Tradície (188)
V rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavili ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, v stredu 21.11.2018, v rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavilo ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova. Tradičnej ľudovej kultúre sa venuje viac ako päťdesiat rokov, počas ktorých s folklórnou skupinou Stromíš uviedol množstvo úspešných programov. Okrem toho zbieral zvyky, obyčaje a piesne, ktoré sa pri rôznych príležitostiach spievali v obci i po celom Gemeri. Aby sa zachovali pre budúce generácie, rozhodol sa vydať ich v knižnej podobe. To množstvo piesní a ďalších informácií o Vlachove vyšlo v dvoch dieloch ako Spevy spod Stromíša. So spomínanými publikáciami je úzko spojený aj ďalší hosť večera Alžbeta Lukáčová, etnomuzikologička a dramaturgička, ktorú verejnosť pozná aj z televíznej folklórnej šou Zem spieva.
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát lákadlom pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií
Napísal(a) M. Hlaváčová
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát láka milovníkov folklóru a ľudových tradícií svojou pestrou programovou ponukou. Podujatie pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku organizuje Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s mestom Rožňava.
REMESLO MÁ ZLATÉ DNO NIELEN PRE DETI
Od pondelka (19.11.) až do piatka (23.11) budú mať možnosť školáci pracovať v dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa v rámci októbrového folklórneho večera zameralo na zaujímavé sviatky v gemerských dedinách - Hostiny. „V jesennom období sa oddávna u nás na hornom Gemeri konali Hostiny na počesť posviacky chrámov, ale aj ako forma utužovania rodinných vzťahov s pokrvnými i nepokrvnými členmi príbuzenstva, hlavne tými, čo žili v iných obciach,“ začal svoje rozprávanie Ing. Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej. Spomínal na zvyky, ktoré sa zachovávali pri tejto príležitosti len v Nižnej Slanej, jedlá čo varili na Hostinu a nezabudnuteľné historky, ktoré sa v dedine zachovali. A ako to je na hostinách zvykom, nemôže chýbať zábava pri muzike.
Na Salaši pod Maginhradom už po siedmykrát ožilo Slovenské mitrovanie
Napísal(a) MG od
Na Salaši pod Maginhradom aj tohto roku sa uskutočnilo zaujímavé podujatie, ktoré organizátori pomenovali Slovenské mitrovanie. Tento starý zvyk, viažúci sa k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra si v obci Veľké Teriakovce pripomenenuli v sobotu 20. októbra 2018 už po siedmykrát. Jeho účastníci si pochvaľovali program, ktorý prebiehal po celý deň. Rušno bolo na každom kroku. Na pódiu sa predvádzali folkloristi, ktorí s nadšením vyhrávali, spievali a krepčali jedna radosť. Podchvíľou sa ku každému hosťovi, či domácemu dostala vôňa baranieho guľáša, ktorý bol vhodnou témou pre súťažiace kolektívy z okolia. Ej, veru bolo na čo pozerať, počúvať i ochutnať. Tak, ako každý rok doteraz. Čo oči videli, to srdce žiadalo. Veru, nechýbalo ani pečené mäso, ani pre tento kraj tradičné mliečne výrobky.
Gemerská hostina s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva priaznivcov folklórnych večerov 24. októbra 2018 na Gemerskú hostinu s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej, folklórnym súborom Dubina a ľudovou hubou Ondreja Hlaváča z Rožňavy. Hostiny - hody sa v dedinách konali ako pamiatka na počesť posviacky chrámov. O tradíciách aké sa zachovávali počas hostiny v hornom Gemeri, konkrétne v Nižnej Slanej, porozpráva Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina. „V minulosti to bola na našich dedinách veľká udalosť. Na hostinu si každá rodina pozývala príbuzných aj zo vzdialenejšieho okolia. Okrem duchovnej stránky a hodovania na hostine nemohla chýbať zábava. Hostiny sa konali v jesenných mesiacoch, čiastočne to súviselo aj s cyklom hospodárskeho života,
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave v septembri začína ďalšiu sériu Folklórnych večerov v Dome tradičnej kultúry Gemera „U nás taká obyčaj...“. Otvorí ju folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy, ktorá už dvadsať rokov uchováva a šíri miestne ľudové tradície, zvyky, piesne a tance. Úspešne prezentuje okres a región aj v najvyšších postupových súťažiach a festivaloch na Slovensku i v zahraničí. Aj v tomto roku úspešne postúpila do celoštátneho kola súťaže folklórnych skupín Nositelia tradícií s programom „Jormark“, kde sa umiestnila v zlatom pásme.
„V stredu 26.9.2018 sa naši návštevníci v jej podaní zoznámia so zvykmi, ktoré v minulosti súviseli s odchodom na vojenčinu.
Začiatok mesiaca bude bohatý najmä na program pre deti a divadelné predstavenie. Tie neskôr vystriedajú pozoruhodné koncerty, športové podujatia, hradné hry či poľovnícky deň. K viacdňovým podujatiam sa okrem dní miest Hnúšťa a Revúca v závere mesiaca pripojí aj očakávaná Klenovská Rontouka.
Venované deťom
Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí (1.6.) je v Klenovci naplánovaná Cesta rozprávkovým lesom. Tohtoročnou novinkou je trasa, ktorá povedie zo sedla Chorepa až k rozhľadni na Laze Slopovo.
Jelšava si na Dňoch mesta pripomenie trištvrte tisícročné výročie prvej písomnej zmienky
Napísal(a) Tatiana Strelková
Pozývame vás na Dni mesta Jelšava, ktoré sa uskutočnia v dňoch 15. – 17. júna 2018, a to pri príležitosti 775. výročia prvej písomnej zmienky o Jelšave. Bohatý kultúrny program a sprievodné podujatia, ktoré sú pre vás pripravené, ponúkajú možnosť stráviť tieto dni s celou rodinou. Neodmysliteľnou súčasťou sobotňajšieho programu Dní mesta Jelšava, prebiehajúceho v areáli mestského futbalového štadióna, sú naše tradičné súťaže. Už XIV. ročník „Súťaže vo varení gemerských guliek“ dokazuje neutíchajúci záujem o túto súťaž, tak zo strany súťažiacich družstiev, ako aj zo strany návštevníkov podujatia. Gemerské guľky, jedlo typické pre naše mesto a región, môžete v rámci súťaže ochutnať na viacero spôsobov. Každé súťažiace družstvo (obec) má totiž svoj vlastný, rokmi
Folklórna skupina Bučina z Pače zavítala na "Rosadľa" do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 23. mája 2018 priniesla folklórna skupina Bučina z Pače do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, okrem svojich zvykov počas turíčnych sviatkov – Rosadlí, aj vyzdobené máje. „Z rozhovoru s nositeľkami tradícií Irenou Helcmanovou a Máriou Cmorikovou sme sa okrem iného dozvedeli, že v Pači chlapci stavali dievčatám po dva máje – pár, a to brezy, ktorých kmene neboli očistené tak ako v iných obciach. Tiež ich stavali aj ku kostolu, kde sa v nedeľu po obede stretli dievčatá i ženy a spolu spievali aj si zatancovali,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Hosťom skupiny bol majster tesár Ján Gunár, ktorý sa okrem tesárčiny venuje aj vyrezávaniu úžitkových a dekoratívnych predmetov a práci s kovom. Prezradil, že najväčšiu radosť má hlavne na jar, keď k nemu chodia chlapci z dediny,
Stavanie mája po roku si zopakovali aj na Revúčke
Napísal(a) B. Vrabcová
Každoročné stavanie mája je tradíciou už aj na Revúčke (miestna časť mesta Revúca). Tento rok sme sa tam stretli 19.5.2018 a stavať sme začali hneď po 17:00 hodine. S kultúrnym programom sme začali hneď ako sa chlapom podarilo vysokánsky strom dostať na miesto. Vystúpili: FS Lykovec, DFS Lykovček, FSk Muránska Lehota a samozrejme aj domáca FSk Revúška. Za zorganizovanie tejto akcie ďakujeme všetkým zúčastneným. (Poznámka OD: Hodne k tejto udalosti vypovedajú aj originálne fotografie pána Pobočeka, ktoré sú súčasťou tejto krátkej informácie. Udalosť spravila v Revúške poriadny rozruch, lebo zaujala skoro každého jej obyvateľa, a tak vlastnou účasťou či mladí, či starší prispeli k peknému farebnému koloritu bydliska. Vysoký máj
Viac...
Slovenské tradície stavania májov opäť na výslní i v strednom Gemeri
Napísal(a) B. Vrabcová
Počasie v Revúcej nám v piatok 18. mája 2018 naozaj prialo. Vďaka tomu netrvalo chlapom z FSk Revúška a FS Lykovec dlho a ozdobený, mohutný máj bol na svojom mieste v priebehu pár sekúnd. V kultúrnom programe sa nám pred budovou mestského kultúrneho strediska predstavil DFS Lykovček, FS Lykovec, FSk Revúška, FSk Spod Kohúta Revúčka – Muránska Zdychava a spevokol Úsvit. Diváci si popri speve mohli vychutnať pálenku a pagáčik, ktorý si pre nich pripravili organizátori podujatia mestské kultúrne stredisko v Revúcej a mesto Revúca. Všetkým zúčastneným ďakujeme, že prijali pozvanie vystupovať a samozrejme aj divákom, že nás prišli svojou hojnou účasťou podporiť.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva na ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami v rámci projektu U nás taká obyčaj. V stredu 23. mája 2018 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera návštevníci bližšie oboznámia so zvykmi počas Rosadlí v malebnej dedinke Pača. Uvedie ich folklórna skupina Bučina, ktorá sa zachovávaniu miestnych tradícií venuje už takmer desať rokov. „Skupina sa orientuje na oživovanie miestnych kalendárnych, rodinných, pracovných zvykov, piesní a typického nárečia, ktoré sa výrazne líši od gemerského, skôr má bližšie k rusínskemu, čím sa v našom prostredí vyníma. Aj zvyky na Rosadle, v iných oblastiach známe ako Rusadle či Turíce, mali v Pači inú podobu ako v hornogemerských obciach a sme radi, že nimi
Prvého mája v Čiernom Potoku obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov
Napísal(a) J. Pupala
V malebnej obci juhozápadného Gemera obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov na 1. mája. Nikto nepripomenul Sviatok práce - Prvý máj ani ako sviatok svätého Jozefa podľa rímskokatolíckej cirkvi - patróna robotníkov. Podľa staroslavianskych a keltských tradícií sa 1. máj slávi ako prvý letný deň. Traduje sa, že máje stavali mládenci slobodným-vydajasúcim devám v noci z 30. apríla na 1. mája. Podľa kraja to boli smrekové stromky, ale najmä brezové stromčeky - odrezky, zdobené stuhami z krepového papiera, na čo najdlšom stĺpe, ktoré stavali na bráne rodinného domu. Neskôr sa tradícia obmedzila na stavanie májov v strede obce. A tu bol problém, v dedinách s „horným“ a „dolným“ koncom sa stavali máje osve. No a „bujarí“ mládenci vzali
Prvé vyháňanie dobytka na pašu uviedli Genšenky z Honiec v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 25. apríla 2018 bol v Dome tradičnej kultúry Gemera folklórny večer s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec, ktorá uviedla svoj program s témou prvého vyháňania dobytka na pašu. Nechýbali spevácke čísla ani rozprávanie o tradícii, s ktorou sa v súčasnosti už nestretávame. Program zaujal divákov a výkony členov skupiny odmeňovali spontánnym potleskom. „Funkcia obecného pastiera bola zodpovedná, musel to byť človek dôveryhodný a pracovitý, ktorý si získal úctu gazdov a vedel sa o zvieratá postarať aj v ich núdzi. Prvý výhon bol v obci sviatkom. Celá dedina sa stretla a popri práci so statkom sa aj zabavila, hlavne mládež,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny. „Tento kolektív je pomerne mladý, ale vo svojom repertoári má spracovaných už niekoľko zaujímavých tém,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.