![Gemer](/components/com_k2/images/placeholder/category.png)
Gemer (2283)
Podradené kategórie
V rimavskosobotskej nemocnici otvorili nové darcovské centrum
Napísal(a) B, Krejčíová![V rimavskosobotskej nemocnici otvorili nové darcovské centrum](/media/k2/items/cache/028bc34b4d586dc58555fe399c46ee92_L.jpg)
Špičkové medicínske vybavenie, moderné priestory, prísny systém kontroly či nový objednávací systém. Nemocnica Penta Hospitals Rimavská Sobota otvorila nové darcovské centrum. Darcovia krvi, ktorí pomáhajú zachraňovať životy mnohých pacientov, tak teraz trávia čas v kompletne vynovených priestoroch, ktoré sú pre nich komfortnejšie a s radosťou sa do nich vracajú. Rekonštrukčné práce trvali približne štyri mesiace a investovalo sa do nich približne 125 000 eur.
Pri príležitosti slávnostného otvorenia darcovského centra ocenili aj dvoch dlhoročných darcov, ktorí krv vo svojom živote darovali už viac ako 100-krát. Peter Lecső absolvoval už 125 odberov a Branislav Bakša 120 odberov.
Spomienková slávnosť pri príležitosti 200. výročia narodenia revúckeho dejateľa Samuela Ormisa
Napísal(a) Ľ. Lacjaková, D. Kohout Lamperová![Spomienková slávnosť pri príležitosti 200. výročia narodenia revúckeho dejateľa Samuela Ormisa](/media/k2/items/cache/50da69ad7b20926616accb8d736be635_L.jpg)
Využite pozvanie do Mestského kultúrneho strediska v Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský![Využite pozvanie do Mestského kultúrneho strediska v Revúcej](/media/k2/items/cache/28eba418b7152799c29b667f33281435_M.jpg)
MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO V REVÚCEJ POZÝVA
na letné podujatia
* * *
Prvého júla 2024 uplynulo 200 rokov od narodenia vynikajúceho revúckeho rodáka SAMUELA ORMISA.
Miestny odbor Matice Slovenskej v Revúcej, Súkromná stredná odborná škola v Revúcej, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Revúca a Mesto Revúca organizujú spomienkovú slávnosť
v nedeľu 7. júla
09.30 slávnostné Služby Božie
![Argentínske tango opäť na Gemeri](/media/k2/items/cache/d7c9ee3b629cd6ef63ec9b9c996edc0b_M.jpg)
Po úspešnom minuloročnom tango večeri umelecká skupina Art Inn a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť pripravili jedinečné tanečné podujatie. Tanečný večer pod názvom Tango v Obrazárni určite poteší nielen skúsených tangueros, ale rovnako tanga-chtivých zvedavcov.
Taneční lektori Ge Song a Peter Fülöp pozývajú všetkých do vznešených priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí zoznámiť sa s argentínskym tangom. Na záujemcov čaká workshop argentínskeho tanga. „Pripravili sme si sériu riadených cvičení, ktoré tanečníkom pomôžu preskúmať spojenie a pohyb v úzkom aj otvorenom objatí. Úplní začiatočníci tanga môžu ochutnať krásu objatia a nahliadnuť do toho, ako sa pohybovať s iným partnerom/partnerkou,“ uviedli taneční lektori. Na svoje si prídu i skúsenejší tanečníci tanga počas tančiarne – milonga, kde sa o starostlivý výber hudby postará DJ Katerina Yegorenkova.
MURÁNSKY HRAD OPÄŤ OŽÍVA - PRICHÁDZAJÚ MURÁNSKE HRADNÉ HRY 2024
Napísal(a) OOCR GEMER![MURÁNSKY HRAD OPÄŤ OŽÍVA - PRICHÁDZAJÚ MURÁNSKE HRADNÉ HRY 2024](/media/k2/items/cache/2abe3a746e6c0626aa2914558175cfc8_M.jpg)
Muránsky hrad sa opäť stane centrom histórie, zábavy a dobrodružstva. V sobotu 15. júna 2024 sa opäť konajú obľúbené Muránske hradné hry, ktoré sľubujú nezabudnuteľný zážitok pre celú rodinu.
Aj tento rok sa návštevníci môžu tešiť na bohatý program. Vystúpi skupina historického šermu, ktorá predvedie ukážky stredovekého boja. O zábavu nebude núdza ani počas kaukliarskych predstavení. Sokoliarstvo Lukáš so svojimi dravcami ukážu fascinujúce sokoliarske schopnosti a prelety vtákov. “Ako každý rok, pre najmenších budú aj tento rok pripravené zábavno-edukatívne environmentálne hry priamo v areáli hradu”, informoval Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer.
Novinkou tohto roku bude sprievodný program, ktorý bude začínať už na Veľkej lúke. Ukážky stredovekých remesiel a remeselný trh, rytierske vystúpenia, ochutnávka stredovekej kuchyne, či jazda na koni, toto všetko bude na návštevníkov čakať po ceste na hrad.
Rožňavské kultúrne leto 2024: Bohatý program pre celú rodinu
Napísal(a) R. Šimko![Rožňavské kultúrne leto 2024: Bohatý program pre celú rodinu](/media/k2/items/cache/321fd0842cb9b2dee2cc82390d778944_M.jpg)
Mesto Rožňava sa opäť chystá na leto plné kultúry a zábavy. Obľúbené Rožňavské kultúrne leto 2024 prinesie pestrý program pre celú rodinu, od divadelných predstavení a koncertov cez folklór a športové podujatia až po aktivity pre deti.
Rožňavské kultúrne leto 2024 odštartuje 29. júna o 11:00 GASTRO GEMER FEST s podtitulom „jedlo spája“. Počas júla a augusta sa obyvatelia a návštevníci metropoly Gemera môžu tešiť na letnú atmosféru spojenú s príjemným posedením a bohatým programom, ktorý uspokojí aj tých najnáročnejších.
Novinka v muránskom múzeu: Digitálna prezentácia histórie hradu a obce
Napísal(a) Tím OOCR Gemer![Novinka v muránskom múzeu: Digitálna prezentácia histórie hradu a obce](/media/k2/items/cache/c25e73353476a9ff796ace8381915b14_S.jpg)
Návštevníkov v miestnom múzeu v Muráni čaká od 24. mája 2024 novinka. Ku stálej expozícií, ktorá reprezentovala históriu tretieho najvyššie položeného hradu na Slovensku a jeho okolia, pribudli interaktívne prvky v podobe digitálnych videí, ktoré obohatia ponuku múzea. Digitálne obrazovky majú potenciál zaujať aj väčších aj menších, osloviť návštevníkov, ktorých história bežne nepriťahuje a určite potešia tých, ktorí ju milujú.
Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer oznámila úspešné uskutočnenie rozvojového projektu, ktorý prináša nový a moderný pohľad na históriu Muránskeho hradu a obce Muráň. Vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK, n. o. sa podarilo nainštalovať interaktívne videá na moderných obrazovkách, ktoré digitálnym spôsobom zobrazujú bohatú históriu tohto významného miesta. Cieľom tohto inovatívneho projektu je zlepšiť ponuku cestovného ruchu v regióne Gemer a zaujímavým spôsobom priblížiť návštevníkom múzea historické udalosti a miestne kultúrne dedičstvo.
![Oživenie dejín Muránskeho hradu a histórie obce Muráň](/media/k2/items/cache/33be4ccffe097a9652e4e2eae0eeebe8_S.jpg)
Z histórie Muránskeho hradu, ktorý sa vypína v Gemeri nad obcou Muráň vieme, že bol postavený ako kráľovský v 13. storočí na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Zvolena a Liptova. Hrad niekoľkokrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. Je však doteraz opradený bohatou históriou i povesťami a patrí k najznámejším gemerským hradom. Dnes je už z neho iba zrúcanina.
Oživenie dejín Muránskeho hradu a histórie obce Muráň – tak znie pozvánka, ktorú sme dostali od Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer na podujatie, ktoré sa uskutoční dňa 24. mája 2024 o 14.00 v múzeu obce Muráň.
Májové aktuality z Jelšavy: Turíce, stavanie mája – inštalácia evanjelického farára – hasičské cvičenie v materskej škole
Napísal(a) G. Jakubecová![Májové aktuality z Jelšavy: Turíce, stavanie mája – inštalácia evanjelického farára – hasičské cvičenie v materskej škole](/media/k2/items/cache/4b91bdbea14a7ec5236c187be5a38d16_S.jpg)
STAVANIE MÁJA
Sedem týždňov po sviatkoch Veľkej noci sa slávia Turíce, alebo inak aj Svätodušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky či Rusadlá. V kresťanskom ponímaní ide o sviatky spomienky na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme. Zároveň sa však prelínajú s pohanskými sviatkami osláv jari. Pre oblasť východného Slovenska, ale aj Gemera, sa v minulosti používal aj názov Rusadlá. Pojem zrejme pochádza zo starorímskej slávnosti pascha rosarum – sviatok ruží.
V sobotu popoludní alebo v noci stavali mládenci máje, ide o vysoký listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou ozdobenou stuhami, šatkami či fľaškou pálenky. Stavali sa pred kostol, verejné budovy či domy dievčat. V niektorých obciach dostávali máje len dievčatá, ktorým chcel mládenec prejaviť svoju náklonnosť, inde boli spoločným darom mládencov pre všetky dievčatá.
![Prešli chodníkom Márie Széchy a majora Kozlova](/media/k2/items/cache/2fae8006b6479614412b9ae61f1e0766_S.jpg)
Pekné počasie 13. apríla 2024 využili niektorí členovia ZO SZPB arm. generála Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku, okres Rimavská Sobota, na „poznávaciu vychádzku“ na najvyšší vrch v okolí VEĽKÝ BUČEŇ. Cestujúcim vlakom, autobusom, autom z Lučenca na Fiľakovo, alebo na Rimavskú Sobotu je známy tým, že nad vrcholcami stromov sa týči „strieborná“ kopula, ktorá neunikne žiadnemu oku. Niektorí tvrdia, že je to vodojem, iní, že je to vysielač, či telekomunikačný vykrývač mobilných sietí...
V skutočnosti je to letecké navigačné zariadenie, slúžiace aj na navigáciu lietadiel na letisko v Boľkovciach pri Lučenci. Za „hlbokej totality“ sa z tohto letiska lietalo na L-410 do Bratislavy – Prahy a dokonca až do Karlových Varov.
Po skončení pochodu bol pre účastníkov pripravený guláš a pri pamätníku obetí maďarských fašistov v Čiernom Potoku položili účastníci kvety a poklonili sa týmto obetiam, ktorých mená sú na priečelí pamätníka. Evanjelický farár Marian Bodolló krátkou modlitbou dal požehnanie obetiam fašizmu aj vo všeobecnosti a prečítal svoj príspevok o evanjelickom profesorovi Dietrichovi Bonhoefferovi, ktorého Nemci popravili rovnako ako našich občanov vo Flossenbürgu.
Viac...
![Deň víťazstva nad fašizmom sme oslávili aj na Gemeri](/media/k2/items/cache/58b7e9fdd2dad4021e7fad2da0aa06f8_XS.jpg)
Najhroznejší vojnový konflikt v dejinách ľudstva predstavovala II. svetová vojna, ktorú rozpútalo Nemecko. Jej začiatok je datovaný rokom 1939, keď Nemecko pod vedením diktátora Adolfa Hitlera napadlo Poľsko. O niekoľko dní na to napadli aj Sovietsky zväz. Vojna si vyžiadala až 85 miliónov obetí. Počas nej boli zničené mestá, dediiny..., a ľudia zažili traumy, ktoré poznačili ich celý život. Do II. svetovej vojny sa, okrem Sovietskeho zväzu, postupne zapojili viaceré krajiny sveta a Spojenci bojovali spoločne proti nacistom a fašistom. Pripomeňme si, že koniec II. svetovej vojny je ohraničený podpísaním kapitulácie Nemecka dva razy. Prvý raz 7. mája 1945 v Remeši vo Francúzsku. Druhýkrát na žiadosť Sovietskeho zväzu, zvlášť Stalina, bol akt kapitulácie opakovaný 8. mája 1945 v Berlíne na predmestí Karlshorst. Odvtedy si na tento deň spomíname na celom svete ako na Deň víťazstva. Jeho význam si každoročne pripomínajú aj obyvatelia Gemera. Tak tomu bolo i tohto roku. Medzi inými mestami a dedinami i v okresných mestách Revúca, Rožňava a Rimavská Sobota.
![Medzi Tisovcom a Muráňom sa nachádza pomätník so šiestimi menami účastníkov bojov v tomto regióne, ktorí padli v druhej svetovej vojne. Dnes je súčasťou náučnej lokality SNP - Bojisko Dielik, ktorý vedie po miestach bojov pešieho práporu Prvosienka z Tisovca, ktorý tu dňa 21.10.1944 zviedol ťažké boje proti postupujúcej nemeckej Kampfgruppe Schäfer.](/media/k2/items/cache/ebc280abdc371a28521fa57150ff4eb2_XS.jpg)
Udalosti sú vždy poznačené rôznymi príhodami. Jednou z takých je aj príhoda, ktorú našli napísnú pred viacerými rokmi na povale jedného rodinného domu a týkala sa obdobia Slovenského národného povstania z regiónu Gemera. Dnes, keď si pripomíname 79. výročie konca 2. svetovej vojny je naším príspevkom k tejto smutnej udalosti. Autor je doteraz neznámy, ale podľa obsahu ho písala ženská ruka.
"Čas odmeriava 32. rok odvtedy, čo sa v tisovských horách rozhoreli partizánske vatry. Ich žiaru bolo vidieť ďaleko. Bola akýmsi impulzom pre slovenských chlapov blízkeho i ďalekého okolia. Okamžite začali vymienať roľnicke pluhy za samopal, učitelia perá za pušky. Študenti, robotníci a všetci oddaní a zdraví muži húfom odchádzali do hôr pomáhať oslobodzovať našu vlasť od nepriateľov.
Akvarelová doba Pavla Ožďániho skrášľuje výstavnú sieň v Revúcej
Napísal(a) MG od![Akvarelová doba Pavla Ožďániho skrášľuje výstavnú sieň v Revúcej](/media/k2/items/cache/5636be277894c93439e2fc3d660d430d_XS.jpg)
Slávnostnou vernisážou vo výstavnej sieni MsKS v Revúcej sa začala 2. mája 2024 výstava 69-ročného neprofesionálneho výtvarníka Pavla Ožďániho pod názvom Moja doba akvarelová. Narodil sa síce v Žiline, ale už ako dieťa sa presťahoval do Novohradu a základné vzdelanie už ukončil v Lučenci. Jeho curriculum vitae je obohatené absolvovaním ľudovej školy umenia v Lučenci a strednej priemyselnej školy v Brezne spolu s druhým cyklom výtvarného odboru pod vedením E. Schleicherovej. Po maturite prišiel ako čerstvý maturant do Revúcej v roku 1975, kde prežil 30 rokov svojho života, keď pracoval v magnezitových závodoch SMZ Jelšava aj SMZ Lubeník ako výtvarník na úseku výrobnej propagácie. V súčasnosti už na dôchodku žije a tvorí v Lučenci. Sporadicky sa výtvarníckej tvorbe venoval počas obdobia života na Gemeri v Revúcej, kde sa prezentoval na podujatiach a výstavách organizovaných Okresným osvetovým strediskom Rožňava. Práve pod vplyvom stretnutí v Revúcej sa rozhodol pre akvarel, ktorý tvorí dominantu v jeho tvorbe.
Gemerský banícky spolok Bratstvo štvrťstoročie uchováva a šíri banícke tradície
Napísal(a) S. Holečková![Gemerský banícky spolok Bratstvo štvrťstoročie uchováva a šíri banícke tradície](/media/k2/items/cache/1dab816a4f1265ffe6c72c33ad9db130_XS.jpg)
Baníctvo bolo v Rožňave a v celom regióne po stáročia rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života. Predovšetkým vďaka ťažbe drahých kovov – zlata, striebra a medi, neskôr antimónu a železnej rudy naše mesto prekvitalo. Baníctvo vytváralo množstvo pracovných príležitostí a živilo celé generácie.
Ukončením ťažby koncom 20. storočia nastal v meste útlm baníctva – odvetvia, ktoré bolo kedysi hlavným zdrojom práce a obživy obyvateľstva, a mnohí baníci prišli o prácu. V tom období sa v kruhu hrdých členov baníckeho stavu a zanietencov zrodila myšlienka, vďaka ktorej by baníctvo prežívalo naďalej - založiť v meste banícky spolok.
Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave bol založený pred 25 rokmi, 30. apríla 1999, s cieľom predovšetkým obnoviť, udržať a rozvíjať banícke zvyky a tradície, šíriť zašlú slávu a históriu baníctva a zachovávať pamiatky baníckeho charakteru. V súčasnosti má spolok 57 členov, ktorých okrem priateľstva spája banícka česť a hrdosť k baníckemu povolaniu. Od svojho vzniku rozvíja plodnú spoluprácu s baníckymi spolkami doma i v zahraničí a pravidelne sa podieľa na organizovaní rôznych podujatí, predovšetkým súvisiacich s baníctvom.
001 Samuel Ormis – 200. výročie narodenia
1. júl – Samuel Ormis (1.7.1824 Revúca – 18.10.1875 Revúca) – pedagóg, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, teológiu študoval v Bratislave. Bol vychovávateľ v Rimavských Janovciach, potom profesor na gymnáziu v Rožňave a evanjelický farár v Nižnej Slanej, od r. 1863 profesor na gymnáziu v Revúcej a jeho správca, zároveň učil na tamojšom učiteľskom ústave. V Revúcej stál pri zrode Vzájomnej pokladnice a bol jej predseda, Meštianskeho čítacieho spolku, Vzdelávacieho spolku remeselných tovarišov revúckych, Nakladateľského spolku na vydávanie slovenských učebníc. Bol popularizátorom moderného poľnohospodárstva, ovocinárstva, včelárstva a rozvoja remesiel, o čom publikoval mnoho článkov. Uverejňoval aj filozofické úvahy, pedagogické články, venoval sa aj teórii školskej telesnej výchovy. Bol organizátorom slovenského školstva, v Revúcej zriadil učiteľský ústav a bol spoluzakladateľom Vychovávacieho ústavu dievčenského v Revúcej. Venoval sa aj zbieraniu povestí a napísal niekoľho dramatických diel. -MM-
002 Ján Feješ – 260. výročie narodenia
2. júl – Ján Feješ (2.7.1764 Toporec – 16.3.1826 Nižný Skálnik) – právnik, filozof, publicista.
Študoval v Ožďanoch, Kežmarku, Bratislave, právo na univerzite vo Viedni a Göttingene. V roku 1795 bol podnotárom Gemerskej stolice, od 1796 cirkevný inšpektor v Nižnom Skálniku, potom viceinšpektor Malohontského seniorátu. V roku 1808 s M. Holkom založil v Nižnom Skálniku verejnú knižnicu, pri ktorej vznikla Učená spoločnosť malohontská, ktorej bol vedúcim činiteľom a hlavným mecénom jej zborníka Solennia. Publikoval práce z jazykovedy, filozofie, literatúry, knihovníctva a i. V štúdii o problematike recenzií nastolil ako jeden z prvých otázky funkcie literárnej kritiky. Zaujímal sa o spoločenskú problematiku, snažil sa zlepšiť sociálne postavenie ľudu organizovanou výchovou a osvetou v oblasti zdravotníctva. -MM-
003 Boris Farkaš - 70. výročie narodenia
4. júl – Boris Farkaš (4.7.1954 Ratková) – herec.
Študoval na VŠMU v Bratislave. Pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, na Novej scéne v Bratislave, od r. 1990 v Divadle Astorka Korzo '90 v Bratislave. V divadle vytvoril mnoho nezabudnuteľných postáv. Je jedným z najvýznamnejších slovenských hercov svojej generácie, dvojnásobný držiteľ ocenenia DOSKY za najlepší mužský herecký výkon v rokoch 1998 a 2000. Účinkuje vo viacerých filmoch, v televíznych inscenáciách a zábavných reláciách, tiež ako glosátor. Je aj rozhlasový a dabingový herec (Adrián Monk, por. Dempsey, Dustin Hoffman a i.). Je nielen uznávaný herec, ale aj výtvarník, venuje sa kreslenému humoru, vytvoril karikatúry mnohých svojich kolegov. Ilustroval prvú knihu svojej dcéry herečky Kristíny s názvom "Som mama". Okrem kreslenia rád píše poéziu a poviedky a fotografuje. V r. 2007 v Nitre vystavoval fotografie, na ktorých zachytil svojich hereckých kolegov z prostredia jeho domovského divadla. Je laureátom Zvláštnej ceny RTVS udeľovanej osobnosti, ktorá svojím celoživotným dielom výrazne ovplyvnila rozhlasovú dramatickú tvorbu pre deti. -MM-
004 Juraj Daniel-Szabó – 105. výročie narodenia
4. júl – Juraj Daniel-Szabó (4.7.1919 Vyšná Slaná – 23.11.1990 Košice) – fyzik, univerzitný profesor.
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. Je nositeľom viacerých významných ocenení. -MM-
005 Peter Sever – 100. výročie narodenia
11. júl – Peter Sever (vl. menom Jozef Bobok) (11.7.1924 Rimavská Sobota – 22.7.2004 Bratislava) – spisovateľ, autor literatúry pre deti a mládež, scenárista.
Študoval v Rimavskej Sobote, právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval vo viacerých redakciách časopisov, od roku 1981 sa venoval výlučne literárnej tvorbe. Začínal písaním poviedok, neskôr aj noviel a románov pre dospelých, ale aj pre mládež (Vojenským krokom, Priateľka Jana). Najväčšiu časť jeho tvorby však predstavuje dramatická tvorba pre rozhlas (napr. pre dospelých: Doktorka Dana, Sneh a hviezdy, Taká nádherná slávnosť; pre deti: Malá slávobrána, Hviezdičky, Tvrdé mantinely) a televíziu (Rozhodnutie, Bez hrdosti). V dielach pre deti a mládež poukazoval na potrebu zdravej rodinnej klímy na vývoj mladých ľudí, zaoberal sa problematikou dospievajúcich detí. Venoval sa tiež publicistike, v tlači mu vyšlo množstvo článkov, reportáží, fejtónov, divadelných, filmových a televíznych recenzií. Spracoval tiež autobiografickú knihu spomienok s názvom Šťastie novinára. -MM-
006 Jozef Kvetoslav Holub – 125. výročie úmrtia
12. júl – Jozef Kvetoslav Holub (1.6.1820 Senica – 12.7.1899 Revúca) – pedagóg, osvetový pracovník.
Študoval na ev. lýceu v Bratislave a medicínu v Prahe, ale štúdium neukončil. Pôsobil na viacerých miestach ako vychovávateľ, v rokoch 1865 – 1874 bol profesorom prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Potom sa živil doučovaním a liečiteľskou praxou v Revúcej, venoval sa aj homeopatii a botanike, najmä zbieraniu materiálu na kľúč určovania rastlín a hmyzu. V jeho rozsiahlej rukopisnej pozostalosti sa nachádzajú práce z oblasti biológie, medicíny, z rôznych prírodovedných disciplín a geometrie – zväčša rukopisy učebníc matematiky, prednášok, preklady a podrobné výpisky z iných diel, terminologické slovníky a pod., ktoré sa nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Jeho práce boli medzi prvými matematickými dielami napísanými s vedeckou motiváciou a zameraním v slovenčine. -MM-
007 Viliam Chorváth – 50. výročie úmrtia
15. júl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár, chirurg, univerzitný profesor.
V roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu. Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
008 Michal Miloslav Bakulíny – 205. výročie narodenia
16. júl – Michal Miloslav Bakulíny (16.7.1819 Hrnčiarska Ves-Pondelok – 18.1.1892 Kameňany) – národnokultúrny pracovník, úradník.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch. Bol vychovávateľom v Brzotíne, krátko učiteľ v Muránskej Dlhej Lúke a v Kokave nad Rimavicou. Neskoršie pracoval ako adjunkt a slúžny v Štítniku, Muránskej Dlhej Lúke, Revúcej a Kameňanoch. Po vypuknutí revolúcie 1848 agitoval medzi ľudom, organizoval národné gardy a stal sa ich veliteľom. S J. Franciscim a Š. M. Daxnerom bol za túto činnosť odsúdený na smrť, potom bol oslobodený. Po revolúcii pomáhal roľníkom v sporoch s bývalými zemepánmi na urbárskych súdoch. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a gymnázia v Revúcej. Pamätné dosky má v Plešivci, Hrnčiarskej Vsi, Kokave nad Rimavicou, v r. 2006 mu bola v Rimavskej Sobote odhalená bronzová busta od akad. sochára Andreja Melicherčíka. -MM-
009 Štefan Kollarčík – 155. výročie úmrtia
18. júl – Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Prešove, Sabinove, Rožňave a v Miškolci. V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v Rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil fundáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály, ktorý nadobudol dnešnú podobu, podobne i letné sídlo biskupov v Drienovci. Od roku 1858 bol nositeľom vyznamenania cisárskeho rakúskeho Leopoldovho rádu. V roku 1863 ho cisár František Jozef I. menoval za svojho tajného radcu. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. -MM-
010 Štefan Gyöngyösi – 320. výročie úmrtia
22. júl – Štefan Gyöngyösi (1629 Radvanka, Rusko – 22.7.1704 Rožňava) – básnik, právnik. Študoval v Sárospataku, o. i. u Jána Amosa Komenského.
Od r. 1653 prísediaci súdnej tabule Gemerskej stolice, od r. 1663 tajomník palatína Františka Vešeléniho na hrade Muráň, potom právny poradca Andrášiovcov v Štítniku a v Krásnohorskom Podhradí. Od roku 1674 pôsobil ako hospodár na hrade Krásna Hôrka, zároveň od r. 1686 ako gemerský podžupan. -MM-
011 Vypuknutie prvej svetovej vojny – 110. výročie
28. júl – Prvá svetová vojna – globálny vojnový konflikt, ktorý zásadne prekreslil politickú mapu sveta, predovšetkým Európy a priamo, či nepriamo zapríčinil zánik viacerých štátnych útvarov (nemeckej monarchie, rakúsko-uhorskej monarchie, ruskej monarchie, balkánskych monarchií). Ako zámienka na vypuknutie vojny poslúžil atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželky v Sarajeve. Následne 28. júla 1914 Rakúsko-Uhorsko vypovedalo Srbsku vojnu. Prvá svetová vojna vypukla ako dôsledok eskalácie napätia medzi vtedajšími mocnosťami združenými do dvoch obranných spojeneckých paktov – Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko) a Dohoda (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko). Najzásadnejším dôvodom sporov medzi veľmocami bolo delenie moci vo svete. Viac než 4 roky bojov si vyžiadali životy takmer 10 miliónov vojakov a približne 7 miliónov civilistov, ďalšie milióny mužov sa domov vrátili chorých a zmrzačených. Podpísaním prímeria v Compiègne pri Paríži 11. 11. 1918 sa vojna skončila. Definitívnou bodkou za prvou svetovou vojnou bola séria uzatvorených zmlúv Parížskej mierovej konferencie – 28. 6. 1919 Versailleská mierová zmluva s Nemeckom, 10. 9. 1919 Saintgermainská mierová zmluva s Rakúskom, 27. 11. 1919 Neuillská mierová zmluva s Bulharskom, 4. 6. 1920 Trianonská mierová zmluva s Maďarskom a napokon 10. 8. 1920 Sèvreská mierová zmluva s Tureckom. -MM-
012 Samo Bohdan Hroboň – 130. výročie úmrtia
30. júl – Samo Bohdan Hroboň (27.8.1820 Liptovská Sielnica – 30.7.1894 Liptovská Sielnica) – básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec.
V rokoch 1833-36 študoval v Gemeri, potom v Levoči, Bratislave, teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Počas štúdií v Bratislave aktívne pracoval v Spoločnosti česko-slovanskej a začal si písať denník, v ktorom pokračoval až do svojej smrti, keď nadobudol rozsah 8000 strán. Po návrate zo štúdií žil v Liptovskej Sielnici. Bol jedným z prvých stúpencov kodifikácie spisovnej slovenčiny (O slovenčine, 1846). Jazykovednej problematike sa venoval aj neskoršie v statiach Riedčica slovenčiny (1885), Prechádzky po Slovensku (1886). V básnickej tvorbe zaznievajú témy vlastenectva, ľúbosti a spoločenskej angažovanosti, v porevolučnej poézii prešiel do mesianistických vízií o poslaní Slovanstva. Zúčastnil sa na filozofickej a estetickej polemike s Petrom Kellnerom-Hostinským Slovo o Goethem a Heglovi. Publikoval v časopisoch, v roku 1899 vyšla jeho zbierka Spev strážnych duchov nad slovenským horstvom, ale väčšina jeho diela zostala v rukopise. Výbery z jeho poézie pod názvom Poézia mladosti vyšli v roku 1979 v Rimavskej Sobote a Květiny nadsálanské a iné básne v roku 1981 v Spišskej Novej Vsi. -MM-