Tradície (188)
U nás taká obyčaj... FSk Genšenky: Už pastír trúbí...
Napísal(a) Mária Ferenczová
Jarný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v stredu 25. apríla ponúkne svojim priaznivcom zaujímavý program. Folklórna skupina Genšenky z Honiec z rozprávania najstarších obyvateľov obce spracovala tému vyháňania dobytka na pašu. „Začiatok spoločného pasenia dobytka po zime bolo veľkou dedinskou udalosťou. Zvyčajne to bývalo napríklad na Zelený štvrtok, na Ďura, alebo 1. mája, podľa podnebných podmienok obce. Reálny termín bol daný aj počasím či zásobami krmiva po zime. Ako to bývalo v Honciach sa dozvieme práve z ich programu,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Dobšiná sa teší na okresnú súťažnú prehliadku folklórnych skupín Nositelia tradícií
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a mesto Dobšiná srdečne pozývajú všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry na okresnú súťažnú prehliadku folklórnych skupín Nositelia tradícií v nedeľu 22. apríla 2018 do Kultúrneho domu v Dobšinej. V regionálnom kole, ktoré je základným stupňom celoslovenskej postupovej súťaže, sa predstaví šesť folklórnych skupín z okresu Rožňava. Súťažné kolektívy uvedú svoje najlepšie programové čísla, spracované zvyky a obyčaje, ktoré majú v ich obciach tradíciu, alebo sa ich podarilo oživiť a opäť uviesť do života. „Niektoré ľudové zvyky a obyčaje sa do súčasnosti zachovali vďaka zanieteným členom folklórnych skupín, ktoré pôsobia v našich obciach a neúnavne sa venujú uchovávaniu miestnych tradícií, obohacujú kultúrny život v dedinách, reprezentujú ich pri rôznych príležitostiach, folklórnych a iných podujatiach,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
APRÍL: Ponuka pre vás z každého rožka troška
Napísal(a) Kristína Furmanová
Nadchádzajúci mesiac bude na podujatia v našom regióne naozaj bohatý. Opäť na vás čaká tanečná zábava, skvelé koncerty aj divadlo. Nudiť sa nebudú ani nadšenci folklóru, tradícií, športu či turistiky. Program tentoraz spestria zábavné vystúpenia, zaujímavé filmové predstavenia a program pre deti.
Veľkonočná zábava
Čo tak vstúpiť do nového mesiaca a Veľkonočného pondelka plného zvykov a tradícií tanečným krokom? Urobiť tak môžete na Veľkonočnú nedeľu (1.4.) v Kokave nad Rimavicou. O zábavu sa postará DJ Cirkus a špeciálny hosť - ľudový rozprávač z Hriňovej Martin Kopor.
Na prvom jarnom folklórnom večere zazneli jozefovské spevy a ďalšie jarné zvyky a obyčaje z Vlachova
Napísal(a) Mária Ferenczová
Jozefovské spevy a ďalšie jarné zvyky a obyčaje z Vlachova uviedla folklórna skupina Stromíš na prvom jarnom folklórnom večere v stredu 21. marca 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Z rozprávania Juraja Kováča sa prítomní dozvedeli aké bývali jozefovské jarné spevy v minulosti, Ľudmila Hajdúková a Viera Liptáková porozprávali o tradičných jedlách a čo všetko sa varilo v pôstnom období vo Vlachove. „Je pozitívne, že do tohto pásma zapojili aj najmladších, z detského folklórneho súboru Malý Stromíš, s detskými hrami, ktoré boli súčasťou obradov privolávania jari a tepla. A zároveň prirodzene vedú deti k poznávaniu vlastných tradícií,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Jozefovské jarné spevy vo Vlachove začali piesňou A pred Jozefom v tot týžden
Napísal(a) Tatiana Tomková
Príchod najkrajšieho ročného obdobia bol na území Slovenska oddávna spájaný s rôznymi ľudovými tradíciami. Vo Vlachove jar vítali piesňami a detskými hrami. Občianske združenie Stromíš, Obec Vlachovo a Dom Matice slovenskej v Rožňave 17. marca 2018 už tradične usporiadali podujatie s názvom Jozefovské jarné spevy, ktoré sa konajú na Skavke uprostred dediny. Táto tradícia sa zachovala z minulosti, kedy ženy a dievčatá na Jozefa spievali Jozefovské piesne ako vítanie jari. Pre nepriaznivé počasie sa toto podujatie aj tento rok presunulo do Kultúrneho domu. Po úvodnom slove Sašky Vargovej a po príhovore pána starostu Ing. Petra Pakesa otvorila program ženská spevácka skupina FSk Stromíš piesňou A pred Jozefom v tot týžden.
U nás taká obyčaj...: Jozefovské jarné spevy s folklórnou skupinou Stromíš z Vlachova v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva svojich priaznivcov na ďalšie folklórne stretnutie v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V stredu 21. marca 2018 folklórna skupina Stromíš z Vlachova uvedie tradičné Jozefovské jarné spevy. Aj v minulosti prvé jarné slnko lákalo ľudí, hlavne deti a mládež na dvor, do prírody, kde sa mohli venovať aj iným zábavkám ako počas dlhej zimy. Bol ešte pôst, ale dievčatá obradnými hrami a spevmi privolávali jar a teplejšie počasie. „Tradícia Jozefovských jarných spevov sa uchovala vo Vlachove a dodržiava ju folklórna skupina Stromíš.
Zvyky a obyčaje počas pôstu s folklórnym súborom Dubina
Napísal(a) M. Frenczová
Posledný februárový večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa niesol v pôstnom duchu. Diváci mali príležitosť spoznať folklórny súbor Dubina z Rožňavy aj z inej strany ako spievajúcich a tancujúcich folkloristov. Martina Dudášová, moderátorka večera, privítala troch zástupcov tejto veľkej rodiny a svoje otázky postupne adresovala Ivanovi Nemčokovi, vedúcemu súboru, Marekovi Dovalovskému a Márii Huňákovej. Obidvaja sú rodáci z Rejdovej a k tradíciám, remeslám a gemerskej kuchyni majú blízko. Ivan Nemčok, napriek tomu, že pôvodom nie je Gemerčan, už viac ako 30 rokov pôsobí na gemerskej folklórnej scéne. So svojimi deťmi šíri piesne a tance horného Gemera a vštepuje ich aj tým najmladším v detskom súbore Haviarik.
Na tradičnej Katolíckej veselici v Revúcej sa stretli a zabavili ľudia zďaleka i domáci
Napísal(a) Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 10.02.2018 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“. V jednoduchom šate, pribudli nové tváre, avšak ostala skvelá hudobná produkcia skupiny Experience. Po slávnostnom uvítaní dekanom Pavlom Bodnárom sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové, nechali sme sa opantať príjemnou náladou a pohodou. Plesať a zabávať sa neznamená iba potešiť svoje telo, ale opláchnuť svoje starosti, prevetrať starosti a opláchnuť bolesti. Stretnúť sa v priateľskom duchu je v dnešnom uponáhľanom svete veľká vzácnosť. Chvíle pohody a potešenia nestoja veľa, ale patria k životu ako soľ.
Na pôstnom folklórnom stretnutí (U nás taká obyčaj) sa predstaví folklórny súbor Dubina z Rožňavy
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva v stredu 28. februára 2018 do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave na ďalšie stretnutie s ľudovými zvykmi a zaujímavými remeslami, ktoré sa v Gemeri zachovali. V minulosti, keď skončilo fašiangové obdobie už sa nekonali zábavy, zabíjačky ani svadby, nastal pôst. Zavládla zmena aj v stravovaní, hlavne sa obmedzilo jedenie mäsa, slaniny, sladkostí i požívanie alkoholu. Počas pôstu sa ľudia pripravovali fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších sviatkov v roku – Veľkú noc.
Prázdninová ponuka Domu tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v tomto roku prichádza s ponukou, ktorou hravo, ale aj poučne vyplní voľné chvíle prázdninujúcich detí. Tvorivé dielne v Dome tradičnej kultúry Gemera sa tešia veľkému úspechu a záujmu návštevníkov. „V priebehu roka ponúkame program školským zariadeniam, no teraz chceme dať príležitosť deťom spolu s rodičmi, či starými rodičmi, aby sa prišli zabaviť, ale aj niečo užitočné naučiť. Počas jarných prázdnin v termíne od 26. februára do 2. marca 2018 ponúkame možnosť vyskúšať si tradičné remeselné techniky.
Viac...
Významný cirkevný sviatok - Popolcová streda otvára kresťanom predveľkonočný čas pokánia a kajúcnosti
Napísal(a) Eva Bombová
Dnešok nám prináša Popolcovú stredu a s ňou začiatok pôstu a tiež spomienku na svätého Valentína - patróna zaľúbených, snúbencov i mladomanželov. Mierumilovný a láskavý taliansky biskup chcel mladých mužov uchrániť od smrteľných rizík vojny a tajne, napriek cisárskemu zákazu ich sobášil s vyvolenými - ženáči totiž nemuseli narukovať. Zaplatil najvyššiu cenu, bol popravený sťatím. Dnešok je i štartom obávanej studenej valentínskej zimy. Práve okolo Valentína boli príšerné studené zimy a v roku 1929 ako v Česku, tak i na Slovensku namerané historicky najnižšie teploty (Vígľaš - časť Pstruša -41,0 a České Budějovice -42,2 stupňov Celzia) - bŕŕŕ.
Tvorivej dielne sa zúčastnilo takmer 40 žiakov, ktorí si mohli vyskúšať samotné tkanie
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
„UČÍME SA TKAŤ“, to bol názov tvorivej dielne, ktorú pripravilo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote pre žiakov Evanjelickej základnej školy Zlatice Oravcovej z Rimavskej Soboty v utorok 13. februára 2017. Tvorivej dielne sa zúčastnilo takmer 40 žiakov, ktorí si mohli vyskúšať samotné tkanie pod vedením Ľubomíry Žilkovej a Martina Felbabu z Kokavy nad Rimavicou. Žiaci si dielňu chválili a tkanie ich veľmi zaujalo. Tí, ktorí práve netkali, si mohli upliesť náramky šťastia, tzv. cigánske tkaničky a švihadlá. Každý odchádzal spokojný a odniesol si okrem iného aj pekné momenty z tvorivej dielne.
Gemerské osvetové stredisko vo februári ponúka tvorivé dielne pre školy, ale aj workshopy, kurzy a klub pre dospelych
Napísal(a) gos
Z Gemerského osvetového strediska v Rožňave sme dostali možnosť informovať zaujemcov o ľudovú tvorbu s ponukou využiia tvorivých dielní pre školy, ale aj workshopy, kurzy a klub pre dospelých.
Počas zimných dní februára sa takto pomocou rôznych odborníkov naučia, alebo tiež zdokonalia v niektorých svojich záľubách. Aj keď je pred nami ešte dosť dní, istotne túto ponuku využijete a prihlásite sa tam, kde sa budete najlepšie cítiť.
Kurz paličkovanej čipky
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v tomto roku pokračuje v organizovaní vzdelávacích aktivít pre verejnosť. V mesiaci február zahájime kurz paličkovanej čipky pre začiatočníkov.
Na Maska bále v Honciach vítali obyvateľov svojej obce a tešili sa aj z účasti priateľov z blízkeho okolia
Napísal(a) Mária Lukáčová
Fašiangy, fašiangy, čas zábav a veselenia sa. Spev, tanec, dobré jedlo. Práve takto sme sa my organizátori MO Matice slovenskej a Folklórnej skupiny Genšenky v Honciach snažili pripraviť 10. februára 2018 pre svojich priateľov. Vítali sme obyvateľov našej obce a tešili sme sa aj z účasti priateľov z blízkeho okolia. Naši predkovia ťažko pracovali na roliach, okolo dobytka, pozdejšie popri gazdovaní aj v iných zamestnaniach. Pracovali ako baníci, povozníci, honci, uhliari…, ale počas fašiangov si nenechali ujsť príležitosť zabaviť sa, pošpásovať, či posilniť sa dobrým výdatným jedlom. Rozhodli sme sa oprášiť zabudnutú tradíciu maškarných bálov, ktoré sa v našej obci tešili veľkej obľube.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).