Sedemdesiatosemročný Pavel Ferdinandy ani na dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone
Napísal(a) MG od
Na našom portáli majgemer.sk sme nedávno avizovali podujatie, ktoré v revúckom Dome kultúry je venované známemu majstrovi ľudovej umeleckej kultúry z tohto okresného mesta na strednom Gemeri Pavlovi Ferdinandymu. Od roku 2024 sa venuje výrobe pastierskych palíc, betlehemských kyjakov a ozembuchov zo samorastov. Okrem svojej záľube vo vyhľadávaní samorastov a ich opracovávaní nositeľ výstavky v týchto dňoch chcel predstaviť aj svoju už šiestu publikáciu o svojej tvorbe, ktorú nazval Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch. Autor pripravuje do tejto série ešte ďalších šesť takýchto prezentácií. Na vernisáži výstavy, ktorú pri tejto príležitosti otvorili vo štvrtok 11. apríla t. r. vo výstavnej miestnosti MsKS v Revúcej, nájde návštevník dostatočné množstvo príkladov aj k tomu, ako sa môže inšpirovať z činnosti revúckeho spoluobčana, sedemdesiatosemročného Pavla Ferdinandyho, ktorý ani na zaslúženom dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave opäť prichádza s výstavou Marty Vajdovej
Napísal(a) E. Hermély Gecelovská
Výstavu regionálnej autorky Marty Vajdovej pod názvom Svetlá mojej duše, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. apríla o 16-ej hodine v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Marta Vajdová prostredníctvom svojej umeleckej tvorby romantickým spôsobom odhaľuje vlastné vnímanie sveta. Dokonalé realistické výjavy vyobrazujú prírodu a človeka v nej. Výtvarné umenie nikdy neštudovala, napriek tomu, že už v detstve inklinovala ku kresbe a maľbe, v ktorej vynikala. Považuje sa za samouka. Jej záľubu však postupom času začala objavovať aj verejnosť, ktorá si všimla výnimočnosť jej tvorby.
Vajdová uprednostňuje starú maliarsku techniku. Primárne odmieta akryl, pretože ho považuje za príliš moderný. Je trpezlivá, a čaká, kým olejové farby zaschnú. Vo svojej tvorbe tak kladie dôraz na techniku spracovania.
Vyše storočná tradícia organizovaného poľovníctva, ako jedného z významných pilierov občianskej spoločnosti, našla svoje opodstatnenie aj v našom regióne Gemera. Veď na jeho území sa nachádza niekoľko národných parkov, ktoré sú mimoriadne bohaté na rozmanitosť živočíšnych aj rastlinných druhov, ktoré je potrebné chrániť, ale sa aj pravidelne o ne starať. Svoju úlohu pri tom zastávajú aj poľovnícke združenia, ktoré si v tejto súvislosti plnia svoju nezastupiteľnú úlohu. Svedčia o tom ich pravidelne organizované výstavy poľovníckych trofejí, ktoré sa každoročne aj na tomto území organizujú. Mnohí členovia organizovaní v takýchto združeniach sa takto môžu prezentovať nielen v oblasti starostlivosti o poľovnú zver, ale pochváliť sa i so svojimi najkrajšími úlovkami, ktoré získali za predchádzajúce obdobie. Jednou z takých bola aj výstava v kultúrnom dome v Revúčke v polovici marca t. r., ktorá je mestskou časťou okresného mesta Revúca. Napriek tomu, že výstavnícke poľovnícke trofeje boli prezentované iba tri dni, podarilo sa nášmu spolupracovníkovi Petrovi Pobočekovi objektívom zdokumentovať túto výstavu a zachytiť z nej niektoré zaujímavé trofeje.
Pavel Ferdinandy, majster ľudovej umeleckej výroby z Revúcej a jeho výstavka Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby PAVLOM FERDINANDYM a prezentáciu najnovšej, šiestej brožúry zo série plánovaných dvanástich zväzkov pod názvom NIEČO MÁLO O... tentoraz NIEČO MÁLO O SVADOBNÝCH ČAKANOCH A FOKOŠOCH vo štvrtok 11. apríla 2024 | 17.00 hod. | výstavná sieň MsKS
Usilovná, systematická a pedantná práca Pavla Ferdinandyho na tejto špeciálnej autorskej sérii si zaslúži osobitnú pozornosť, pretože ide o doteraz najsystematickejšie dielo o tomto segmente ľudovej umeleckej výroby, a to nielen v regióne Gemera a Malohontu, ale v celoštátnych proporciách. Preto sme sa v polovici edície rozhodli usporiadať túto malú výstavku a podporiť tak úsilie majstra Ferdinandyho pre úspešné naplnenie mimoriadneho verejnoprospešného zámeru.
MG: "Pavel Ferdinandy získal titul majstra ľudovej umeleckej výroby za výrobu zdobených palíc v roku 2020. V jeho portfóliu sú celodrevené palice (často s využitím samorastu) a drevené časti pastierskych palíc slúžiacich aj na chytanie a usmerňovanie zvierat, betlehemské kyjaky, poľovnícke palice a fokoše.
Postrehy pri stretnutí s knihou v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) M. Antalová
Kniha bola a je i v dobe počítačov neodmysliteľnou súčasťou nášho života. V jedno piatkové popoludnie sme sa zišli starší, mladší a deti, no skrátka všetci tí, ktorí majú radi dobrú knihu, na besede, ktorú v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome pripravila naša knihovníčka Danka Červenáková. Takto nám sprístupnila nové knihy, ktoré nakúpila v rámci projektu na nákup nových kníh z dotácie poskytovateľa Fondu na podporu umenia. Medzi aktívnych čitateľov našej knižnice patríme aj my, členky Miestneho odboru Matice slovenskej. Našli sme si čas, aby sme sa aj odreagovali od našich povinností a zistili, aké nové knihy pribudli.
Hneď v úvode nám toto posedenie spestrili šikovné dievčatá Danka Ďuričeková a Dorotka Liptáková s veľmi peknými prednesmi prózy a poézie. Jedných dychom sme tiež počúvali bývalú knihovníčku pani Marienku Červenákovú, ktorá nám porozprávala o jej začiatkoch v našej knižnici.
Aj Gemer prispel k víťazstvu Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách 2024
Napísal(a) MG od
Prezidentské voľby 2024 na Slovensku v druhom kole, ktoré sa uskutočnili v sobotu 6. apríla 2024 priniesli konečné rozuzlenie. Vyhral ich kandidát Peter Pellegrini so ziskom 53,12% pred kandidátom Ivanom Korčokom, ktorý získal 46,87% zo všetkých oprávnených zúčastnených voličov. Oproti prvému kolu si kandidáti vymenili poradie. Nový prezident SR bude skladať sľub 15. júna 2024 a ujme sa svojej funkcie ako šiesty prezident SR v novodobej histórii Slovenska. Vymení tak doterajšiu prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, ktorá bola zvolená v prezidenstkých voľbách pred 5 rokmi.
Výsledky, ktoré uverejnil Štatistický úrad SR potvrdzujú, že v 2. kole volieb 2024 sa zúčastnilo 2,67 miliónov oprávnených voličov. Je to vyše 61 % z ich celkového počtu, čo znamená, že to bola historicky druhá najvyššia volebná účasť za 25 rokov priamych volieb prezidenta v SR.
Kandidát na prezidenta SR Peter Pellegrini zvíťazil v 7. krajoch Slovenska, okrem Bratislavského samosprávneho kraja.
V 7. futbalovej lige ObFZ Rožňava dospelých "padli dve desiatky"
Napísal(a) MG od
Hornogemerskí piatoligoví futbalisti dospelých prišli v majstrovských zápasoch 16. kola o body, keď tak krásnohorskí futbalisti, ako aj Rožňavčania, stratili po prehrách so svojimi súpermi po troch bodoch. Prekvapením je najmä líder V. ligy MFK Rožňava, ktorý prehral na ihrisku v Malej Ide rozdielom gólu. O to zaujímavejšie stretnutia sa odohrali v 7. lige dospelých, kde padlo vo dvoch stretnutiach po desiatke gólov. V zápasoch Honiec s Vyšnou Slanou a Dobšinej s Rakovnicou. Oceňujeme aj slušnú hru v stretnutí v Dobšinej, kde rozhodca nemusel udeliť kartu ani jednému z mužstiev. Zato sa červenalo na zápase v Drnave, v Pači a v Honciach, kde uvideli traja hráči červenú kartu a nedohrali stretnutie. V šiestich zápoleniach padlo 36 gólov, z ktorých hosťom patrí až 22. Strelecky sa najlepšie darilo dvom strelcom, a to Dobšinčanovi Alexandrovi Lalikovi a Kristianovi Segyovi z Dlhej Vsi, ktorí si do tabuľky strelcov pripísali po troch góloch. Tri stretnutia vyhrali domáci a tri hostia. Tabuľku strelcov 7. ligy vedie po 16. kole naďalej Róbert Rochl, ktorý si pripísal zatiaľ 19 gólov. O dva góly za ním je zatiaľ Marian Gábor z MFK Dobšiná, ktorý vsietil 17 gólov.
Rimavská Sobota, 04.04. 2024 - Rimavskosobotský rodák István Hatvani (1718 - 1786) získal prívlastok „uhorský Faust.“ Jeho mladosť nebola ničím iným, ako nepoddajným bojom za dosiahnutie možnosti vzdelávania sa. Doba, v ktorej žil bola plná neustálych bojov, ako pre protestanta to znamenalo boj proti nadvláde katolicizmu, ako pre vedca boj proti mentalite celej svojej doby. Pôsobenie Istvána Hatvaniho spadá do obdobia panovania Márie Terézie, kedy protestantské kolégiá museli zdolávať mnoho prekážok. Takmer štyri desaťročia pôsobenia rimavskosobotského vedca v Debrecínskom reformovanom kolégiu prispeli k pozdvihnutiu úrovne vyučovania filozofie, matematiky, fyziky, chémie a teológie. Hatvani bol jedným z najpripravenejších polyhistorov svojej doby, ktorý dal o sebe počuť vo viacerých vedných disciplínach. Počas svojej kariéry, okrem dejín filozofie, učil aj ontológiu, theologiu naturalis, kozmológiu, physico generalis a specialis, experimentálnu fyziku, botaniku, lekársku fyziológiu, zemepis, hydrostatiku, mechaniku, astronómiu, etiku a prírodné právo.
Výstava Gemer – Spiš v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V polovici apríla Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu pod názvom Gemer – Spiš. Ide o výstavu fotografií Szilárda Schermanna, ktorá zobrazuje miesta dvoch susediacich regiónov Slovenska v prvej polovici 20. storočia.
Szilárd Schermann pochádzal zo Spišskej Novej Vsi a stal sa agrobotanikom na Maďarskom kráľovskom ústave pre výskum semien v Budapešti. Popri plnení každodenných úloh dokázal publikovať aj pomerne veľké množstvo vedeckých štúdií, a to nielen o hospodársky významných druhoch rastlín, ale aj o divo rastúcich a tiež o voľne žijúcom vtáctve. Okrem vedy bol zároveň kľúčovou osobnosťou vtedajších maďarských alpinistov. Bol tajomníkom a neskôr podpredsedom Uhorského karpatského spolku a v rokoch 1939 – 1941 aj podpredsedom Maďarského turistického zväzu. Bol jedným z mála, ktorý dôkladne poznal celú Karpatskú kotlinu.
Prvý apríl sa zvyčajne spája so žartmi, ale v kalendári environmentalistu je 1. apríl Svetovým dňom vtáctva. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju prírodovedec Ottó Hermann.
Ottó Herman (1835 až 1914) zasvätil prvý apríl vtákom po prvýkrát v roku 1900. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo zorganizované ako zaujímavá akcia pre školy. Spolu s vtákmi sa v tento deň oslavovali aj stromy.
Pre ochrancov prírody je 1. apríl dňom vtáctva najmä preto, že práve v apríli k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Ornitológovia odhadujú, že na Slovensko priletí každý rok približne 30 miliónov vtákov, z toho prevažná časť, asi dve tretiny, v apríli. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie. (zdroj: internet)
Viac...
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 10. časť – sezóna 2006 / 2007 – Štyri kluby účinkovali na regionálnych trávnikoch
Napísal(a) Š. Tomášik
V desiatej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2006 / 2007. V 4. lige pôsobil SP MFK Rožňava a FK Štítnik K. T., v 5. lige FK Plešivec a FK Krh. Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár
Po dlhšom čase okres Rožňava reprezentovali v 4. lige dve mužstvá – k Rožňave pribudol nováčik Štítnik K. T. V kádri Rožňavy nedošlo k veľkým zmenám: odišiel Rencsok, z hosťovania z Turni n / B. sa vrátili L. Varga a Zatroch, prišli Orabinec a Marián Varga. Výmenou za Orabinca odišiel do Štítnika K. T. Filip Pollák. Z hosťovania z Gemerskej Polomy sa vrátil Šimkovič. Do kádra Štítnika K. T. pribudli náhradný brankár Koncz a trojica Pavlík, Kizek a D. Fatľa.
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov výtvarného umenia prednášku pod názvom Gýč v umení. Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v piatok 5. apríla 2024 o 16:30.
Prednáška je vzdelávacou aktivitou v rámci regionálneho kola 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum, ktorej hlavným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Je určená neprofesionálnym výtvarníkom a všetkým záujemcom o výtvarné umenie s cieľom budovania komunity a ďalšieho rozvoja a podpory talentovaných tvorcov v regióne.
Podľa pedagogičky, výtvarníčky, predsedníčky poroty a autorky prednášky PaedDr. Gabriely Görgeyovej „je zaujímavé odsledovať pozitívne posuny výtvarníkov motivované odbornou hodnotiacou porotou,
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom a Galériou kresleného humoru Nové Mesto nad Váhom pripravili výstavu originálnych prác slovenských a českých karikaturistov pod názvom Život náš covidový. Vernisáž sa uskutoční 15.4.2024 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice.
Smiech. Pôsobí ako obrana proti záťažovým udalostiam. Na jeho blahodarné účinky nesmieme zabúdať. Musíme mať na zreteli, že práve smiech je bojovníkom voči stresu, hnevu, úzkosti, depresii. Je starší ako samotná reč človeka a je prirodzenou súčasťou nášho života. Smiechom sa zvyšuje sebadôvera. Vďaka nemu dokážeme vnímať naše problémy aj z inej perspektívy a s väčším nadhľadom.
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát bociana bieleho (Ciconia ciconia), jedného z najznámejších druhov vtákov hniezdiacich u nás. V roku 2024 je predmetom mesiaca apríl.
Bociana bieleho spozná asi každý človek na Slovensku. Má palearktický typ rozšírenia, obýva takmer celú Európu. Hniezdi prakticky na celom území Slovenska do nadmorskej výšky cca. 850 m.
Bocian biely hniezdil pôvodne na stromoch, dnes sa však na Slovensku nachádza už len niekoľko málo stromových hniezd. V súčasnosti hniezdi najmä v intravilánoch obcí, mimo nich len vzácne. Ešte pred niekoľkými desaťročiami si hniezda staval hlavne na komínoch budov, prípadne strechách stodôl, no dnes ich stavia väčšinou na stĺpoch elektrických vedení a na hniezdnych podložkách. Hniezdi raz ročne, v znáške má najčastejšie 2 – 5 vajíčok. Živí sa živočíšnou potravou, napríklad hadmi, žabami, malými rybkami, dážďovkami, hmyzom či hrabošmi. Potravu si zbiera na poliach, lúkach a zamokrených plochách v okolí hniezda.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).