Takto sme prežili jeden netradičný tréning s mladými hasičmi v Jelšave
Zavítalo k nám jesenné, dušičkové obdobie, kedy sa mení príroda, dozrievajú jesenné plody, a samozrejme spomíname aj na svojich zosnulých príbuzných a známych.
V stredu 29. 10. 2025 sme sa stretli s hasičskými deťmi na Mestskom úrade v Jelšave na tréning, trocha na iný, ako obvyklý tréning. Nakoľko bol už pre niekoho prázdninový deň, pre niekoho pred prázdninový deň, išlo o netradičný čas, zraz bol naplánovaný na 16.30 hod. Mal to byť netradičný tréning, plánovali sme ísť zapáliť sviečky ku soche sv. Floriána, patróna hasičov, pripomenúť si históriu sv. Floriána, pospomínať si na svojich zosnulých príbuzných.
Okrem tejto dušičkovej témy sme však pre deti pripravili aj prekvapenie, ktoré deti prijali veľmi dobre. Pred niekoľkými dňami dospelí dobrovoľní hasiči zrekonštruovali podstavec pod sochou sv. Floriána, tak sme nakúpili a sme dostali aj sponzorsky kvety
Predmet mesiaca november 2025 * Antal Martinelli: busta Istvána Széchenyiho
Rimavská Sobota - 3. novembra 2025 uplynie 200 rokov odvtedy, ako gróf István Széchenyi na krajinskom sneme v Prešporku venoval ročný výnos zo svojich majetkov na vznik vedeckej spoločnosti, ktorá funguje dodnes ako Maďarská akadémia vied. Túto udalosť zachytáva aj najrozmernejší zbierkový predmet Gemersko-malohontského múzea – reliéf od sochára Barnabása Hollóa. Széchenyiho podobizeň máme však v múzeu doloženú ešte jedným zbierkovým predmetom, a tým je sadrová busta od rimavskosobotského sochára Antala Martinelliho (1851 – 1917). Autor ju sám daroval Gemerskému župnému múzeu v roku 1884.
István Széchenyi bol uhorský šľachtic, politik a národný buditeľ. Bol najvýznamnejšou postavou reformného hnutia v Uhorsku a predstaviteľom revolúcie v rokoch 1848/49.
Majstrovské motívy pod vedením Pála Benka z Fiľakova v Gemersko-malohontskom múzeu
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je od 11. septembra 2025 do 31. decembra 2025 sprístupnená výstava Kostolmi inšpirované... Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Súčasťou výstavy je viacero sprievodných podujatí, pričom jedným z nich je tvorivá dielňa – workshop, s názvom Majstrovské motívy pod vedením Pála Benka z Fiľakova. Účastníci si pod jeho vedením 12. novembra t.r. o 15.00 hod. vytvoria maľovanú nástennú tabuľku zdobenú ornamentmi inšpirovanými výzdobou dreveného zariadenia stredovekých kostolov Gemera-Malohontu.
Pál Benko sa venuje výrobe drevených maľovaných nástenných tabuliek a drevených stropných kaziet väčších rozmerov. Pri ich zhotovení využíva ornamentiku tvoriacu výzdobu dreveného zariadenia nachádzajúceho sa vo viacerých kostoloch Gemera-Malohontu, Novohradu, ale i na území Maďarska. Pri tom sa snaží dodržiavať pôvodné farebné odtiene i techniku maľovania vajíčkovou temperou.
Detský folklór má v Rožňave svoje pevné miesto
V sobotu 18. októbra 2025 sa Kongresová sála na druhom poschodí rožňavskej radnice zaplnila detským smiechom, krojmi a energiou mladých tanečníkov. Konal sa 4. Medzinárodný festival detských folklórnych súborov, ktorý priniesol pestrú mozaiku hudby, spevu a tanca z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia.
Publikum si mohlo vychutnať vystúpenia detských ľudových hudieb – nechýbali Lúčka z Rožňavy, Vadgesztenyék, Tücsök a Cinegék, Kis Sajó, Mrzukanti či Haviar. Pôvodne ohlásená Pouhorčanka z Pohronskej Polhory sa, žiaľ, pre vysokú chorobnosť nezúčastnila.
Jedným z vrcholov programu bol zahraničný hosť – DFS Kisvirgonc Táncegyüttes z Báčky Topoľe v Srbsku. Mladí tanečníci z Maďarska predviedli temperamentné tance z oblasti Hajdúságu a svojím výkonom doslova strhli publikum.
Futbalová hladina MFK Rožňava v jeseni stále klesá
Futbalové súťaže na hornom Gemeri príchodom jesene pomaly prechádzajú na zimný spánok. Z mužstiev dospelých to platí po 13. kole MFK Rožňava, ktorá horný Gemer zastupuje v IV. LIGE Východ. Dopadla však aj v tomto kole veľmi smutne. Doma prehrala vysoko 0:5 s hosťami z Gerlachova a drží sa na chvoste tabuľky. V siedmej lige zostáva odohrať ešte jedno kolo. Víťaz je však už teraz známy. Stali sa ním futbalisti Vyšnej Slanej, ktorí udávali takmer celú druhú polovicu jesene tón ostatným mužstvám. Rozťahaná je najmä súťaž staršieho i mladšieho dorastu v III. lige, a tak vám nemôžeme zatiaľ poskytnúť o nej najčerstvejšie infomácie. Futbalové súťaže ObFZ Rožňava už dávnejšie ukončili jesennú časť programu, a tak výsledky nájdete v predchádzajúcich komentároch nášho portálu.
Zrekonštruovali podstavec pod sochou sv. Floriána v Jelšave
Dňa 3. augusta 2019 sme si v Jelšave pripomenuli 190. výročie ničivého požiaru, ktorý zasiahol takmer celé mesto. Pri tejto príležitosti bola odhalená socha sv. Floriána pred budovou Mestských služieb. V tom čase podstavec vyrobili zamestnanci Mestských služieb, jedným z nich bol aj Pavol Berki – člen Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ).
Prešlo šesť rokov a pod vplyvom nepriaznivého počasia podstavec začal strácať na svojej stabilite, bolo potrebné ho zrekonštruovať, aby socha nespadla na zem.
Mesto Jelšava uvoľnilo finančné prostriedky na výrobu a osadenie mramorovej platne, ktorú vyrobil pán Gunár z Hucína. Pri osadení platne boli nápomocní aj členovia DHZ Jelšava. Mramorová platňa bola osadená 11. 09. 2025.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 26. časť – sezóna 2022/2023
V dvadsiatej šiestej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2022/2023. V regionálnych súťažiach pôsobili FK Krásnohorské Podhradie, MFK Rožňava a FK Gemerská Hôrka. Komentár uvádza informácie aj o 7. lige, niektorých prestupoch a hosťovaniach, štatistikách hráčov 7. ligy a zaujímavých výsledkoch.
Komentár
Rožňava vyhrala v Topoľanoch, Budkovciach, Borši, prehrala s Košickou Lokomotívou. Na jeseň remizovala v Gelnici a doma s Budkovcami, vyhrala v Kráľovskom Chlmci, prehrala s lídrom súťaže, vyhrala aj v Ťahanovciach a Krásnohorskom Podhradí.
Baníctvo vo výtvarnom umení v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Túto jeseň Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prináša pre verejnosť výstavu Baníctvo vo výtvarnom umení. Výstava spája v sebe dva hlavné tematické okruhy reprezentované zbierkami baníctvo (a hutníctvo) a výtvarné umenie.
Baníctvo ako súhrn prác zameraných na vyhľadávanie, dobývanie a úpravu úžitkových nerastov pritom stálo v centre pozornosti umelcov už od svojich počiatkov a v čase budovania socializmu bolo dokonca štátom preferovaným zamestnaním. Banský priemysel bol hlavným ťahúňom plánovaného socialistického hospodárstva. „Na Gemeri existovalo mnoho významných lokalít, pre ktoré sa baníctvo stalo hlavným zdrojom obživy, a teda aj objektom záujmu nielen regionálnych umelcov.
Spoločnosť Humac Košice a jej pozoruhodné výsledky
Spoločnosť HUMAC, s.r.o., Košice, založil v roku 2008 jej súčasný konateľ, systémový inžinier Gejza Szanyi. Košičanovi, spolu s kolektívom odborníkov, vedcov a ďalších domácich i zahraničných spolupracovníkov sa podarilo priniesť na slovenský i zahraničný trh produkty, ktoré získali za našimi hranicami nielen uznanie, ale aj mnoho vyznamenaní. Na Slovensku však, nie sú, bohužiaľ, tieto prípravky so širokým spektrom využitia (humánne, veterinárne, ekologické), vyvinuté na báze prírodných humínových kyselín a vyrobené z ekologicky čistých zdrojov, dostatočne docenené.
Spoločnosť vyrába produkty na zníženie toxicity kontaminovaných pôd pri sanácii životného prostredia, pôdny kondicionér na zlepšenie úrodnosti, zabezpečenie produkčného zdravia vo veľkochovoch, ale aj imunity malých zvierat. V humánnej oblasti (pre ľudí) na zníženie prijatých toxínov zo stravy, doplnenie makro i mikro živín a stopových prvkov, ktoré chýbajú v prijímanej potrave, produkty, ktoré pôsobia preventívne na vznik civilizačných chorôb, vrátane nádorových ochorení a zníženie ťažkých kovov v živých organizmoch.
Priveľa cigariet aj pacientov bez liekov. To sú príčiny zbytočných infarktov
Keby viac pacientov dostávalo a dôsledne užívalo lieky na zníženie rizikového LDL-cholesterolu, na infarkt srdcového svalu by na Slovensku zomieralo menej ľudí. Akútny koronárny syndróm, kam patrí aj infarkt myokardu, u nás ročne postihne 5 ľudí z 1000. U 5 % sa do roka zopakuje, 5 % zomiera priamo v nemocnici a ďalších 10 % v prvom roku od prekonaného infarktu. Podľa štúdií by pri správnej liečbe tieto štatistiky mohli byť priaznivejšie. Hoci sú lieky na zníženie cholesterolu dostupné, bezpečné a účinné, zbytočne veľa ohrozených pacientov zostáva bez nich.
Neliečená hypertenzia, vysoký cholesterol a fajčenie sú hlavnými rizikovými faktormi pre rozvoj infarktu. Podľa údajov z národných zdravotníckych registrov 50 % pacientov na Slovensku, ktorí dostanú infarkt, fajčí. Ich priemerný vek je až o 7 rokov nižší ako v západoeurópskych krajinách.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.