Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila nový projekt: Studnica odkazov Gemera
Napísal(a) T. Bachňáková
PREČO JE ROZPRÁVKA DÔLEŽITÁ * Úvaha po detskom divadelnom predstavení Divadla Actores z Rožňavy
Napísal(a) MsKS v Revúcej
... pre dieťa – podľa rodičov:
• „Je to veľmi dôležité pre ich osobnostný, duševný rozvoj. Rozvoj intelektu, sebadôvery, istoty a pod.“
• „Určite to pomáha formovať osobnosť dieťaťa a všetci predsa chceme, aby z našich detí vyrástli empatickí, milí a kultivovaní ľudia.“
• „Dieťa sa rozvíja po všetkých stránkach, hlavne zdravá sebaúcta a sebavedomie sú kľúčom k celoživotnému osobnostnému rastu.“
• „Môžu pritom zažiť dobrodružstvá, ale tiež sa rozvíja ich schopnosť empatie.“
• „Rozprávky rozvíjajú citovú stránku dieťaťa, vcítiť sa, stotožniť sa s hrdinami...“
• „Rozprávky vytvárajú zmysel pre spravodlivosť.“
• „Rozprávky rozvíjajú citové prežívanie dieťaťa.“
V máji 1913 si mohli návštevníci prezrieť prvú stálu expozíciu Gemersko-malohontského múzea, pričom 110. výročie od jej sprístupnenia si pripomíname práve v tomto roku. Tejto udalosti je v múzeu venovaný i predmet mesiaca máj, ktorým je maľovaná truhlica z roku 1787. Jej reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Truhlica bude v priestoroch múzea vystavená od 2. mája do 31. mája 2023.
Prezentovaná truhlica pochádza z roku 1787. Na čelnej strane sa nachádza datovanie „ANNO 1787“. Steny sú zhotovené z ohobľovaných smrekových dosák na rohoch spájaných čapovaním, veko je k truhlici pripevnené pomocou kovových pántov. Vo vnútri na ľavej strane pod vekom sa nachádza malá drevená skrinka slúžiaca na uloženie menších osobných predmetov. Čelná stena truhlice je zdobená štyrmi vyrezávanými polstĺpikmi vo farbách modrá, červená, žltá, medzi nimi v troch poliach ohraničených lištami maľovaný motív červenej a žltej farby. Na bočných stenách sú upevnené kovové okrúhle rukoväte.
Noc múzeí 2023 – XIX. ročník * Venované 110. výročiu otvorenia prvej stálej expozície GMM
Napísal(a) E. Lindisová
Bábkové divadlo z Revúcej opäť na javiskových doskách
Napísal(a) Lucia Vargová
Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER spoločne s občianskym združením Gemerské grúne sa postarala o premiéru bábkovej hry „Popolvár, najväčší na svete“, ktorá sa uskutočnila v rámci programu Mesta kultúry 2022 na doskách bábkovej scény Mestského kultúrneho strediska v Revúcej dňa 26.4.2023 o 19:00 hod
Partia ochotníckych bábkohercov pod vedením režiséra Juraja Genčanského divákom predstavila divákom výsledok ich snaženia v inscenácii na motívy Reussovej a Dobšinského rozprávky.
Iniciatíva oživiť tradíciu bábkoherectva je úzko spätá s bohatou históriou amatérskeho divadla v Revúcej. Ako uviedol samotný režisér, Juraj Genčanský: „V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia tu pracovali v tzv. „záujmových útvaroch“ desiatky nadšených ochotníkov všetkých vekových kategórií v najrozličnejších dramatických formách – od divadla poézie cez malé javiskové formy, divadlo dospelých či študentské divadlo až po divadlo bábkové. Táto „zlatá éra“ dramatického umenia v Revúcej takisto vyrástla z podhubia tunajšej bohatej divadelnej histórie, keď v 50. a 60. rokoch tu fungoval súbor s vlastným orchestrom, ktorý uvádzal dokonca naštudovania operiet!“
V 20. kole 7. futbalovej ligy, ktoré sa konalo 6.5.2023 sme si všimli reakciu kapitána Rožňavského Bystrého Adama Rochla, ktorý takto komentoval zápas s Krásnohorskou Dlhou Lúkou: “Bol to náročný a bojovný zápas ktorý sa však neskončil tak ako sme chceli. Prvý polčas sme herne dominovali, vypracovali sme si niekoľko sľubných príležitosti, ktoré však ostali nevyužité a do šatní sa išlo za stavu 0:0. V druhom polčase sme začali opäť aktívne a boli sme odmenení krásnym gólom Maroša Bakoša. Následne sa nám podarilo streliť gól na 2:0, ktorý však nebol na počudovanie všetkých uznaný. Následne hostia z protiútoku vyrovnali na 1:1. Aj keď sme mali ďalšie príležitosti, tak už sa nám gól streliť nepodarilo a zápas skončil remízou... Výsledok nás mrzí, ale zbrane neskladáme a ideme ďalej bojovať. Týmto sa chcem poďakovať všetkým hráčom za nasadenie a bojovný výkon."
Hodnotíme okresné futbalové súťaže na Gemeri ku dňu 8. 5. 2023
Napísal(a) Štefan Tomášik
Z jarnej časti okresných futbalových súťaží na Gemeri sa odohralo už niekoľko kôl. Preto nastal čas zhodnotenia doterajšieho priebehu. To sa dočítame v článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Najprv hodnotí 7. ligu ObFZ Rožňava, kde uvádza rôzne štatistiky (prehľad najlepších strelcov, najlepší doma, najlepší vonku a pod.). Obdobné hodnotenie uvádza aj pri 7. lige ObFZ Rimavská Sobota. Text dopĺňa fotografia.
ObFZ Rožňava
Zaujímavosti – výber z úradnej správy. ŠTK kontumuje stretnutie 18. kola 7. ligy dospelých ŠK Polom Gemerská Poloma – MFK Dobšiná z 3:1 na 0:3 kont. v prospech MFK Dobšiná pre neoprávnený štart hráča ŠK Polom Gemerská Poloma a dáva do pozornosti DK hráča Matúša Kuchtu – neoprávnený štart a vedúceho družstva, trénera a kapitána domácich za nedôsledné si plnenie svojich povinností.
Vydavateľstvo Ikar, ktoré už viac ako 30 rokov patrí k najlepším vydavateľstvám našej i svetovej literatúry, každý rok pod názvom Ikariáda oceňuje svojich najúspešnejších autorov. Zlaté a platinové knihy i zlaté perá už majú čerstvých majiteľov. Tento rok sa Ikariáda konala 25. apríla 2023 v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej sa zišla veľká kultúrna obec a celý večer sa niesol v znamení kníh, čítania, spisovateľov… Uvádzal moderátor Roman Juraško a slávnostnú atmosféru oceňovania dopĺňala skladateľka, dirigentka a hudobníčka Ľubica Čekovská so svojím ansámblom. Nás opäť potešilo ocenenie pre spisovateľku Ivonu Ďuričovú, rodáčku z Rožňavského Bystrého, ktorá za knihu básničiek pre deti Písmenká z abecedy získala ocenenie Zlatá kniha za predaj viac ako 15 000 kníh. Vďaka pekným a vtipným básničkám v tejto krásne ilustrovanej knižke sa môžu deti zoznámiť s abecedou a vo veršoch dopĺňať slová podľa utešených obrázkov. Knihu ilustroval Adrián Macho.
Úspechy a neúspechy rožňavských mužstiev v bývalej V. futbalovej lige K – G
Napísal(a) Š. Tomášik
Od vytvorenia V. ligy K – G uplynulo už 12 rokov (od ročníka 2022/2023 už VI. liga), a tak nastal čas zhodnotiť účinkovanie klubov v ObFZ Rožňava v tejto súťaži. O ich účinkovaní sa dočítame v článku, pričom k dispozícii je komentár, rôzne štatistiky (umiestnenia mužstiev v tabuľke, najlepší strelci) a fotografia. Kádre tentokrát nie sú uvedené z priestorových dôvodov.
Komentár
Po reorganizácii V. líg VsFZ v roku 2011 sa dalo čakať, že sa zastaví trend, že víťaz najvyššej okresnej súťaže ObFZ Rožňava odmietne postup do V. ligy. Žiaľ túto skutočnosť sa nepodarilo odvrátiť. Od vytvorenia tejto súťaže postúpili do tejto súťaže z ObFZ Rožňava len Betliar a Rudná (fúzia s Rožňavou).
Autorská výstava Melindy Farkašovej nám rozpovie príbeh tetovania
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Melinda Farkašová v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zriadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje netradičnú výstavu príbehu tetovania pod názvom INK STORIES. Hlavným cieľom výstavy je búranie stále pretrvávajúcich predsudkov o tetovaní v povedomí širokej verejnosti. Autorka má v úmysle prostredníctvom množstva fotografií predstaviť návštevníkom výstavy tetovanie ako druh umenia s vysokým stupňom estetickosti, ktoré zároveň môže byť aj technicky precízne prevedené. Prostredníctvom výstavy chce taktiež poukázať na potrebu vzájomnej tolerancie a pochopenia odlišnosti ľudí. ,,Je nesmierne vzácne, že do Rožňavy sa prisťahujú ľudia, ktorí sa tu na čas usadia, otvoria si svoje podnikanie. Šíria posolstvo, ktoré nám predostrie odlišný pohľad na život. Toto je príklad Melindy Farkašovej, ktorá verí, že tetovanie sa môže stať umeleckým dielom na našej koži,“ poznamenala Mgr. Kristína Pakesová, PhD. – kurátorka výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave.
Viac...
Banské múzeum v Hnúšti dobrovoľníci zatvorili. Dôvodom sú útoky primátora
Napísal(a) R. Lebeda
Po šiestich mesiacoch od otvorenia sú brány nového múzea v Hnúšti už druhý mesiac zatvorené. Primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský, ktoré budovu dobrovoľníkom prenajíma, totiž tvrdí, že nemajú platnú zmluvu a na budove im nechal vymeniť zámky.
--
Regionálne banské múzeum s možnosťou prejsť 600 metrov aj v podzemí aktívnej magnezitovej bane otvorilo občianske združenie Horná Rimava v septembri 2022. Budova múzea patrí mestu Hnúšťa, Horná Rimava ju prevádzkuje na základe nájomnej zmluvy platnej do roku 2031. Otvoreniu predchádzali tri roky príprav – združenie partnerov, štúdium historických materiálov, prenájom budovy od mesta Hnúšťa, zháňanie artefaktov, predmetov, písomností, minerálov a fotografií, príprava projektu (peniaze získali z projektu Ministerstva pre informatizáciu a regionálny rozvoj SR), nasledovala rekonštrukcia, zariaďovanie múzea. Natočili dokonca vlastný 20-minútový dokumentárny film o baníctve v regióne, ktorý v múzeu premietajú turistom. Na časť vnútornej expozície prispel aj Banskobystrický samosprávny kraj a múzeum v septembri otváral priamo vtedajší predseda BBSK Ján Lunter.
D O S P E L Í
V. LIGA JUH DOSPELÍ VsFZ – 16. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – TJ Družstevník Malý Horeš 1:0 (1:0). G: T. Revúcky. ŽK: T. Hajdúk, J. Fatľa, J. Erdovalvi – 0. R: E. Anguš – J. Mano, P. Tóth, DS: M. Klovanič. D: 80.
PODHRADIE: Dávid Džačár - Jozef Erdofalvi (C), Jakub Fatľa, Andrej Vaško (80´ N. Luko), Richard Kardos, Štefan Dorkin, Daniel Vojčík, Tomáš Hajdúk, Martin Ďuríček, Tomáš Revúcky, Lukáš Drobňák (64´ R. Fabián).
HOREŠ: Márk Orosz - Dionýz Šváb, Tomáš Varga, Brian Gašparik, Bartolomej Matus (54´ F. Pituk), Alexander Batta, Štefan Kováč (C), Krisztián Docs, Róbert Vaszily (46´ a. Jáger), Erik Kováč (75´ G. Molnár), Norbert Horňák.
Šarlota Bottová Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum vo svojich priestoroch 12. apríla 2023 o 15.00 hod. sprístupní autorskú výstavu z tvorby výtvarníčky Šarloty Bottovej Rómski spisovatelia – ako ich vidím ja. Výstava potrvá do 31. augusta 2023.
Šarlota Bottová (1989) je mladá talentovaná výtvarníčka pochádzajúca z Rimavskej Bane. V súčasnosti žije a tvorí v Hnúšti. Napriek tomu, že sa výtvarnému umeniu venuje ako samouk, jej diela si vďaka precíznemu prepracovaniu našli mnoho priaznivcov. Keďže nenavštevovala školu s umeleckým zameraním, väčšinu teoretických poznatkov čerpá z odbornej literatúry, internetu a z nadobudnutých skúseností.
DOKUMENTÁCIA BÝVANIA RÓMOV V 60. ROKOCH 20. STOROČIA
Napísal(a) Ľ. Pulišová
V S E P T E M B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Július Nosko – 40. výročie úmrtia
5. september - Július Nosko (8.6.1907 Tisovec – 5.9.1986 Praha) – dôstojník, generál.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Po vojne bol náčelníkom na Vysokom vojenskom učilišti, potom na Vojenskej akadémii v Prahe. V r. 1953 bol prepustený z armády a vrátil sa k svojmu pôvodnému povolaniu poľnohospodára-zootechnika a býval v Dobřanoch. Je autorom prác Vojaci v Slovenskom národnom povstaní, Takto bojovala povstalecká armáda. Za účasť v boji proti fašizmu a celoživotné dielo mu boli udelené viaceré vysoké vyznamenania. Na jeho rodnom dome je umiestená pamätná tabuľa. - MM-
Jozef Viktor Schwartz – 45. výročie úmrtia
12. september - Jozef Viktor Schwartz (19.3.1925 Banská Bystrica – 12.9.1981 Lenartovce, pochovaný v Rimavskej Sobote) – spisovateľ, lekár
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok Návraty z neskutočna (1984) a kniha poviedok s biografickými prvkami Pohľad zhora (1985). Obe diela vznikli v prostredí Gemera-Malohontu. - MM-
Vojtech Benický – 55. výročie úmrtia
17. september - Vojtech Benický (12.5.1907 Pavčina Lehota – 17.9.1971 Pavčina Lehota) – speleológ, múzejník.
Priekopník slovenského jaskyniarstva, fotograf, publicista a speleologický organizátor. Spoluzakladateľ jaskyniarskeho zboru KSTL a Slovenskej speleologickej spoločnosti, dlhoročný tajomník speleologickej odbočky Slovenskej geografickej spoločnosti SAV. V r. 1931 – 1939 bol správcom jaskyne Domica, neskoršie Belianskej jaskyne a riaditeľom Múzea Slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Podieľal sa na výskume Dobšinskej ľadovej jaskyne, jaskyne Milada (Silická Brezová) a Kečovskej jaskyne. Okrem reprezentačných speleologických publikácií Slovenské jaskyne (1950), Domica, jaskyňa pravekých tajov (1953),Výlet do Demänovských jaskýň (1956), Demänovské jaskyne (1961), napísal okolo 280 odborných a popularizačných článkov, správ a recenzií. Bol redaktorom časopisu Krásy Slovenska a v r. 1956 – 1971 zakladateľom a redaktorom zborníka Slovenský kras. - MM-
Samuel Takáč – 45. výročie úmrtia
21. september - Samuel Takáč (6.3.1911 Tisovec – 21.9.1981 Bratislava) – verejný činiteľ, politik, elektrotechnický inžinier.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. - MM-
Michal Miloslav Hodža – 215. výročie narodenia
22. september - Michal Miloslav Hodža (22.9.1811 Rakša – 26.3.1870 Tešín, Poľsko) – národný buditeľ, ev. kňaz, prozaik, básnik, jazykovedec.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch. - MM-
Milan Podrimavský – 15. výročie úmrtia
24. september - Milan Podrimavský – (8. 11. 1943, Teplý Vrch – 24. 9. 2011, Bratislava) – historik, vedecký pracovník Historického ústavu SAV.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín. - MM-
Bruno Hojda – 125. výročie narodenia
24. september - Bruno Hojda (24.9.1901 Orlová – 28.11.1970 Košice) – stavebný inžinier. Študoval na VUT v Brne.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce. - MM-
Miroslav Rovný – 105. výročie narodenia
25. september - Miroslav Rovný (25.9.1921 Rožňava – 17.12.1991 Bratislava) – vysokoškolský pedagóg, všestranný športovec, tréner.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – Volejbal, Športové hry, Pohybové hry, Hry na voľný čas. V areáli FTVŠ UK v Lafranconi bola dňa 10.2.2006 slávnostne otvorená nová športová hala, ktorá bola pomenovaná jeho menom. V roku 2019 bol Slovenskou volejbalovou federáciou uvedený do Siene slávy slovenského volejbalu. - MM-
Andrej Rolík – 130. výročie narodenia
25. september - Andrej Rolík (25. 9. 1896 Brdárka – 6. 12. 1981 Akron, Ohio USA) – činovník v krajanskom hnutí, básnik, publicista.
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia. - MM-
Mária Basilidesová – 80. výročie úmrtia
26. september - Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka. V roku 1911 získala diplom sólovej speváčky na Hudobnej akadémii v Budapešti.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. V Jelšave sa zachoval jej rodný dom. Výročie jej narodenia si pripomenuli v Jelšave 11.11.2016 podujatím Spomienka na Basilides a jej pamiatku pripomína i plastika, ktorú inštalovali pred budovou múzea. Rodičia a súrodenci sú pochovaní v Jelšave. - MM-
Eva Krajčiová – 95. výročie narodenia
27. september - Eva Krajčiová (27.9.1931 Rožňava – 14.8.1982 Rožňava) – knihovníčka, archivárka. Študovala v Rožňave na meštianskej a pedagogickej škole.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru. - MM-
Ján Breuer – 140. výročie narodenia
28. september - Ján Breuer (28. 9. 1886 Brzotín – 21.3.1950 Banská Bystrica) – osvetový pracovník, učiteľ.
Študoval v Dobšinej a na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Pôsobil v Hrlici, v rokoch 1909 – 1937 v Hrachove pri Rimavskej Sobote, kde založil a viedol ľudovú hospodársku školu. Bol propagátorom nových foriem hospodárenia, ovocinárstva a včelárstva, o čom publikoval najmä v časopise Gemer-Malohont. Bol členom Spolku ev. a. v. učiteľov malohontských, členom Zemského učiteľského spolku župy Gemer-malohontskej a od 1931 ústredným tajomníkom Slovenskej evanjelickej jednoty. - MM-
Lívius Maderspach – 105. výročie úmrtia
29. september - Lívius Maderspach (1.2.1840 Rusca Montana, Rumunsko – 29.9.1921 Rákospalota, Maďarsko) – banský inžinier.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov. - MM-
Július Botto – 100. výročie úmrtia
29. september - Július Botto (24.7.1848 Rozložná – 29.9.1926 Revúca) – pedagóg, advokát, historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce Slováci, vývin ich národného povedomia, Krátka história Slovákov, Dejiny Matice slovenskej a i. V Rozložnej má zriadený Pamätný dom s literárnou expozíciou, na fasáde bývalej ev. fary je umiestnená jeho pamätná tabuľa. Pred druhou budovou gymnázia v Revúcej má umiestnený pomník s jeho bustou. - MM-
Václav Vraný – 175. výročie narodenia
30. september - Václav Vraný (30.9.1851 Chvaletice, ČR – 8.9.1929 Tisovec) – botanik, múzejník, učiteľ, kultúrny pracovník.
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930). - MM-































