Tradície (188)
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región
Napísal(a) MG od
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región. A keďže práve čas, ktorý žijeme, patrí medzi fašiangové, priblížime vám prostredníctvom fotografií pána Petra Pobočeka jednu z takých udalostí aj na stránke Maj Gemer. Nebudem hádam nosiť drevo do lesa, keď pripomeniem, že fašiangy sa začínajú po Troch kráľoch a trvajú až do polnoci pred Popolcovou stredou. Tohto roku fašiangy budú trvať do 14. februára. Toto obdobie aj v minulosti predchádzalo štyridsaťdennému pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou, kedy sa má, okrem iného, upustiť od požívania mäsa. Preto boli fašiangy oficiálne považované za sviatok jedla. Jedným z ich hlavných účelov bolo dosýta sa najesť. Tradície fašiangov sú navyše poznamenané ľudovými zábavami, sprievodmi v maskách a na záver pochovávaním basy.
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ oživili Bystränky
Napísal(a) Mária Ferenczová
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ priniesla do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Bystränky. V stredu 31. januára 2018 sa opäť zišli priaznivci tradičnej ľudovej kultúry, aby si oživili spomienky na mladé roky a tí mladší sa zoznámili s ďalšími ľudovými zvykmi, ktoré sa v Gemeri dodržiavali. „Počas fašiangov sa v Rožňavskom Bystrom konali aj páračky a to bola príležitosť na stretnutia počas dlhých zimných večerov a pre mládež aj na zábavu,“ uviedla pani Zuzana Tomková, nositeľka tradícií z Rožňavského Bystrého.
Páranie peria dnes už nie je bežná záležitosť ani v dedinách. To aké perie sa pára, do čoho sa používa i iné zaujímavosti o páračkách i mužských prácach v zimnom období sa prítomní od nej
V programe U nás taká obyčaj... uvedú Bistränskia páraški
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj v novom roku pokračuje v projekte „U nás taká obyčaj...“, ktorý je zameraný na prezentáciu tradičnej kultúry horného Gemera. Prvý folklórny večer v tomto roku bude patriť zvykom a obvyklým činnostiam počas fašiangového obdobia. Aj keď sa v našom regióne nezachovala tradícia bujarých zábav a sprievodov, na dedinách sa v tomto čase konali svadby, zabíjačky, hostiny, zábavy s muzikou, priadky či páračky, kde sa mládež stretávala aj so zámerom zabaviť sa. „V stredu 31. januára 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uvidíme v podaní folklórnej skupiny Bystränky čo sa všetko odohrávalo v minulosti na fašiangových páračkách v Rožňavskom Bystrom.
Betlehemské svetlo z Baziliky Narodenia Pána sa dostalo aj na Gemer
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi miliónmi ľudí. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceme spolu s ním odovzdať porozumenie do sŕdc v našom okolí. Prijmime ho a šírme jeho plamienok ďalej, aby sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko.
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave rozvoniaval škoricou a vanilkou, ozývali sa v ňom koledy a vianočné piesne
Napísal(a) M. Ferenczová
V stredu 13. decembra v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave rozvoniavala škorica a vanilka, ozývali sa koledy a vianočné piesne v podaní folklórnych kolektívov z horného Gemera. Organizátor Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo pre svojich priaznivcov stretnutie s vianočnými tradíciami z Gemera v rámci projektu U nás taká obyčaj..., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Šva sä stálo ši sä nestálo v Mokrej Lúke?
Napísal(a) Štefánia Dachová
Ak by ni, stálo se aj po trečí ráz. V sobotu 16.12.2017 zmo mali bosorácky jermok. A bulo zas výborne. Nechýbeli bosorky, hoščä, domácí i cezpoľní. Stánkári núkali zo svojich dielní len to najlepšia – perníky, kolášiky, vianočnia výzdoby, šperky, klbásky, medžík, sviašky, hlavnice, koreniny,... ojojoj, bulo si zo šoho vyberač. Koj nám šicom zahrali v bruchu cigáni, tak zmo se šicia nachovali – kapustnicou, gemerskyma gulkamí, belušamí, klbáskamí, pankúškamí, buchtamí a ostatnyma dobrotamí. Samozrejme podával se i tradičný pudžing.
Folklórne Vianoce 2017 pohladili duše a rozohriali srdiečka divákov v Revúcej
Napísal(a) A. Kvetková
Milovníci folklóru a folklórnych tradícií si určite prišli na svoje v stredu 13. decembra 2017 na vianočnom vystúpení folklórneho súboru Lykovec a Lykovček v Revúcej. Na pódiu MsDK sa vystriedali všetky generácie súboristov, počnúc škôlkarmi až po seniorov, aby vo vyše hodinovom pásme hovoreného slova, spevu a tanca priblížili divákom typické a možno už aj zabudnuté zvyky a tradície nášho regiónu, spojené so sviatkami radosti a hojnosti.
Vianočné obdobie sa spája s rôznymi magickými úkonmi
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Vianočné obdobie sa spája s rôznymi magickými úkonmi. Keďže už sme prekonali Katarínu, Martina a Ondreja, pozrime sa na ďalšie zvyky späté s nasledujúcimi dňami. Deti už túžobne odrátavajú hodiny do sv. Mikuláša. Absencia zmienok v starších prameňoch potvrdzuje výpovede najstarších obyvateľov, podľa ktorých 6. decembra deň sv. Mikuláša prebiehal bez povšimnutia. Tesne pred prvou svetovou vojnou sa začal ujímať zvyk, že sa jeden z mužských členov rodiny pristrojí za Mikuláša a obdaruje deti jablkami, orechmi a inými dobrotami.
Najkrajšie sviatky roka sa blížia a s nimi sa stupňuje predvianočný zhon. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva stráviť príjemné chvíle s tradičnými vianočnými koledami, vinšami a zvykmi z rôznych gemerských obcí. „Vianočnú atmosféru zažívame prostredníctvom médií, v živej podobe v rámci koncertov a iných podujatí, ale v pôvodnom prostredí koledy, vinše a spevy vidíme už len vo výnimočných prípadoch. Folklórne kolektívy ich zachovávajú vo svojich programoch a práve z ich repertoárov sme pripravili vianočný folklórny večer,
Jesenné obdobie v našich dedinách býva spestrené rôznymi tradíciami. Dostali sme o jednej z nich krátku informáciu i pestré fotografie aj zo známej obce pod Kohútom, neďaleko Revúcej. V sobotu 18.11.2017 sa už po druhýkrát tam konala dlho očakávaná Zabíjačka svornosti, na ktorú sa veľmi tešili najmä členovia urbariátu Muránskej Zdychavy. Podujatie zorganizovali členovia výboru pod vedením predsedu Pavla Simana.
Viac...
U nás taká obyčaj - Folklórny večer na tému zvonkárstva v bývalej Gemerskej župe
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Zvonkárstvo je remeslo nadviazané na chov oviec a dobytka. Patrilo medzi domáce remeslá a venovali sa mu poniektorí kováči a zruční pastieri počas zimného obdobia v oblastiach Pohronia, Považia, Oravy, Turca, Liptova, ale aj na Gemeri a Spiši, no niektoré zvonce sa však dovážali z Maďarska a Nemecka. Remeselnou výrobou kutých zvoncov zo železného plechu sa od 16. storočia dokonca zaoberali zvonkári z Jelšavy. Vyrábali zvonce, ktoré vyvážali aj do Egypta, na Blízky východ a do Francúzska pre špeciálne parížske fiakre. Volali sa paríže
Slovenské mitrovanie prilákalo do obce Veľké Teriakovce tisícky návštevníkov
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Slovenské mitrovanie prilákalo do obce Veľké Teriakovce tisícky návštevníkov, hoci mu počasie neprialo tak ako po minulé roky. V sobotu 21. októbra 2017 bola na Salaši pod Maginhradom ukončená pastierska sezóna, nechýbali ukážky prác na salaši, baranie špeciality, kultúrny program a viacero sprievodných aktivít.
Tradičná výroba modrotlače v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v rámci Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera ROK NA GEMERI pripravuje opäť zaujímavý workshop, v súčasnosti veľmi atraktívnej a vyhľadávanej textilnej techniky – výroby modrotlače, ktorý sa uskutoční dňa 21. novembra od 17.00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Živé múzeum VI. - Tradičné remeslo valchárov a súkenníkov na Gemeri
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 30. októbra 2017 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave konal, v spolupráci s Mestom Rožňava, tretí odborno-vzdelávací seminár zameraný na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri – plstenie a splsťovanie. Účastníci seminára absolvovali, v súlade so zámermi nášho projektu Živé múzeum VI., kompletný odborno-vzdelávací program. Všetci si z podujatia odniesli, rovnako ako aj predošlé skupiny, metodickú príručku o plstení, ktorú vydalo Banícke múzeum v Rožňave.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-