Výstavy (325)
Výstava výtvarnej tvorby rodiny Rešovských
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, napĺňa jedno zo svojich poslaní a predstavuje tvorbu významného rodáka, akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského. Výstava s názvom 3 x R pozostávajúca z deväťdesiatich umeleckých diel a dvadsiatich piatich plagátov zároveň predstaví i tvorbu jeho výtvarne činných rodinných príslušníkov – manželky Margity a staršieho syna Jána.
Neviem kde, ale niekde tam – Autorská výstava Martiny Kleinovej v Rožňave
Napísal(a) R. Šimko
Martina Kleinová je prvou výtvarníčkou z vlastných radov, ktorej Gemerské osvetové stredisko (GOS), zriaďovateľom ktorého je Košický samosprávny kraj, otvára tohoročnú autorskú výstavu s názvom „Neviem kde, ale niekde tam“. Vernisáž výstavy sa uskutoční 2. februára 2024 o 16:30 v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave.
„Názov výstavy odkazuje na transcendentálnu a mystickú realitu, kde je paradoxne umelý svet vnímaný ako bežná realita. Autorka nás pozýva do intímneho, magického a tajomného sveta, ktorý vytvára svojimi obrazmi. Tento kontrast medzi umelým a prirodzeným ešte zvýrazňuje úprimnú otvorenosť a výpoveď umelkyne,“ uviedla kurátorka výstavy Gabriela Görgeyová.
Martina Kleinová študovala umelecké návrhárstvo odevov a výtvarnú edukáciu, čo uplatnila v praxi ako kostýmová výtvarníčka v niekoľkých divadelných predstaveniach, ako autorka ilustrácií, pri tvorbe propagačnej grafiky, či ako lektorka školy animovaného filmu.
Výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu presunuli do Domu tradičnej kultúry v Rožňave
Napísal(a) A. Terezková
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, informuje verejnosť, že výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu si budú môcť pozrieť od 31. júla 2023 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej ulici 8. Výstava bola predčasne ukončená z dôvodu realizácie stavebných prác v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
Autorka výstavy a kurátorka etnografie, Mgr. Barbora Šumská, na tematiku kože a kožušiny nazerá z viacerých hľadísk, či už z pohľadu histórie regiónu a etnografie, alebo spôsobu remeselného spracovania materiálu. Návštevníci výstavy uvidia aj rôzne druhy výrobkov z kože a kožušiny, a tak získajú celistvý pohľad na tému. Okrem iných zbierkových predmetov a nových akvizícií múzea je na výstave prezentovaná aj práca súčasných remeselníkov a výrobcov z regiónu a blízkeho okolia.
Gemerské impresie Milana Laciaka zachytávajú čaro gemerskej prírody a dediny
Napísal(a) M. Venenyová
Milan Laciak v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, otvoria výstavu unikátnych akrylových obrazov, ktoré zachytávajú nostalgiu čarovnej gemerskej prírody a dediny, pod názvom Gemerské impresie. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 23. 03. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
Hlavným zámerom autora, rodáka z horného Gemera, je zachytenie pocitu nostalgie času, ktorý plynie v dedinskom živote bežných ľudí. Výstava upriamuje pozornosť na poriadok prírody, ktorá má svoj prirodzený životný cyklus.
,,Opustené dedinské domy, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou horného Gemera sú mojou inšpiráciou, rovnako ako aj oslava gemerských koreňov, prirodzený obdiv a úcta k prírode. Predstava rôznorodých scenérií, narastajúca pokora k prírode boli hlavným námetom mojej obrazovej tvorby,“ uviedol autor umeleckých diel Milan Laciak.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvoria výstavu malieb Henriety Kováčovej s názvom Putujúce duše
Napísal(a) M. Venenyová
Henrieta Kováčová v spolupráci a Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, otvoria výstavu malieb s názvom Putujúce duše. Vernisáž výstavy sa bude konať dňa 28. 11. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Výstava prezentuje maľby, v ktorých sa spája prozaická abstraktno-figurálna tvorba s portrétom. Autorka výtvarných diel je zameraná na pop-surrealistické diela s príbehmi, ktoré sa môžu dotknúť každého z nás.
„Emócia a myšlienka výtvarného vyjadrenia mojich malieb nie je len o statike postáv či osamelých figúr v neznámom priestore, ale aj v intenzite svetla a hĺbke daného priestoru. Postavy nechávam levitovať vo vlastných snoch a tajomne. Mojou tvorbou sa vinie niť farebnosti, expresie alebo impresie,
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – Výstava MLYN Rožňava 2022
Napísal(a) E. Tományová
Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) M. Venenyová
Divadlo rozprávok-Meseszínház v Rožňave v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a s mestom Rožňava otvorilo k 25. výročiu založenia divadla jubilejnú výstavu pod názvom Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Počas trvania výstavy sme pre návštevníkov pripravili aj zaujímavé sprievodné podujatia, na ktorých sa zabavia a budú mať možnosť nahliadnuť do zákutia magického rozprávkového sveta bábok.
Milovníci rozprávok každej vekovej kategórie sa budú môcť zúčastniť komentovanej prehliadky výstavy, ktorá bude spojená s ľudovými detskými hrami, riekankami a pesničkami. Spestrením bude interaktívny kútik, kde si všetci záujemcovia na vlastnej koži vyskúšajú hru s bábkami. Pre tých najmenších sú pripravené aj maľovánky z rozprávkového predstavenia indiánskej rozprávky Kojot tancujúci s hviezdami.
Prenasledovanie Rómov v období slovenského štátu
Napísal(a) Mgr. K. Svrčková
Vernisáž putovnej výstavy Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu sa uskutoční 6. apríla 2022 o 15.30 hod. na nádvorí Gemersko-malohontského múzea. Výstava podáva komplexný obraz o podobách diskriminácie a prenasledovania Rómov počas Slovenského štátu, pričom známe sú i masové popravy rómskeho obyvateľstva. Putovnú výstavu pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry – Múzeum holokaustu v Seredi. Výstava potrvá do 28. apríla 2022.
Výstava Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu je zameraná na perzekučné opatrenia namierené proti Rómom. V úvode sa venuje nacistickej rasovej politike a prenasledovaniu Sintov a Rómov. Približuje genocídu rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau.
DEDIČSTVO INŠPIRUJE – Výstava ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinova
Krajský Remeselnícky inkubátor predstaví to najlepšie z tvorby lokálnych výrobcov
Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, organizujú už druhú celokrajskú výstavu remeselných produktov z Košického kraja. To najlepšie z dielne Remeselníckeho inkubátora Gemer si budú môcť návštevníci pozrieť od 21. októbra v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach. Pre priaznivcov tradičného ľudového remesla bude v jeho priestoroch sprístupnených takmer 150 výrobkov klientov Remeselníckeho inkubátora. Päťdesiat najlepších remeselníkov z Košického kraja predstaví svoje výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, rohoviny, ale aj kraslice, šperky či domáce bio-produkty z ovocia a z medu.
Úsmev, ktorý spájal – Najpopulárnejší muž v krajine
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ústavom pamäti národa ponúka pre študujúcu mládež i širokú verejnosť v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. výstavu fotografií dejinných udalosti roku 1968 pod názvom „Alexander Dubček – Úsmev, ktorý spájal“. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Alexander Dubček bezpochyby patrí medzi najznámejšie osobnosti Slovenska, radíme ho medzi slovenských velikánov 20. storočia. Väčšina ľudí si ho pamätá ako srdečného človeka a politika s úsmevom. A v neposlednom rade patrí medzi najznámejšie slovenské osobnosti v Európe i vo svete.
Viac...
Na leto má Galéria Baníckeho múzea pripravenú výstavu rožňavskej maliarky
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, predstaví vo svojej galérii diela rožňavskej autorky Zuzany Čuňovej. Vernisáž výstavy s názvom Vždy sa dá znova vzlietnuť sa uskutoční v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 1. júla 2021 o 16:00 h.
Zuzana Čuňová, ktorá je už momentálne v dôchodku, pracovala ako vychovávateľka v mimoškolských zariadeniach. K maľovaniu sa dostala už v detstve na hodinách výtvarnej výchovy, svoj vzťah ku výtvarnému umeniu však prehĺbila až počas jej stredoškolských štúdií, vďaka jej učiteľovi Júliusovi Šimonyimu. Po ukončení štúdia sa naplno venovala rodine a výtvarnému umeniu sa na čas prestala venovať. Neskôr prešla od maliarskeho plátna ku fotografovaniu prírody, ktoré jej bolo neskôr inšpiráciou pre obrazy. Začiatkom roka 2017 navštívila kurz kreslenia v Budapešti a jej umelecké cítenie sa prehlbovalo a rástlo, čoho výsledkom bola medzinárodná výstava naivnej tvorby Naiva Bratislava 2019.
DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020 - Unikátna výstava remeselných produktov z Košického kraja
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS) v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, 2. októbra 2020 za účasti župana Rastislava Trnku sprístupnili celokrajskú výstavu remeselných produktov a ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020. Podujatie sa konalo s obmedzeným počtom pozvaných a v súlade s aktuálnymi hygienickými opatreniami COVID-19.
Návštevníci si v rámci výstavu môžu pozrieť výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, prútia, vlny, rohoviny, kraslice, ručne tkané produkty, šperky či domáce bioprodukty z ovocia a z medu.
„Som hrdý na ľudí, ktorí sa aj v súčasnej dobe venujú remeslám, ku ktorým ich viedli možno aj ich predkovia. Výstava je zároveň odrazom toho, koľko zručných majstrov máme v našom kraji.
Výstavu Dedičstvo inšpiruje 2020 si môžete pozrieť v Košiciach od 3. októbra do konca mesiaca
Napísal(a) A.K.
Zástupkyňa riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Anežka Kleinová nás práve stručne informovala, že v zmysle aktuálnych opatrení v súvislosti s COVID-19 sa neuskutoční slávnostné otvorenie výstavy Dedičstvo inšpiruje 2020, na ktorú sme vás pozvali v minulých dňoch zaujímavým príspevkom aj na stránke Maj Gemer, a ktoré malo byť v piatok 2. 10. 2020 o 17.00 hod. v Dome remesiel v Košiciach.
Napriek tomu vás srdečne pozývame na návštevu tejto výstavy v termíne od 3. do 30. októbra 2020.
AK
RINK pozýva na výstavu ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020
Napísal(a) A. Kleinová
Výrobky umelcov z Košického kraja možno obdivovať v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach od 3. do 30. októbra 2020.
Remeselnícky inkubátor (RINK) Gemer, prvý v Košickom kraji, sa za sedemnásť mesiacov od svojho založenia postupne posúva k naplneniu svojich cieľov. Viacero plánovaných aktivít obmedzili opatrenia v súvislosti s COVID-19, avšak väčšina sa koná v zamýšľanom termíne.
Tento rok si Remeselnícky inkubátor, ktorý funguje pri župnom Gemerskom osvetovom stredisku, okrem iného predsavzal predstaviť širokej verejnosti výrobky a produkty tradičných remesiel súčasných tvorcov. Dedičstvo v podobe remesiel je stále živé a teší sa priazni i v modernej dobe, čo napovedá aj názov podujatia. „V zozname nehmotného dedičstva UNESCO má Slovensko zapísaných niekoľko pokladov, medzi nimi aj drotárstvo, modrotlač či fujaru.
V A P R Í L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Igor Ciel – 95. výročie narodenia
3. apríl – Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava – 4.7.2010 Bratislava) – scenárista, režisér, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Theodor Glatz – 155. výročie úmrtia
3. apríl – Theodor Glatz (10.12.1818 Viedeň – 3.4.1871 Sibiu) – rumunský maliar, grafik, fotograf.
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Ján Jasenka – 35. výročie úmrtia
6. apríl – Ján Jasenka (30.3.1928 Sirk – 6.4.1991 Revúca) – folklorista, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní.
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Štefan Pasiar – 40. výročie úmrtia
11. apríl – Štefan Pasiar (20.7.1913 Hnúšťa – 11.4.1986 Bratislava, pochovaný je v Hnúšti) –pedagóg, historik knihovníctva a osvety.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Daniel Bachát – 120. výročie úmrtia
13. apríl – Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) – ev. farár, spisovateľ, prekladateľ, publicista..
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Michal Laciak – 200. výročie narodenia
16. apríl – Michal Laciak (16.4.1826 Sirk – 24.8.1904 Horný Tisovník) – pedagóg, skladateľ.
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Viliam Ujházy – 100. výročie narodenia
18. apríl – Viliam Ujházy (18.4.1926 Hnúšta-Likier – 18.4.2023 Bratislava) – lekár, onkológ, vedecký pracovník.
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Andrej Šmál – 320. výročie narodenia
25. apríl – Andrej Šmál (25.4.1706 Necpaly – 25.12.1766 Ratková) – ev. farár, senior, literárny a cirkevný historik, publicista.
Študoval na akadémii vo Wittenburgu. Pôsobil ako farár vo Vyšnej Slanej, ako notár v Gemeri, v r. 1751 – 1766 farár a neskôr senior v Ratkovej. Venoval sa hlavne literárno-historickému bádaniu, dejinám ev. cirkvi a jej významným reprezentantom v Uhorsku. Ako prvý podáva dejiny ratkovskej cirkvi od začiatku jej vzniku (1594), píše o histórii ratkovského chrámu, fary, ich situovaní, rekonštrukciách a prestavbách po prvom požiari (1692). Eviduje od roku 1692 všetkých kňazov, richtárov, učiteľov, miestnych zemanov i patrónov cirkvi v Ratkovej. Autor zoznamu turčianskych vzdelancov a spisovateľov, ktorý je prvou regionálnou bibliografiou na Slovensku a autor učebnice vierouky (katechizmu) pre školskú mládež. Vydal niekoľko latinských prác, a tie, ktoré tlačou nevyšli, často boli prepisované.. -MM-
Pavol Sontág – 205. výročie narodenia
26. apríl – Pavol Sontág (Szontagh) (26.4.1821 Dobšiná – 10.2.1911 Budapešť) – politik, podnikateľ, verejný činiteľ.
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Karol Sárkány – 165. výročie úmrtia
27. apríl – Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej, v r. 1846 vyrobila železiareň 1008 ton surového železa. Výrobu stále obmedzovali, až ju úplne zastavili roku 1860. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a limonit (hnedeľ) z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej. V r. 1852 postavil vysokú pec v Henckovciach na mieste slovenskej pece s hámrom. V polovici päťdesiatych rokov 19. storočia vyrábala železiareň priemerne 1310 ton surového a 168 ton tyčového železa. Neskôr sa stala súčasťou železiarskeho podniku Konkordia. -MM-
Ján Botto – 145. výročie úmrtia
28. apríl – Ján Botto (27.1.1829 Hrachovo-Vyšný Skálnik – 28.4.1881 Banská Bystrica) – básnik, autor balád a povestí.
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-
































