Divadlo (71)
Uplynulý víkend to v Revúcej žilo divadlom. Tak ako každý rok sa v Mestskom kultúrnom stredisku konala Zochova divadelná Revúca, týmto rokom sme si pripísali na konto už 44. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskeho činoherného divadla a divadla mladých. Akcia sa konala pod záštitou primátorky mesta Revúca MVDr. Evy Cireňovej. Vyhlasovateľom súťažnej prehliadky je Národné osvetové Centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Organizátormi akcie sú Banskobystrický samosprávny kraj, Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Čo som si odniesla z divadelného predstavenia Národný cintorín
Napísal(a) KOM
Patrím ku generácií, ktorých podnikatelia radia medzi starých, ktorí majú uvoľniť miesto mladým, perspektívnym. My si máme prikladať hlinu na hruď, aby sme si zvykli. Necítim sa tak, ešte vo mne horí duch. Bývam v mestečku, ktoré v týchto dňoch oslavuje 155. výročie založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Múzeum Prvého slovenského gymnázia v spolupráci Mestským kultúrnym strediskom pripravili na celý týždeň bohatý kultúrny program. Jedným z nich bola aj situačná komédia: Národný cintorín.
Seriálové prekvapenie v areáli parku betliarskeho kaštieľa
Napísal(a) Milan Kupčo
Areál parku kaštieľa v Betliari privítal dňa 26.8.2017 aktérov obľúbeného seriálu 1890 – s podtitulom „Návrat detektíva Martona“. Krátke divadelné predstavenie v podaní hercov Jána Koleníka (detektív Marton), Anikó Vargovej (grófka Wisniewska), Danice Matušovej (grófka Júlia), Andrey Karnasovej (guvernantka), Rebeky Polákovej (Margaréta) a Michala Ďuriša (lekár) spolu s hercami divadla Actores z Rožňavy – Roberta Kobezdu, Pavla Bocsárskeho a iných si pozrelo množstvo návštevníkov z celého Slovenska, súdiac tak podľa poznávacích značiek zaparkovaných áut v obci Betliar.
Divadelné predpoludnie u Zocháčov o Cenu Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Ondrej Doboš
Nemecký herec Alexander Granach kedysi povedal: “Najlepšie divadlo je také, kde divák chce vstať a hrať spolu s hercami.” Táto krásna myšlienka sa niesla vo štvrtok 1. júna 2017 celou našou školou a do bodky sa naplnila. Konal sa 13. ročník Detskej divadelnej hry ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej, ktorým jej žiaci, učitelia i hostia spoločne oslávili Medzinárodný deň detí. Na našom novom javisku, za ktoré vďačíme Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., sa nám predstavilo osem úžasných divadelných súborov a naši žiaci
Prvý júnový víkend už štvrtýkrát patril v Tisovci mladým divadelníkom. V dňoch 2. – 4. júna 2017 sa uskutočnila v priestoroch kultúrneho domu celoštátna postupová súťaž a prehliadka divadla mladých. Vyhlasovateľom prehliadky je Národné osvetové centrum Bratislava, jej hlavným organizátorom Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, spoluorganizátormi sú mesto Tisovec a Občianske združenie TisArt Tisovec.
Tisovec štvrtýkrát privíta mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Začiatkom júna 2017 mesto Tisovec už štvrtýkrát privíta mladých divadelníkov na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých FEDIM Tisovec. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR, hlavným organizátorom je Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Spoluorganizátormi podujatia sú Mestské kultúrne stredisko v Tisovci,
Výsledky dvadsiateho ročníka súťažnej prehliadky detských divadelných súborov v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
V stredu 22. marca sa opäť rozozvučal revúcky Kultúrny dom detským džavotom. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja zorganizovalo v tento deň v poradí už dvadsiaty ročník súťažnej prehliadky detských divadelných súborov. V roku 2017 sa jej zúčastnili štyri kolektívy z okresov Rimavská Sobota a Revúca. V súťaži sa umiestnili nasledovne:
Ochotnícky divadelný súbor Rev odohral predpremiéru hry Čakanie na Godota
Napísal(a) Vladimír Oravec
Ochotnícky divadelný súbor Rev odohral predpremiéru hry Čakanie na Godota od Samuela Becketta. 4. novembra 2016 to bola vôbec prvá takáto udalosť pre súbor, keď uviedol celovečernú hru. „Jeden veselý a jeden smutný klaun. Dvaja stratení ľudia čakajú. Godot nie je až taký podstatný. Ide nám o čas. Godot je pre divadlo univerzálna idea.
Presne pred 150 rokmi sa v Revúcej zrodilo ochotnícke divadlo
Napísal(a) Vladimír Oravec
Do revúckych análov sa 14. október 1866 zapísal ako rok, kedy sa v Revúcej zrodilo ochotnícke divadlo. Hoci samozrejme nešlo o nejakú stabilnú profesionálnu scénu (v Čechách v tom čase už štyri roky fungovalo Prozatímní divadlo, teda akási dočasná scéna, kým nebude postavené Národní divadlo), pre taký národne cítiaci kraj
Medzinárodný divadelný festival "DVAJA" v Mestskom divadle ACTORES v Rožňave
Napísal(a) Actores
V Mestskom divadle ACTORES v Rožňave sa v dňoch od 17. septembra do 20. septembra 2016 uskutoční Medzinárodný divadelný festival "DVAJA". Milovníkom divadelného umenia sa predstavia herci z Divadla Stoka z Bratislavy, Pécsi Harnadik Szinhász z Maďarska, Divadla Kontra zo Spišskej Novej Vsi, Divadla LAFAYETTE z Poľska
Viac...
Divadlo Havran vzniklo v júli 2015 v Rimavskej Sobote z iniciatívy divadelníka, výtvarníka a hudobníka Mariana Lacka. Monodráma Žobráci, na motívy rovnomennej novely Stanislava Rakúsa, je debutovou inscenáciou tohto divadla. Hra mala premiéru v Bratislave v rámci spomienkového večera, venovaného
Prvé miesto z FEDIM-u TISOVEC 2016 si odniesol súbor Uložiť ako z Bratislavy za inscenáciu Pojednávanie vo veci Genesis
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Mesto Tisovec sa stalo počas troch dní 3. – 5. júna 2016 centrom mladých divadelníkov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstavilo dvanásť divadelných súborov s jedenástimi inscenáciami. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia MK SR a hlavným organizátorom Gemersko-malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty,
Premiéra hry Medveď v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Lucia Koreňová
To či odhodlanie mladej vdovy stráviť zbytok života o samote, keď do jej domu vpadne neotesaný mladý muž, ste mohli sledovať v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnáziav Revúcej 26. mája 2016 o 17.00 hod. Inscenáciu hry Medveď, v ktorej vzťah muža a ženy formovaný cez prekonávanie banálnych a nezmyselných prekážok nakoniec vyvrcholil vzájomnou náklonnosťou
Celoštátny festival divadla mladých – FEDIM TISOVEC 2016
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Mesto Tisovec sa stane počas troch dní - 3. – 5. júna 2016 centrom mladých divadelníkov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstaví dvanásť divadelných súborov s jedenástimi inscenáciami. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia MK SR a hlavným organizátorom Gemersko-malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.