Tradície (188)
Revúcke masky sa vo fašiangovom sprievode nedali ani tento rok zahanbiť
Napísal(a) od
Február tak, ako je bohatý na množstvo všelijakých fašiangových podujatí, tak je nevyspytateľný na vrtošivé počasie. A to nielen v našom Gemeri, ale po celom Slovensku. Bohatý program a peknú účasť masiek, ktoré sa každoročne schádzajú na známom fašiangovom sprievode okresným mestom
Fašiangy nechýbali ani rožňavským seniorom
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožúška zima mu bude... Touto úvodnou pesničkou – po privítaní predsedníčkou Klubu dôchodcov v Rožňave p. Tóthovou, sa 9. februára 2016 začala fašiangová veselica. Nádherné masky predstavila p. Oľga Grešáková.
Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde... a pochovali aj basu
Napísal(a) M. M.
Revúcke fašiangy vyvrcholili v utorok 9. februára 2016 veselým sprievodom masiek centrom mesta. Nechýbali krojované skupinky, kôň, turoň, koza a ďalšie pestré masky detí. A odmena? Samozrejme voňavé šišky, lízadlá, teplý čajík či varené víno. Vo večerných hodinách prichádzali seniori na
Kresťanská fašiangová veselica nás roztancovala
Napísal(a) Janka Dorčáková
Sú tradície, ktoré už roky majú svoje čaro. Jednou z nich je pre nás februárová Kresťanská veselica, ktorá nás tento rok v Revúcej roztancovala 6. februára 2016 v rytme skupiny Metalex v zložení Jaroslav Šarník, Mário Garláthy a Marian Hrivňák.
Rimavská Sobota žila fašiangovou náladou
Napísal(a) Stanislava Zvarová, Mgr. Anetta Cvachová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko, Centrum voľného času RELAX a Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote v posledný fašiangový piatok 5. februára 2016 organizovali 10. ročník podujatia Fašiangy sa krátia s vyhodnotením výtvarnej súťaže Fašiangy na Gemeri a Malohonte. Od 14:30 uličky v okolí námestia, ako aj samotné námestie zaplnili
Aj v Gemeri vrcholia fašiangy, obdobie zábav, karnevalov a rôznych radovánok
Napísal(a) Gabriella Badin
V týchto dňoch aj v Gemeri vrcholia fašiangy, obdobie zábav, karnevalov a rôznych radovánok, ktoré sa začalo na Troch kráľov a trvá do polnoci pred Popolcovou stredou.
V tomto roku sa fašiangové obdobie končí 9. februára o polnoci. Práve dnešný deň je na mnohých miestach vo svete vyvrcholením fašiangových
Rodina Struhárová a FS Vepor pripravili v penzióne Na Ráztočnom fašiangové hody
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Penzión Na Ráztočnom v Klenovci žil v sobotu 30. januára 2016 pravou, fašiangovou náladou. Rodina Struhárová pre návštevníkov pripravila zaujímavé podujatie, ktoré im pomohli dotvoriť svojim programom členovia Folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Pravé fašiangové hody umocnila klenovská, fašiangová
14. ples Gemerčanov a priateľov Gemera pod Vysokými Tatrami skrášlili Bystränky
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Roztrúsení Gemerčania žijúci na rôznych miestach po celom Slovensku radi sa stretávajú pri rôznych podujatiach, ktoré si po celý rok organizujú. Spolok Gemerčanov pod Vysokými Tatrami s cieľom priblížiť rodákom z Gemera a Malohontu tradície, zvyky a obyčaje zorganizoval v sobotu
Rimavsko-soboťania pozývajú na fašiangové podujatie FAŠIANGY SA KRÁTIA
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko, CVČ Relax a Dom kultúry v Rimavskej Sobote Vás pozývajú na fašiangové podujatie FAŠIANGY SA KRÁTIA, 05.02.2016. Fašiangová chasa Vám dobrú náladu bude prinášať už od 14:30 na pochôdzkach mestom, v Galérii Domu kultúry bude od 15:30 vernisáž výtvarnej súťaže detí z regiónu pod
V Honciach sa na chvíľu vrátili do obdobia, keď sa fašiangy tešili veľkej obľube
Napísal(a) Mária Lukáčová
Obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu, fašiangy, si pripomenuli 23. januára 2016 v Honciach. Organizátori, Miestny odbor Matice slovenskej, Jednota dôchodcov a Ženská spevácka skupina Genšenky pozvali všetkých spoluobčanov, aby sa spoločne zabavili, zaspievali, zatancovali a veselými
Viac...
Príjemný fašiangový večer prežili účastníci podujatia U nás taká obyčaj... v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, s folklórnym súborom Dubina a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča 20. januára 2016. V hornom Gemeri fašiangy boli hlavne obdobím, keď sa končili priadky a začínalo sa tkať. Po zabíjačkách sa tiež
Začínajú fašiangy a s nimi rôzne charakteristické podujatia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Obdobie veselosti, zábavy a hodovania nazývané fašiangy začína po sviatku Troch kráľov (07.01.) a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadá na 10. februára. Počas týchto mesiacov sa v obciach MAS MALOHONT koná viacero podujatí.
Šťastný nový rok 2016 vám všetkým želá Maj Gemer
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Veľmi vhodne som dostal prakticky na prelome rokov 2015 a 2016 fotografiu od Miloša Lenga z Rožňavského Bystrého ako poďakovanie za prekvapivý darček od stránky Maj Gemer. Prezentoval sa na nej ako kuchár pripravujúci „juchu“, oblečený s rovnakou zásterou akú v roku 2015 obdržalo viacero mojich spolupracovníkov,
Vlachovskú gubajku „pustia“ aj do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) M. Ferenczová
"Pustíte gubajku?" S touto otázkou v minulosti vstupovali mládenci z Vlachova do príbytkov domácich, aby im povinšovali a predviedli vianočnú betlehemskú koledu – Gubajku.
Gubajka je jednou z najznámejších živých tradícií v hornom Gemeri a do dnešných čias sa zachovala vďaka folklórnej skupine Stromíš, ktorá sa takmer päťdesiat rokov venuje oživovaniu a uchovávaniu starých vlachovských zvykov. V dedine sa stala neoddeliteľnou súčasťou každoročných vianočných sviatkov a rok čo rok priláka množstvo návštevníkov aj zo širokého okolia.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).