Zaujímavosti (31)
Pribudol Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku
Napísal(a) Marta Mikitová
Na internetových stránkach sme zaznamenali nový vedecký časopis pod názvom Vedecký časopis o kultúre regiónov na Slovensku (Scientific Journal of Regional Culture in Slovakia). Ponúkame ho do pozornosti čitateľom stránky Maj Gemer, aj preto, že časopis vydáva občianske združenie Quirinus v Revúcej, do ktorého portfólia hlavne v minulosti patrila obnova historických pamiatok Gemera a organizovanie koncertov - Revúcke adventné koncerty a Revúcke augustové koncerty. Hlavným editorom časopisu je významný vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy SAV Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.,
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje zaujímavý kurz ojedinelej tradičnej textilnej techniky, ktorý sa uskutoční sobotu 28. októbra 2017 od 9:00 do 16:00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera. Pod vedením odbornej lektorky Školy remesiel ÚĽUV Jarmily Rybánskej - majsterky ľudovej umeleckej výroby, účastníci sa oboznámia s výrobou zápästkov, ako aj s tradičným splietaním drobných textílií a tkaním tkaníc.
Historický pohľad na výrobu papiera v Slavošovciach
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Slavošovské papierne. Pojem, ktorý na hornom Gemeri, ale najmä v období Rakúsko Uhorskej monarchie bol známy na jej celom území a možno i ďalej. Svedčia o tom historické dokumenty, ktoré sa z času na čas objavujú pri rôznych príležitostiach pripomínajúce ich slávnu históriu. Tak je tomu aj v tomto roku, keď si najmä obyvatelia Slavošoviec, bývalí i súčasní zamestnanci pripomínajú 200 rokov strojovej výroby papiera. Pri tejto príležitosti náš známy historik PaedDr. Milan Sajenko pripravil hodnotný i potrebný materiál o vzniku výroby papiera v Slavošovciach a na ich okolí.
Suchý strom v Rochovciach poslúžil na umelecké dielo pri Dome smútku
Napísal(a) MG od
Starosta obce Rochovce na hornom Gemeri Ing. Stanislav Levrinc mi poslal link na video, ktoré približuje realizáciu zámeru využitia starého stromu, nachádzajúceho sa v areáli obecného cintorína, na umelecké dielo. Predchádzala tomu žiadosť Obecného úradu v Rochovciach na Okresný úrad v Rožňave, odbor starostlivosti o životné prostredie ešte v decembri 2016 na výrub dreviny. Drevinu predstavoval 18 rokov starý smrek pichľavý (Picea abies), ktorý mal obvod kmeňa 190 cm vo výške 130 cm nad zemou.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo kampaň Európskych solárnych dní na hvezdárni
Napísal(a) R. N.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave vás pozýva na kampaň Európskych solárnych dní. Podujatia sa uskutočnia v priebehu druhého májového týždňa 9. 5 - 12. 5. 2017 od 8:30 do 15:00 v priestoroch rožňavskej hvezdárne. Od roku 2011 sú májové týždne v Európe pravidelne venované téme využívania nevyčerpateľnej energie Slnka. Do kampane tzv. Európskych solárnych dní svojimi aktivitami zasahuje aj hvezdáreň v Rožňave s rozšírenou programovou ponukou propagujúcou využívanie solárnej energie na rôzne energetické účely.
Ako zmena spoločenského systému v roku 1989 dopadla na Slavošovské papierne
Napísal(a) SHP Slavošovce
V tomto roku si nielen zamestnanci bývalých Slavošovských papierní, ale aj ostatní Gemerčania pripomínajú 200 rokov od existencie tohto papierenského závodu v hornogemerských Slavošovciach. Ich nový majiteľ SHP Slavošovce nám poskytol informáciu o tom, čo sa v tomto závode v ostatných rokoch spravilo a aký to má dopad i na región Gemera. Nadväzuje tak na článok, ktorý sme v uplynulých dňoch uverejnili od nášho spolupracovníka PaedDr. Milana Sajenku pod názvom:
Pár slov k najstaršej papierni so strojovou výrobou v Uhorsku
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Dnes, keď si pripomíname 200. výročie vzniku Slavošovskej papierne, stojí za to pripomenúť si jej históriu, ktorá sa nedá opomenúť ani v prítomnosti.
Johanka Gyürkyová je pojem súvisiaci s papierom, bez ktorého by sme si v minulosti, ale aj v prítomnosti nevedeli predstaviť rozvoj vzdelanosti v Európe i vo svete. Johanka Gyürkyová je žena svetového formátu, ktorá sa zapísala nielen do histórie Slavošoviec, ale možno povedať, že jej meno sa od Slavošoviec nedá oddeliť.
Kameňolom na Soroške sa zmení na pozorovateľňu Lyríd
Napísal(a) A. Kleinová
Tohtoročné maximum meteorického roja Lyríd pripadá na noc z piatka na sobotu 21./22. apríla, preto sa pozorovatelia môžu tešiť na tento pravidelný nebeský ohňostroj v ideálnom období konca pracovného týždňa.
Gemerské osvetové stredisko (GOS) pripravilo pozorovanie pre verejnosť v areáli rožňavskej hvezdárne, ktoré sa začne v piatok 21. apríla o 21:00 a skončí východom
Alebo ako nekúpiť miesto mliečneho jahniatka iba predraženú starú baraninu Slovensko bolo v minulosti považované za malú ovčiarsku veľmoc, keď priemerné stavy oviec vysoko prekračovali ešte začiatkom deväťdesiatych rokov hranicu 0,5 milióna kusov. Po prechodnom období stagnácie a úpadku slovenského ovčiarstva sa dnes tieto čísla začínajú opäť dvíhať. Produkty z ovčieho mlieka a mäsa sú základom tradičnej slovenskej gastronómie a chov oviec má aj svoje
Kauza mangalica - o histórií a súčasnosti jedného z najpozoruhodnejších plemien ošípaných na svete
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
U nás a v Maďarsku je to mangalica, mangalitsa v Londýne a mangalitza v USA, v Srbsku mangulica a cyrillikou tiež Maнгулица, mangaliza v Rumunsku a v Nemecku Wollschwein. Ten názov ste počuli už asi všetci, ale už nie každý vie, čo za druh ošípanej to vlastne je a čím je taká zaujímavá, prečo je vlastne taká populárna a prečo výrobky nesúce prívlastok mangalicová sú drahšie ako tie z bežnej bravčoviny.
Viac...
Ladislav Škultéty - Gábriš v armáde slúžil neuveriteľných osemdesiatjeden rokov
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Vo svete nevídaná a ojedinelá skutočnosť, aby v armáde akéhokoľvek štátu, či mocnosti slúžil vojak až osemdesiatjeden rokov. Potrebné je uviesť, že nižšie spomínaný vojak nepochádzal ani z horného, ani zo stredného Gemera, ba ani Gemera ako takého. Ale keďže ide o takú vzácnu informáciu týkajúcu sa územia dnešného Slovenska, bude dobre, ak sa s ňou oboznámia aj návštevníci našej stránky. Vec sa má v skutočnosti takto:
Rožňavská strážna veža je "odetá" stavbárskym lešením
Napísal(a) MG od
Hornogemerčania prichádzajúci od začiatku novembra 2016 do okresného mesta, ale i jeho obyvatelia zaiste zistili, že Strážna veža, ktorá sa nachádza v strede historického námestia, je v týchto dňoch "odetá" do stavbárskeho lešenia. To mesto Rožňava začalo s rekonštrukčnými prácami, na ktoré dostali 15 tisíc eur od Ministerstva
Zomrela stotriročná babka Terézia Jančošeková z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) MG od
Dňa 16. augusta 2016 vo veku 103 rokov a desať mesiacov zomrela najstaršia občianka Rožňavského Bystrého Terézia Jančošeková. Bola prvou občiankou v rodnej obci, ktorá sa dožila takého vysokého veku. Takto sa zapísala aj medzi najstarších občanov nielen horného, ale celého Gemera. Babka Jančošeková pochádzala


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-