Výstava Premeny v bytí v neobvyklých priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave
Umelecká skupina ART Inn v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje výstavu Premeny v bytí. Pôjde o špecifickú výstavu, ktorou chcú autori preniknúť bližšie k návštevníkovi pomocou perfomatívnych prostriedkov v suterénnych priestoroch galérie.
Koncept výstavy vytvorila Michala Hadušovská spoločne s Andreou Gášpárovou, ktorej tvár je na väčšine fotografií. Výstava pozýva návštevníka do mikrosveta ženy na fotografiách. Súčasťou výstavy je aj hudobná zložka a hovorené slovo. Hudba slúži na dotvorenie atmosféry a je zložená ukrajinským hudobníkom a skladateľom Alexom Zatserkovnym. Hovorené slovo bude diela komentovať poetickým spôsobom a vťahovať návštevníka ešte hlbšie do sveta, ktorý sa vynára z tmy. „V priestore sa nenachádza osvetlenie, takže do priestoru je spoločne s fotografiami nutné priniesť aj svetlo, to platí metaforicky i doslova,“ uviedla Michala Hadušovská. Štyri fotografie dotvorila svojou maľbou odevná návrhárka a výtvarníčka Martina Kleinová. Časť fotografií je na plátne, časť v rámoch, niektoré budú na skle a ďalšie na zrkadle.
Oslava 60 rokov ZŠ s MŠ na Železničnej ulici v Jelšave
Veľmi ma potešilo, keď som si pred pár dňami našla pozvánku zo Základnej školy v Jelšave, ktorou ma, ako bývalého zamestnanca školy, pozvali na slávnosť pri príležitosti 60. výročia odovzdania budovy školy na Železničnej ulici do užívania. S radosťou som toto pozvanie prijala a v piatok 4. októbra 2024 som sa tejto oslavy aj zúčastnila.
Pred 13.00 hodinou sme sa začali stretávať pred budovou školy – súčasní zamestnanci, bývalí zamestnanci, pozvaní hostia, medzi nimi aj pani Mariana Meleg, riaditeľka slovenskej školy v partnerskom meste Tótkomlós. Zrazu sa začali vynárať rôzne spomienky: spomienky na školu ako žiačka, spomienky ako vychovávateľka v školskej družine, ale aj nedávne spomienky, ako spolupracujeme so školou ako dobrovoľní hasiči.
Úvod slávnosti patril odhaľovaniu pamätnej tabule Rudolfovi Fabinyimu, rodákovi z Jelšavy, (30. mája 1849 Jelšava – 7. 3. 1920 Budapešť), ktorý bol významný chemik a pôsobil v školstve ako univerzitný profesor.
Rimavskosobotská nemocnica oslavuje 140. výročie
Za posledných 10 rokov sa v nej preinvestovalo vyše 11 miliónov eur a obstaralo 1 481 kusov novej medicínskej techniky
Rimavská Sobota 10. októbra 2024 - Nemocnica v Rimavskej Sobote sa o svojich pacientov stará už 140 rokov. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1880 a už o štyri roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. Dnes je nemocnica už 10 rokov pevnou súčasťou siete Penta Hospitals Slovensko a pracuje v nej viac ako 700 zamestnancov. Za toto obdobie sa v nej zrealizovali investície v hodnote vyše 11 miliónov eur. Svoje významné výročie si nemocnica slávnostne pripomenula a pri tejto príležitosti tiež ocenila kolektívy zdravotníkov za výnimočný prínos a inovatívny prístup v starostlivosti o pacientov. Spoločne s Banskobystrickým samosprávnym krajom sa nevzdáva vízie výstavby ďalšej nemocnice novej generácie.
V Jelšave si pripomenuli dvesté výročie úmrtia Pavla Valaského
Pavol Valaský (1742 – 1824) bol slovenský literárny historik, polyglot, evanjelický farár a senior, spoluiniciátor založenia gemerskej seniorálnej knižnice. Po vysvätení za farára odišiel roku 1769 za dušpastiera medzi rodákov do Slovenského Komlóša. Počas svojho pôsobenia medzi nimi spracoval dôležité údaje prvých osadníkov, ktorí sem prišli v najväčšom počte z Gemera a Malohontu. V Slovenskom Komlóši bol v poradí štvrtým farárom, ale aj jeho prvým kronikárom, ktorý písomne zanechal svedectvo o prvých desaťročiach osídľovania lokality Slovákmi. Už tu popri cirkevnej činnosti bola významná aj jeho literárna a historická práca.
V roku 1780 sa z dôvodu najbližšieho kontaktu s inštitúciami literatúry a vedy zo Slovenského Komlóša presťahoval do blízkosti hlavného mesta Uhorska – Budapešti. Za miesto svojho farárskeho pôsobenia si vybral Slovákmi obývanú Cinkotu. Po štvorročnom pôsobení v Cinkote odišiel v najplodnejších rokoch svojho života, roku 1783 za farára do Jelšavy, kde v plnej tvorivosti prežil presne druhú časť svojho plodného života. Roku 1796 spoločne so Samuelom Glósom bol spoluzakladateľom Čerešníckeho spolku v Jelšave, jedného z najstarších ovocinárskych združení v Uhorsku.
Čo písala tlač na povstaleckom území v prvých októbrových dňoch roku 1944
Správy v dobovej tlači vychádzajúcej na povstaleckom území poskytujú zaujímavý pohľad do života v tomto priestore. Sú tiež svedectvom, že povstalecké územie nebolo izolované. Tlač prinášala pozitívne správy o priebehu bojov, o postupe spojeneckých vojsk a postupnom oslobodzovaní Nemcami obsadených krajín.
Pravda
ústredný orgán Komunistickej strany
7. októbra 1944
Naša obrana sa prehlbuje: Útoky nepriateľa zachytené. – Úspech našich v Liptove.
Z futbalovej kuchyne horného Gemera
V ďalšom článku Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o rôznych futbalových aktualitách z okresu Rožňava ako sú prestupy a hosťovania, či najlepší strelci 7. ligy. Nechýbajú výsledky Rožňavy a Krásnohorského Podhradia. V závere autor predstavuje jeden futbalový klub 7. ligy.
Prestupy a hosťovania k 6. 10. 2024:
Zoltán Kótai – Rožňava – Jesenské
Valerij Kovernyk – Rožňava – Vranov
Peter Šagúl – Rožňava – Hnúšťa
Jakub Ďuríček – Rožňava – FCM Traiskirchen
Futbalových oddielov dospelých na hornom Gemeri je stále menej + Ako si počínajú v novom ročníku 2024/2025
Po niekoľko týždňovej odmlke zapríčenej zdravotným stavom administrátora stránky sa ozývame, aby sme vám priniesli výsledky súbojov našich futbalových mužstiev dospelých dosiahnutých v IV. lige Majstrovstiev regiónu Východ, v V. lige JUH a v najvyššej okresnej súťaži VII. lige ObFZ Rožňava. Nie je to veľa, ale situácia ani v iných regiónoch Slovenska nie je ružová a sme stále svedkami odstupu silnejších klubov z rôznych oblastí Slovenska, z rôznych ligových súťaží.
Futbalové dianie na hornom Gemeri teda pokračuje jesennými kolami ročníka 2024/25. Z pomedzi 14 kolektívov dospelých sa v tomto ročníku do Majstrovstiev regíónu – IV. ligy prebojovali jasným víťazstvom z piatej ligy futbalisti MFK Rožňava.
Aktivita BRIEFCASE – nerastné suroviny okolo nás * Čo pripravilo Banícke múzeum v Rožňave pre žiakov
Na žiakov materských a základných škôl myslí počas celého roka Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tentoraz pre ne pripravilo atraktívnu aktivitu pod názvom Briefcase – nerastné suroviny okolo nás. Prostredníctvom aktivity sa múzejníci snažia priniesť tému vyčerpateľnosti nerastných surovín a potrebu ekologického správania sa pri ich využívaní.
Žiaci sa dozvedia množstvo zaujímavých a prekvapivých informácií o mineráloch, kde a ako nerastné suroviny získavame a kde všade ich nájdeme pri každodenných činnostiach. Interaktívnou a zábavnou formou za pomoci Briefcase – Kufríka minerálov každodennej spotreby okrem iného spoznajú vlastnosti jednotlivých nerastných surovín a čo sa z nich vyrába. Počas celej aktivity budú múzejníci klásť dôraz na environmentálnu stránku ich spotreby. Po „kufríkovej hre“ žiakov určite zaujme aj pripravená tvorivá dielňa. „Tvorivá dielňa je vždy obľúbeným spestrením našich aktivít. S detičkami si vyrobíme napichovátka z polodrahokamov a s tými staršími stromčeky šťastia,“ uviedla múzejná pedagogička Brigita Nagyová.
Prvá pomoc pre dušu – Zalistujte v nás
Za posledné roky nastal obrovský posun v oblasti technológií a médií. Napriek tomu nám kniha poskytuje relax a vnútornú pohodu. Čítanie kníh prináša množstvo benefitov. Ak ich chceme využiť, najlepšie je siahnuť po klasickej knihe v tlačenej podobe.
V roku 2024 realizuje Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, podujatia prostredníctvom projektu Zalistujte v nás, ktorý finančne podporil Fond na podporu umenia. Zámerom je v prvom rade zvyšovanie čitateľskej gramotnosti, prezentácia slovenskej literárnej tvorby a čítania, rovnako ako aj tunajšieho kultúrneho dedičstva.
„Projekt je realizovaný v dvoch líniách súčasne,“ rozhovoril sa pracovník knižnice úseku beletrie Marek Čižmár a pokračoval: „Prvá línia projektu sa zameriava na prezentáciu pôvodnej slovenskej tvorby pre deti aj dospelých prostredníctvom besied so slovenskými autormi detektívnych románov, spisovateľkami romantických príbehov, autorkami kníh pre deti a dospievajúcu mládež, či odborníkov na slovenskú históriu a umelecké historické predstavenie.
Medenú rudu v Rejdovej ťažili už v dávnej minulosti
Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave zorganizoval v polovici tohto roka výjazdový program do obce Rejdová na hornom Gemeri na obhliadku ložiska medenej rudy, z ktorého bolo ťažené v minulosti, spojenú s prednáškou o tomto ložisku.
Predseda baníckeho spolku Ing. Dušan Oravec informoval o tejto akcii starostku obce pani Mgr. Slávku Krišťákovú, ktorá to veľmi pozitívne prijala. Aj jej pričinením sa prejavila všestranná pomoc pri premietaní prednášky v kultúrnom dome, pri občerstvení účastníkov, ako aj pri doprave vyhovujúcim autom na obhliadku háld, ktoré zostali po banskej činnosti na vrchu Za skalou. Zabezpečila tiež i obhliadku Múzea ľudovej kultúry, remeselníckej dielne na šitie krojov a i evanjelického kostola, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou v obci Rejdová.
V prezentácii, ktorú pripravil a predniesol RNDr. Ondrej Rozložník, je dokumentovaná nielen história ťažby medi v Rejdovej, ale i charakteristika medi, ktorá bola významným kovom v minulosti, ale i v súčasnosti a posunula ľudstvo na súčasnú technickú úroveň po mnohých stránkach. Prednáška, ktorá je pomerne rozsiahla je dostupná vo formáte pdf v Prílohe Ložisko medenej rudy Za skalou.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).