Zaujímavosti (31)
Kartičkové kalendáriky s pivnou tematikou sú zberateľskou vášňou pána Ondreja Ragana
Napísal(a) O. Ragan
S pribúdajúcimi rokmi sa čoraz viac začíname venovať zberateľským vášňam. Hoci táto činnosť je u nás menej známa, predsa sa nájde sem-tam aj na našom Gemeri niekoľko ľudí, čo svoje cennosti či zaujímavosti ukážu na verejnosti. Nájdu sa však i takí, ktorí sa zhromažďujú do klubov v mestách, či mestečkách nášho regiónu. Z času na čas sa predstavia, aby svoje zberateľské cennosti predstavili aj verejnosti. Občas sa k nim niekto pridá, a tak sa kluby rozrastajú a zaujímavosti takmer z celého sveta zaujmú aj ďalších. Dnes sa vám predstaví pán Ondrej Ragan, ktorý je členom Klubu Revúčan. Predstaví sa tiež tak, ako ostatní, zopár cennými relikviami. Prezradí vám v krátkom príspevku, čo ho najviac zo zberateľstva zaujalo.
"Kartičkové kalendáriky s pivnou tematikou sa stávajú populárnejším zberateľským materiálom na Slovensku aj v Čechách. Ja som začal zbierať asi v roku 2014. Tento záujem je daný samozrejme aj tým, že sa ich objavuje na zberateľskom trhu už pomerne veľké množstvo a cenovo sú dostupné. Ja som ich tiež niekoľko vydal.
Celkovým víťazom súťaže o Putovný pohár starostu obce Jesenské v streľbe sa stal Erik Toldy z Rimavskej Soboty
Napísal(a) J. Pupala
V sobotu dňa 4.7.2020 na strelnici streleckého klubu obce Jesenské sa uskutočnila strelecká súťaž o „PUTOVNÝ POHÁR STAROSTU OBCE JESENSKÉ V STREĽBE NA POČESŤ 75. VÝROČIA VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM A KONCA 2. SVETOVEJ VOJNY V EURÓPE“.
Na strelnici SK TRITON Jesenské nastúpilo k prezentácii o 09.00 hodine celkom 35 strelcov v troch kategóriach. Jeden súťažiaci v kategórii „super senior“ nad 60 rokov, Norbert Michalák, štartoval sám mimo súťaž.
V kategórii „senior“ do 50 rokov bolo nasledovné poradie: prvenstvo získal Attila Szabó z Jesenského, druhé miesto Alexander Végh z Večelkova a tretí skončil Štefan Varga z Fiľakova.
V kategórii „starší senior“ obsadil prvé miesto Zdeno Dolňan z Brezna, druhý bol Emil Cirbus z Rimavskej Soboty a tretí Imrich Jerika z Rimavskej Seče.
Huculské kone už od pradávna pomáhali ľuďom pri ťažkej práci s drevom vo východných Karpatoch. Od svojich predkov vyhynutých tarpanov si so sebou nesú tie najlepšie vlastnosti. Dokonalá orientácia v horskom teréne a oddaná práca pre svojich majiteľov vytvorila medzi huculmi a ľuďmi silné puto. Dnes zažívajú huculi renesanciu. Z ťažko pracujúcich koní sa vďaka rozvoju agro- a prírodného turizmu postupne stanú horskí sprievodcovia. Vďaka projektu ,,Huculská magistrála“ si tak budeme môcť vychutnať jedinečný autentický zážitok na chrbte týchto spoľahlivých a skromných zvierat.
Líder skupiny Massriot, známy aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3, spevák Robo Šimko 22.4.2020 naspieval „live akustickú verziu“ ich najnovšieho singlu BUDE TO FAJN. Prostredníctvom sociálnych sietí tak oznámili aj názov albumu, ktorý sa bude volať „Bude To Fajn“, ako aj predbežný termín vydania, ktorý je plánovaný k začiatku jesene tohto roka.
„Bude to fajn je odkazom pre nás všetkých, nech sa deje čokoľvek. Toto škaredé a negatívne obdobie, ktoré prežívame, chceme vyvážiť niečím pozitívnym a slnko skrátka vyjde po každej búrke. My chceme byť tým slnkom, celý album sa bude niesť v duchu pozitívnej energie a silných posolstiev. Nahrávanie je už v plnom prúde, denne na niečom pracujeme, texty máme rozpísané, takže sa máte na čo tešiť,“ dodal s úsmevom charizmatický spevák.
V Kalendári osobností Gemera, ktorý je na stránke Maj Gemer, sa o. i. uvádza, že uplynulú nedeľu, teda 5. januára 2020, by sa bol dožil Janko Čajak 190 rokov. Pripomeňme si aj takto bližšie o tom, kto bol Janko Čajak a ako sa toto meno viaže s naším regiónom.
Nielen náš Kalendár, ale tiež Encyklopédia slovenských spisovateľov (1984) uvádza, že Čajakovci, to sú tri generácie slovenských spisovateľov, prechádzajúce rôznymi literárnymi obdobiami. Najstarším z nich bol štúrovský básnik Janko Čajak, ktorý začal publikovať v porevolučných rokoch a patril do druhého sledu romantických tvorcov. V nedeľu 5. januára uplynulo 190 rokov od jeho narodenia.
TIC Revúca patrí medzi najobľúbenejšie TIC Slovenska
Napísal(a) Mgr. Patrícia Šefranová
Asociácia informačných centier Slovenska, vydavateľstvo Kam po Česku, infoT.I.C. a webový portál www.kamposlovensku.sk počas leta 2019 realizovali anketu Informačné centrum roka 2019. Určite ste postrehli, že anketa prebiehala formou hlasovania na webovom portáli www.kamposlovensku.sk počas letných mesiacov od 21.6. do 31.8. 2019. Pomocou ankety sa vytvoril priestor pre propagáciu a zviditeľnenie jednotlivých informačných centier Slovenska, ale slúžil aj návštevníkom na šírenie povedomia o službách infocentier. Celkovo sa zapojilo 2713 platných hlasujúcich, ktorí rozhodli o najpopulárnejších informačných centrách v jednotlivých regiónoch Slovenska nasledovne:
Jana Valková, prvá stážistka v Remeselníckom inkubátore Gemer hodnotí svoje skúsenosti a zážitky
Napísal(a) Renata Palme
Región Košickej župy bol v minulosti nesmierne bohatý na rôzne druhy ľudového remesla a výroby, prekvitalo hrnčiarstvo, gubárstvo, čipkárstvo, zvonkárstvo, tkáčstvo, kožušníctvo, výroba z dreva, prírodných pletív a pod. V súčasnosti tradičné remeslo, žiaľ, nie je považované za dostatočne atraktívne budúce povolanie, remeslu na profesionálnej úrovni sa venuje iba málokto. Napomôcť rozvoju tohto segmentu sa rozhodol Košický samosprávny kraj (KSK) zriadením svojho prvého remeselníckeho inkubátora v Rožňave, ktorý spravuje Gemerské osvetové stredisko (GOS).
Pôrodné „baby“ v Muráni vítali novorodeniatka do života ako také rozprávkové „sudičky“
Napísal(a) Mgr. Ružena Svoreňová
Kedysi sa aj v Muráni deti rodili doma, a tak sa mnohí naši seniori právom môžu pýšiť svojím rodným domom, v ktorom strávili detstvo, mladosť, vychovávali svoje deti a v ňom ich zastihla i staroba. Aj môj rodný dom v časti Prídeľ v Muráni stále stojí - teraz príbytok pani Márie Sojákovej. Kedysi mal hrušku na priedomí, za domom „drevené jahody“ (morušu), na dvore celý rad plodných jabloní a studňu.
Susedia mali vtedy k sebe veľmi blízko, tak keď to na rodičku – ženu v očakávaní – prišlo, okamžite sa rozbehli do dediny za „babou“ – P. Majerčíkovou alebo p. Krchovou. Obidve bývali na nižnom konci a obe boli rovnako obľúbené a spoľahlivé.
Pridajte sa k iniciatíve za obnovu baníckej kaplnky v Železníku
Napísal(a) MG od
Organizátori za obnovu vzácnej baníckej pamiatky zo Železníka na Gemeri sa obrátili o pomoc aj na stránku Maj Gemer pri získavaní hlasov potrebných k tomu, aby sa takýmto spôsobom pomohlo získať potrebné financie na jej dokončenie. Poslali nám k tomu aj potrebné informácie. Z nich pre nás, ktorí sa rozhodneme dať jej svoj hlas, dopĺňame, že: "Banícka kaplnka v Železníku bola v minulosti dôležitým miestom pre baníkov. Už pred 100 rokmi sem chodili, aby sa pred celodennou šichtou pomodlili k Panne Márii, ktorá ich mala chrániť v podzemí. Dnes je toto miesto opustené a zanedbané. Chceli by sme jej prinavrátiť život. Opraviť, čo sa dá, vyčistiť okolie, osadiť lavičky a opraviť plot. Tiež by sme na cestu radi umiestnili malú návesť pre turistov a informačnú tabuľu o tomto významnom baníckom mieste."
Rožňavskí rockeri povstanú z popola!
Napísal(a) PR management skupiny Massriot
Robo Šimko a jeho skupina Massriot sú na scéne už 14 rokov a po menšej koncertnej prestávke, ktorú využili na tvorenie a vydanie albumov III a Niečo Sa Deje, vyrazili minulého roku na hneď 2 koncertné šnúry po Slovensku. Na jarnom Niečo Sa Deje Tour chlapci predstavili rovnomenný album, počas jesenného AutumnTour zavítali dokonca aj do hlavného mesta Veľkej Británie.
Kapelu bolo počas roka 2018 možné vidieť aj v rámci letných festivalov a iných podujatí, ako napríklad dni miest, obcí, jarmokov, atď. Partia rockerov okolo speváka známeho aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3, ktorého ľudia mohli poznať aj ako Ropka z Rožňavy,
Viac...
Dňa 28.9.2018 od 13.00 hodine z iniciatívy primátora mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefa Šimku sa v obradnej sieni Mestského úradu v Rimavskej Sobote konalo slávnostné stretnutie pri príležitosti osláv 50. výročia založenia okresných novín GEMERSKÉ ZVESTI – GÖMÖRI HÍRLAP. Po privítaní hostí a ocenených redaktorov a dopisovateľov vo svojom príhovore primátor mesta oboznámil prítomných s históriou uvedených novín. Predchodcom uvedeného média bol v rokoch 1960 -1967 dvojjazyčný „Budovateľ – Epitó, ktoré vydával Okresný národný výbor a Okresný výbor KSS v Rimavskej Sobote.
Turistické informačné centrum v Revúcej oslávilo 10 rokov svojej činnosti
Napísal(a) Katarína Kvetková
Vo štvrtok 27. septembra 2018 do historických lavíc opäť zasadli deti a žiaci a priestormi budovy Prvého slovenského gymnázia sa po celý deň ozývali detský smiech a vrava. To Turistické informačné centrum, ktoré sídli v historickej budove PSG na Muránskej ulici, oslavovalo 10. výročie svojho vzniku. Infocentrum, člen Asociácie informačných centier Slovenska, začalo vyvíjať svoju činnosť v auguste 2008. Odvtedy prešlo mnohými zmenami v oblasti poskytovaných služieb i materiálno-technického vybavenia a vynovenia priestorov. V deň svojich osláv organizátori podujatia otvorili pre návštevníkov dvere priestorov TIC-u, expozícií Múzea Prvého slovenského gymnázia a Parku národovcov.
Región Gemer sa predstavil účastníkom Medzinárodných leteckých dní SIAF 2018
Napísal(a) Ján Šmídt
Viac ako stotisíc návštevníkov Medzinárodných leteckých dní, ktoré sa konali v prvý septembrový víkend na Sliači, mohlo popri prehliadke vystúpení pilotov a ich strojov navštíviť aj stánok Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer. Popri vychýrenom Betliari a jaskyniach Slovenského krasu sa návštevníci zaujímali aj o mestské pamiatky v Rožňave a v Revúcej, kostoly Gotickej cesty, vodnú nádrž Teplý vrch, možnosti turistiky na Muránskej planine, v Slovenskom krase a v Cerovej vrchovine. Neodolateľným lákadlom pre malých návštevníkov bola hra na záchranu včielky z pavúčej siete, ktorej popri stovkách ratolestí neodolalo ani zopár oteckov a mamičiek. Odmenou im bola možnosť virtuálnej návštevy niektorej zo zaujímavostí stredného Slovenska. Spomedzi nich mali najväčší úspech sysle z Muráňa.
Z májovej všehochuti akcii plánovaných v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí si vyberie naozaj každý. Okrem kultúrnych a zábavných predstavení na vás čaká noc v múzeu či mlyne, deň v znamení ovčiarstva i pálenie symbolickej vatry. Na svoje si prídu aj nadšenci športu a turistiky.
Hudba, spev, tanec, divadlo a súťaže nie len pre deti
Sériu kultúrnych podujatí v mesiaci odštartuje hneď v utorok 1. mája ďalší z koncertov 38. ročníka Hudobnej jari v Rimavskej Sobote. V Dome kultúry sa tentokrát predstavia mladí interpreti odchovaní na pôde miestnej ZUŠ. Na piatok 4. mája je naplánovaný Detský hudobný festival v Kokave nad Rimavicou. Krajská súťažná prehliadka hudobného folklóru detí bude prebiehať v priestoroch






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-