Tradície (188)
Lehotské obyčaje v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) M. Ferenczová
Príjemný októbrový večer strávili návštevníci podujatia U nás taká obyčaj s folklórnou skupinou Lehoťanka a remeselníkmi Lýdiou Zacharovou a Ondrejom Klimom z Čiernej Lehoty. Lehoťanka ponúkla zo svojho bohatého repertoáru piesne a tance spojené so zaujímavými zvykmi a obyčajmi z Čiernej Lehoty a moderátorka Martina Dudášová zase vyspovedala remeselníkov. Tradícia výroby perlových čepcov v Čiernej Lehote pokračuje vďaka pani Lýdii Zacharovej, ktorá nadviazala na krásnu záľubu svojej svokry.
Živé múzeum VI. - Tradičné remeslo valchárov a súkenníkov na Gemeri - plstenie a splsťovanie
Napísal(a) Gabriella BadinSlovenské mitrovanie: Ukončenie pastierskej sezóny 2017 sa blíži
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Ukončenie pastierskej sezóny sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk nazývaný mitrovanie, ktorý si v obci Veľké Teriakovce pripomenú už po šiestykrát. Pre verejnosť sú aj tento rok pripravené ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality a viaceré sprievodné aktivity, ako výstava oviec, jarmok či drevené atrakcie pre deti.
U nás taká obyčaj... Predsvadobné a svadobné obyčaje z Vyšnej Slanej v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva na prvý jesenný folklórny večer s folklórnou skupinou Radzim. V stredu 20. septembra 2017 o 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej uvedie piesne a zvyky spojené s najkrajším obdobím života mladých ľudí. „Skupina zo svojho bohatého repertoáru vybrala ľúbostné piesne a nezvyčajné spracovanie svadobnej témy. Do programu sme zapojili aj nositeľky tradícií, aby si zaspomínali a priblížili nám časy svojej mladosti,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Dôstojná a nezabudnuteľná oslava okrúhleho výročia obce Rakovnica
Napísal(a) -sb-
Medzi tradičné podujatia v našej obci Rakovnica patria Dni obce. Tento rok sme to oslávili v dňoch 22. a 23. júla pri príležitosti 690. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Okrúhle jubileum bolo pre organizátorov výzvou. Dali si na tom patrične záležať. V rámci osláv bol zrealizovaný bohatý, pestrý program. Osláv sa zúčastnili milí hostia starostovia obcí: Monika Paličková Honce, Jarmila Pavlíková Gočaltovo, Želmíra Gonosová Rožňavské Bystré, Július Kerekeš Rudná,
Remeslo ešte nevymrelo, šup ho s kožuchom cez plecia!
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Kušnieri, blanári, grznári, fošníci, švači, garbiari, barbari - takto sa v minulosti nazývalo remeslo kožušnícke. Ako sa remeslo vyvíja v obci Muránska Zdychava? Na označenie výrobcov, ktorí sa zaoberajú výrobou kožušín sa používa v nárečí viacero pomenovaní. V dávnej minulosti to bol termín kušnier. Okrem názvu kušnier, nachádzame v literatúre aj názvy ako blanár, grznár. Obec Muránska Zdychava leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v blízkosti mesta Revúca. Mojím prvým podnetom pre výskum boli kroje.
Leto je v plnom prúde a s tým sú spojené aj rôzne praktiky v minulosti. Letný slnovrat je obdobie, ktorému v ľudovej tradícii dominoval oheň. Symbolizoval slnko a ľudia verili, že očisťuje a utužuje zdravie. Najvýznamnejším dňom ľudového kalendára spätým s ohňom je deň svätého Jána – 24. júna. V predvečer sviatku sa zapaľovali v chotároch obcí vatry nazývané vajano alebo sobotky. Verilo sa, že kto preskočí svätojánsky oheň, nemusí sa báť v ďalšom roku smrti. Pálením ohňov sa tiež privolával životodarný dážď.
VyKroj sa s „Hraškou“ (Mgr. Petra Oravcová) v Muránsko-zdychavskom kroji
Napísal(a) Ľubica Koreňová
Príjemné popoludnie ste mali možnosť stráviť vo štvrtok 13.7.2017 v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kde sa konala historicky prvá prednáška v múzeu vôbec pre deti a širokú verejnosť. Do problematiky krojov a ľudového odievania nás zasvätila Mgr. Petra „Hraška“ Oravcová, ktorá kroje a ľudovú kultúra študovala. Petra nás naučila ako sa kroj obliekal a z čoho sa skladal. Poukázala na rozdiely v ľudovom odievaní v jednotlivých regiónoch Slovenska, ako je Gemer, Horehronie, Podpoľanie a Zemplín.
Čepčenie (zavíjanie, kičkanie, povjazuvvaňia, zavíjäška) ako už vieme je svadobný obradový akt založenia čepca na hlavu mladuchy. Patrí medzi obrady prechodu – symbolizuje zmenu stavu mladuchy z dievky na vydatú ženu. Podľa tradície sa konalo ráno po svadobnej noci. V 20. storočí sa v dôsledku skrátenia svadieb časovo spojilo s obradom skladania venca mladuchy, čo bývalo o polnoci sobášneho dňa. Bolo to už v priestore domu ženícha (v komore, na povale, v stodole). Prítomné bývali len vydaté ženy.
Ako zaujímavo využiť sviatočný deň - prvú prázdninovú stredu - na relax v kruhu svojich najbližších? Gemerské osvetové stredisko ponúka skvelý celodenný program v príjemnom prostredí Domu tradičnej kultúry Gemera. Tvorivé aktivity pre celú rodinu v hrnčiarskej a tkáčskej dielni, školičku tanca, či pečenie domáceho chleba v tradičnej peci. Ako zaujímavo využiť sviatočný deň - prvú prázdninovú stredu - na relax v kruhu svojich najbližších? Gemerské osvetové stredisko ponúka skvelý celodenný program v príjemnom prostredí Domu tradičnej kultúry Gemera.
Viac...
Revúcke prababičky, babičky, matky a pozvaní hostia si pripomenuli a spoločenským podujatím oslávili Deň matiek
Napísal(a) Gejza Fabian
V stredu 10. mája 2017 popoludní sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej zišli rôzne generácie žien - prababičky, babičky, matky a pozvaní hostia, aby si všetci pripomenuli a spoločenským podujatím oslávili Deň matiek, ktoré zorganizovali Základná organizácia JDS Revúca v spolupráci s Mestom Revúca a MsKS Revúca.
Oslavy Dňa matiek moderoval Ing. Igor Hock, ktorý privítal všetkých prítomných a pozvaných hostí. Slávnostný príhovor mal viceprimátor Ing. Július Buchta.
Na podujatí U nás taká obyčaj je vyhradená téma Rohovina, ako ju nepoznáme
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko sa v mesiaci máj bude na podujatí U nás taká obyčaj venovať téme Rohovina, ako ju nepoznáme.
Domácka a remeselná výroba z rohoviny zanikla v polovici 50. rokov v procese kolektivizácie poľnohospodárstva a likvidácie živností. Ústredie ľudovej umeleckej výroby už pri zakladaní získalo žijúcich tradičných výrobcov z rohoviny pre svoj výrobný a obchodný program a týmto sa prakticky zaslúžilo o prežitie remesla.
Postavili máj v Gemerskej Polome a pokrstili aj nový hudobný album
Napísal(a) Tatiana Tomková
Máj. Je nielen mesiacom lásky, ale aj mladý stromček, ktorý má symbolický význam. Je výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou; symbolom obnovujúcej sa prírody. Zvyk nosiť máje na začiatku jari sa zachoval aj v Gemerskej Polome. V slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich tvorivú silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari nad zimou. Staval sa pred domy, v ktorých bolo dievča súce na vydaj. Máje sa často rozlične ozdobovali pestrými stužkami.































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.