Hasiči na piatom aktívnom dni s náučným chodníkom Hrádok
Dňa 27. júla 2024 sme sa už 5-krát stretli na Hrádku na Aktívnom dni s náučným chodníkom na Hrádku, ktorý organizovali Mestské lesy v Jelšave.
Na obed sa začali zháňať všetci zúčastnení a začali si pripravovať potrebné veci ku svojej prezentácii. Dobrovoľní hasiči z Jelšavy mali štyri stanovištia. Na prvom sa deti mohli previesť na odrážadlách a na elektrických autíčkach. Druhé samostatné stanovište bolo pumpovanie na repliku horiaceho hotela Hrádok, kde v pozadí bol skutočný hotel.
Rimavskosobotské mažoretky Estrelly na Majstrovstvách Európy vystúpili na najvyšší stupienok
V Liberci, v stotisícovej metropole severných Čiech nazývanej ako „město pod Ještědem“ sa v dňoch 4. – 7. júla 2024 konali Majstrovstvá Európy v mažoretkovom športe. Najlepšie mažoretkové súbory súťažili v priebehu štyroch dní od skorého rána až do neskorých večerných hodín v Home Credit Aréne v Liberci.
Rimavskosobotské mažoretky si v máji na Majstrovstvách SR v mažoretkovom športe vybojovali nominácie na európsky šampionát. Tréningovému procesu a celej príprave sa venovali intenzívne a zodpovedne.
Navrátenie zreštaurovaného oltára v Evanjelickom a. v. kostole Rožňavské Bystré
Obyvatelia obce Rožňavské Bystré sa od 7. júla 2024 tešia z nového vzhľadu oltára vo svojom evanjelickom kostole, ktorý bol postavený ako jednoloďová klasicistická stavba s predstavanou vežou v roku 1844. V jeho interiéri sa nachádza vzácny neskorobarokový oltár z polovice 18. storočia, uprostred ktorého je obraz Poslednej večere a po stranách plastiky a točité stľpiky, ktoré nesú nadstavec s reliéfom Svätej Trojice. Pretože sa na oltár postupne podpísal zub času, bolo ho potrebné opraviť a obnoviť.
Oltár bol v roku 2016 prevezený do Oblastného reštaurátorského ateliéru pri Pamiatkovom úrade SR Bratislava za účelom reštaurácie. Po ôsmich rokoch sa nám vrátil v plnej kráse. Reštaurátori odviedli kus náročnej práce, a oplatilo sa nám čakať takú dlhú dobu, lebo je nádherný. Vyniká ako dominanta a srdce kostola, z ktorého sa všetci tešíme.
Gotické kostoly sú otvorené počas celého leta
Objavte fascinujúcu gotickú architektúru a bohatú históriu v obkolesení malebnej prírody na Gemeri. Počas letných mesiacov je sprístupnených jedenásť kostolov, ktoré sú držiteľmi prestížnej značky Európske dedičstvo. Vstupné do všetkých pamiatok je dobrovoľné a ostáva miestnemu cirkevnému zboru na údržbu kultúrneho dedičstva. Z niektorých kostolov si môžete za dobrovoľný príspevok odniesť mapu Gotickej cesty či informačnú brožúrku, prípadne si kúpiť suveníry, ako magnetky a pohľadnice. Môžete do nich zavítať v týchto otváracích hodinách:
V Rimavskej Bani predstavili dva projekty, ktoré zatraktívnia turistickú ponuku regiónu Gemer a Malohont
V regióne Gemer a Malohont opäť prichádzajú s novinkami, ktorých cieľom je rozšíriť ponuku cestovného ruchu. V obci Rimavská Baňa bola predstavená podoba plánovaného návštevníckeho centra kultúrno-tematickej trasy Gotická cesta a pri tejto príležitosti predstavili aj exteriérové kino, ktoré bude putovať po regióne a prinášať domácim aj návštevníkom priestor pre kultúrne vyžitie.
Gotická cesta je významná kultúrno-historická tematická trasa, ktorá prechádza regiónmi Gemer a Malohont. Táto cesta spája a prezentuje jedinečné gotické pamiatky, najmä kostoly, ktoré sú vďaka unikátnej freskovej výzdobe významným kultúrnym dedičstvom. Ich význam potvrdzuje aj fakt, že v roku 2022 získalo 12 kostolov Značku Európske Dedičstvo. „Získanie tejto značky nepochybne prispelo k vyššej rozpoznateľnosti regiónu, k zvýšenému záujmu o návštevu týchto lokalít, čo je prirodzene stimulom pre zlepšovanie infraštruktúry a ponuky služieb na tejto trase,“ uviedla Daniela Volenská
Futbalový klub Magnezit Jelšava v sezóne 1988/1989
Futbalový klub Magnezit Jelšava v minulosti reprezentoval Gemer vo vyšších súťažiach, napr. v II. SNL alebo I. SNL. Práve o pôsobení v I. SNL – prvá sezóna je príspevok nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. V príspevku uvádza káder výsledky, zostavy, poradie strelcov a konečnú tabuľku. Text dopĺňa fotografia.
Káder: Miroslav Kováč, Alexander Buš – Milan Barna, Miroslav Bobka, Ľubomír Dzura, Július Eliáš, Ján Fatľa, Jaroslav Figúr, Vladimír Gallo, Vladimír Marchevský, Ondrej Marciš, Ján Gonosz, Pavol Lukáč, Zoltán Gömöri, Miroslav Golenya, Ondrej Pazera, Ľubomír Spišák, Stanislav Michlík, Miroslav Neuschel, Štefan Palík, Jaroslav Putera, Ján Zdechovan
Tréner: Ján Petrák
Brankári: Kováč, Buš
Obrancovia: Figúr, Lukáč, Spišák, Gömöri, Pazera, Dzura, Barna, Marciš
Víťazom Memoriálu Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka v Rožňavskom Bystrom sa stali futbalisti MFK Revúca
Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka, ktorý každoročne v letných mesiacoch organizuje TJ Baník Rožňavské Bystré v súčinnosti s miestnym obecným úradom, patrí na hornom Gemeri medzi jeden z najstarších futbalových turnajov. Jeho začiatok má korene ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a pravidelne sa organizuje až doteraz.
V sobotu 13. júla 2024 sa Memoriálu zúčastnili dve popredné futbalové družstvá z Revúckeho okresu – MFK Revúca a MFK Jelšava, ktoré sú účastníkmi 6. futbalovej ligy v rimavsko-sobotskom oblastnom FZ.
Okrem domáceho sedem-ligového družstva a vyššie spomínaných kolektívov pozvanie prijal i nový účastník futbalovej 7. ligy ObFZ v Rožňave TJ Papiereň Slavošovce. Futbalové zápolenie obohatili aj žiacke kolektívy MFK Dobšiná a domácej TJ Baník Rožňavské Bystré.
V rimavskosobotskej nemocnici otvorili nové darcovské centrum
Špičkové medicínske vybavenie, moderné priestory, prísny systém kontroly či nový objednávací systém. Nemocnica Penta Hospitals Rimavská Sobota otvorila nové darcovské centrum. Darcovia krvi, ktorí pomáhajú zachraňovať životy mnohých pacientov, tak teraz trávia čas v kompletne vynovených priestoroch, ktoré sú pre nich komfortnejšie a s radosťou sa do nich vracajú. Rekonštrukčné práce trvali približne štyri mesiace a investovalo sa do nich približne 125 000 eur.
Pri príležitosti slávnostného otvorenia darcovského centra ocenili aj dvoch dlhoročných darcov, ktorí krv vo svojom živote darovali už viac ako 100-krát. Peter Lecső absolvoval už 125 odberov a Branislav Bakša 120 odberov.
Návštevnícke centrum Gotickej cesty v Rimavskej Bani
Prijmite pozvanie na predstavenie vizualizácie plánovaného návštevníckeho centra Gotickej cesty, ktoré prevedie návštevníkov regiónu príbehom gotických fresiek na Gemeri. Súčasťou podujatia bude aj premietanie filmu „Fantastický stredovek“ v exteriéri gotického kostola. Stretneme sa v stredu 17.7.2024 o 19:30 v obci Rimavská Baňa.
PROGRAM: 19:30 | Privítanie hostí pri budove Evanjelickej fary v Rimavskej Bani. 19:45 | Prehliadka priestorov a predstavenie vizualizácie budúceho návštevníckeho centra 21:00 | Premietanie dokumentárneho filmu Fantastický stredovek v exteriéri gotického kostola. Svoju účasť, prosím, nahlasujte do 16.7.2024 do 12:00 hod. na email:
Úspešný denný hasičský tábor pre deti zorganizovali v Jelšave
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali v dňoch 08. – 12. 07. 2024 denný hasičský tábor.
V pondelok 8. júla sedem detí s doprovodom zavítalo na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Revúcej (OR HaZZ), kde im príslušníci ukázali hasičskú techniku, operačné stredisko, výstroj a výzbroj zasahujúcich hasičov. Ďakujeme za umožnenie návštevy a za príjemne strávené predpoludnie. Po obede na Hasičskú zbrojnicu zavítali k jedenástim jelšavským deťom aj deti z Magnezitoviec a z Muráňa na spoločný tréning. Deti si vyskúšali rôzne disciplíny, v ktorých súťažili vo štvrtok na Hrádku.
V utorok 9. júla sme s jedenástimi deťmi zavítali do obce Muráň, kde sme navštívili Obrovisko a Sysľovisko. Muránska strela nás odviezla od obecného úradu až na Sysľovisko. Bol to príjemný zážitok previezť sa na vláčiku s kolesami. Skôr sme však vyšli na Obrovisko, kde sme videli množstvo zvieratiek, drevených obrov. Deti si zajazdili na koníkovi, videli vystúpenie sokoliarov z Muráňa. Pizzu nám priamo na Obrovisko doniesli z Penzióna U sysľa, bola veľmi chutná, ďakujeme. Potom sme sa presunuli na lúku plnú sysľov. Po kŕmení sme sa ochladili pri vodnom mlyne a vláčikom sme sa vrátili na autobusovú zastávku a vrátili sme sa do Jelšavy.































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-