci pripomenuli a spoločenským podujatím oslávili Deň matiek, ktoré zorganizovali Základná organizácia JDS Revúca v spolupráci s Mestom Revúca a MsKS Revúca.
Oslavy Dňa matiek moderoval Ing. Igor Hock, ktorý privítal všetkých prítomných a pozvaných hostí. Slávnostný príhovor mal viceprimátor Ing. Július Buchta.
Na podujatí U nás taká obyčaj je vyhradená téma Rohovina, ako ju nepoznáme
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko sa v mesiaci máj bude na podujatí U nás taká obyčaj venovať téme Rohovina, ako ju nepoznáme.
Domácka a remeselná výroba z rohoviny zanikla v polovici 50. rokov v procese kolektivizácie poľnohospodárstva a likvidácie živností. Ústredie ľudovej umeleckej výroby už pri zakladaní získalo žijúcich tradičných výrobcov z rohoviny pre svoj výrobný a obchodný program a týmto sa prakticky zaslúžilo o prežitie remesla.
Postavili máj v Gemerskej Polome a pokrstili aj nový hudobný album
Napísal(a) Tatiana Tomková
Máj. Je nielen mesiacom lásky, ale aj mladý stromček, ktorý má symbolický význam. Je výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou; symbolom obnovujúcej sa prírody. Zvyk nosiť máje na začiatku jari sa zachoval aj v Gemerskej Polome. V slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich tvorivú silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari nad zimou. Staval sa pred domy, v ktorých bolo dievča súce na vydaj. Máje sa často rozlične ozdobovali pestrými stužkami.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-