Z niektorých základných škôl sa nám z času na čas ozývajú príspevkami o novostiach, ktorými obohacujú svoj výchovno-vzdelávací proces. Zdá sa, akoby niektoré školy si viac dávali záležať na informovaní o tom, čo sa deje v pôsobisku školy a akými aktivitami podporujú rozvoj svojich žiakov. Nič nie je zbytočné. Najviac si to v regióne horného Gemera zrejme uvedomujú školy revúckeho okresu.
Nepodpichujme, ale uveďme radšej príspevok, tentoraz z Revúcej. Tu je:

"Prichádzajúcu jar vítame v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej farebným týždňom. Od 20. februára do 23. februára sa striedali farby. Začali sme modrým pondelkom. Utorok bol červený deň – plný energie a hravosti. Streda sa niesla v duchu jarnej zelenej farby. Vo štvrtok žltá farba rozžiarila školu aj triedy. Taký bol náš tohoročný Farebný týždeň 2023." 

Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, získala koncom roka 2022 finančné prostriedky prostredníctvom projektu „Zázraky techniky v knižnici“, zameraného na rozvoj kreativity, základy robotiky a programovania pre deti a mládež.
„Naša knižnica sa zapojila do výzvy predsedu vlády Slovenskej republiky Podpora aktivít zameraných na popularizáciu vedy a inovatívnych prístupov,“ povedala riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. „Cieľom realizácie projektu je hravou formou a netradičnými modelmi učenia sa získavať nové informácie z oblasti automatizácie, robotiky, 3D modelovania a nových technológií na názorných príkladoch. Projekt je rozdelený na dve časti – informačno-vzdelávacie aktivity a tvorivé workshopy,“ dodala Kyselová.

Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.

,,Prečo oni?“
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove predstavilo výstavu pod názvom Tí, ktorí (ne)prežili. Výstava je zameraná na tematiku holokaustu v našich dejinách, obohatená o dobové poznatky rožňavskej židovskej komunity.
Jedným z našich sprievodných podujatí k autentickej výstave je zážitkový seminár určený pre študentov SŠ v rozsahu 45 – 90 min. Študentov čakajú tematické skupinové i individuálne aktivity, diskusie smerované k uchopeniu problematiky holokaustu, antisemitizmu... Okrem iného študenti môžu priamo nahliadnuť počas seminára do repliky deportačného vozňa, rovnako ako spoznať príbehy preživších žien a dievčat z východného Slovenska, ktoré boli prevezené do vyhladzovacieho tábora Osvienčim.