
Gemer (2206)
Podradené kategórie
Poklona obločiarom z Muránskej Huty – s úctou a obdivom
Napísal(a) J. Genčanský
Folklórny súbor Lykovec, ktorý pracuje pri MsKS v Revúcej, uviedol premiéru nového pôvodného programu zo života Gemerčanov pod Kohútom. Na originálnom diele spolupracoval od samého začiatku známy profesionálny folklorista, choreograf Vladimír Michalko. Vypredaná premiéra v revúckom Mestskom dome kultúry 17. septembra 2023 bola zároveň uzatvárajúcim podujatím projektu Revúca Mesto kultúry 2022-23, ktorý finančne podporil Fond na podporu umenia.
Predstavenie, pôvodne s pracovným názvom „Pútnici“, súbor uvádza pod názvom SVIEČKA, BUGAČ, HRUDA ZEME, s podtitulom „folklórne obrazy o putovaní obločiarov z Muránskej Huty“. Ambíciou umeleckého posolstva nového folklórneho diela je zobrazenie prostého života obyvateľov malého sídla v strednom Gemeri, medzi Muránskou planinou a Stolickými vrchmi, ktoré vzniklo na konci 17. stor. pri sklárskej hute a odvtedy bolo už nadobro zviazané s týmto unikátnym remeslom. Časovo priestorovým epicentrom tanečno-výtvarnej inscenácie je obdobie prvej tretiny 20. stor., keď Muránskohuťania prežívali dozvuky tejto slávnej éry a zostávali napriek všetkým problémom verní spôsobu života svojich predkov.
Westernové preteky udivovali po prvýkrát na ranči v Revúcej
Napísal(a) MD od
Nezvyčajný plagát Westernovej jazdeckej ligy Slovensko, ktorý sa prednedávnom objavil v regióne stredného Gemera, najmä v Revúcej, pozýval v tomto okresnom meste po prvýkrát na westernové preteky majsterky SR Timei Jasenkovej na 16. septembra 2023. Preteky sa v ohlásenom čase aj uskutočnili. Ich miestom bol pripravený terén v ohrade malého rodinného Laci ranča TJ Performance Barrel Horse blízko Revúcej a zišla sa na ňom v pemiére pomerne slušná účasť milovníkov týchto pretekov.
Organizátorka pretekov v príjemnom prírodnom prostredí sľubovala barrel race, pole bending a rôzne kovbojské hry. Divákov potešili aj pripravené stánky s občerstvením.
Westernové preteky pritiahli do Revúcej pretekárov s koníkmi nielen z Revúcej, ale aj širokého okolia. Návštevníci mohli sledovať nielen mužských „kovbojov“, ale najmä ženy, ktoré ovládali svojich koníkov rýchlo a bezpečne. Osedlané tátoše vzbudzovali veľký obdiv aj u mladšej generácie divákov, čo dáva nádej na peknú budúcnosť týchto pretekov na území Gemera.
Nový program Folklórneho súboru LYKOVEC – PÚTNICI – zobrazuje tradíciu obyvateľov Muránskej Huty
Napísal(a) K. Kilíková
„Pútnici“ – tak znel pracovný názov folklórneho programu, ktorý sme mohli vidieť a vychutnať si v nedeľu 17.9.2023 v Mestskom dome kultúry v Revúcej, ktorým sme symbolicky ukončili celú púť Mestom kultúry.
Chcem poďakovať za príležitosť, ktorá nám projektom Prepni na Revúcu a finančnou dotáciou Fondu na podporu umenia vznikla a vďaka ktorej sme mohli pracovať s profesionálmi, ako choreograf Vladimír Michalko, ktorý s folklórnym súborom Lykovec pracoval takmer rok a pol. Ďakujeme za Tvoj čas, nasadenie a nový pohľad, ktorý si priniesol. Ďakujeme aj tanečným lektorom Angelike Remiášovej, Dane Smoligovej, Tatiane Salajovej, Petrovi Vajdovi a Mikulášovi Szabóovi.
Odbojári a gymnazisti z Revúcej v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau spoznali svet neľudského teroru
Napísal(a) H. Puterová
Návšteva Osvienčimu. Pochmúrne počasie 19.9.2023 sprevádzalo našu návštevu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, ktorú absolvovali členovia SZPB gen. Viesta Revúca s jeho predsedom pánom Jánom Kochanom a študentami gymnázia MK v Revúcej. Podrobné svedectvá nám za múrmi tábora detailne priblížila delegátka. Na vlastné oči sme videli autentické prostredie, ktoré v nás ešte dlho zanechá smútok, strach a dojmy z genocídy. Smrť v ňom našlo vyše milión ľudí. Na znak úcty k obetiam holokaustu sme k múru smrti položili spomienkový veniec a poklonili sa. Naša prehliadka pokračovala do neďalekej dedinky Brezinka, kde bol vyhladzovaci tábor. Tu sme mali možnosť vidieť miesta, kde boli taktiež spáchané hrôzy, ktoré len ťažko opíšu slová "svet neľudského teroru".
Projekt PRÍRODA JE ŽIVOT pokračuje sériou prednášok o vode
Napísal(a) A. Terezková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave spoločne s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, v mesiaci máj 2023 spojili svoje sily pri realizácii projektu „Príroda je život“. Hlavným cieľom projektu je skvalitnenie, inovovanie a rozšírenie ponúkaných služieb, s dôrazom na vzdelávanie návštevníkov v oblasti ochrany životného prostredia a formovanie ekologického povedomia. Partneri v projekte pracujú s témami Voda v meste a Voda v prírode. Projekt je realizovaný v rámci internej výzvy Košického samosprávneho kraja pre kultúrne inštitúcie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti „Tradície inšpirujú inovácie“. Celkové výdavky projektu tvoria sumu vo výške vyše 47-tisíc eur.
Voda pokrýva viac než 70 % povrchu Zeme. Je prítomná v každom aspekte nášho života. Zrážková, povrchová, podzemná, ale i pitná, úžitková a odpadová voda má pre nás svoj význam. Voda je domovom miliónov druhov rastlín a živočíchov. Spôsob, akým ju využívame a čistíme má vplyv nielen na zdravie, ale aj na všetko živé a od vody závislé. Znečistenie, nadmerné využívanie a klimatická zmena naďalej oslabujú kvalitu a dostupnosť vody.
Pápež Ján Pavol II. pred 20 rokmi celebroval svätú omšu v Rožňave
Napísal(a) S. Holečková
Trinásteho septembra 2003 navštívil Rožňavu v rámci štvordňovej pastoračnej návštevy Slovenska pápež Ján Pavol II. so svojím sprievodom. Od tejto udalosti ubehlo 20 rokov.
Po prílete z Bratislavy do Košíc sa za pozdravu obyvateľov obcí, ktorými pápež a jeho sprievod prechádzali, presunul Sv. Otec Ján Pavol II. limuzínou do Rožňavy. Tu ho privítal rožňavský diecézny biskup Mons. Eduard Kojnok. V areáli pod kopcom Rákoš, v slávnostnom oltárnom priestore, najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi celebroval svätú omšu. Tejto udalosti sa zúčastnilo približne 200 tisíc pútnikov, ktorí sem merali cestu nie len zo Slovenska, ale aj z okolitých štátov. Pápeža s nadšením pozdravovali mávaním vatikánskych vlajok, vlajok s podobizňou pápeža i štátnych zástav pútnikov. Program Jána Pavla II. pokračoval návštevou Biskupského paláca, kde bol pre neho a členov jeho sprievodu pripravený súkromný obed s biskupmi Rožňavskej diecézy a tiež vyhradený čas na oddych. Cestu k sídlu rožňavského biskupa mu lemovali nadšení a úctiví Rožňavčania. Vo večerných hodinách sa hlava katolíckej cirkvi vrátila do Bratislavy.
Stredovekým festivalom v Kraskove ukončili letnú sezónu
Napísal(a) MG od
Piaty ročník najväčšieho historického festivalu v regióne Gemera-Malohontu sa uskutočnil v sobotu 2. septembra 2023 v areáli gotického kostola v obci Kraskovo od 11-tej hodiny. Pre milovníkov histórie a gotických kostolov bola deň predtým pripravená aj nočná prehliadka kostolov v Rimavskom Brezove a v Kraskove. Týmto podujatím bola ukončená letná sezóna v regióne Gemer.
Festival sa začal odbornou prednáškou o gotických kostoloch a komorným koncertom historickej hudby Karmína. Pokračoval bábkovým predstavením Popolvár najväčší na svete. Účastníci festivalu boli tiež svedkami rytierskeho turnaja na koňoch, vystúpenia sokoliarov Kanátovcov a koncertu historickej kapely Lucrezia Borgia. Zaujímavé boli tiež sprievodné podujatia, ktoré tvorili dobové tábory, tvorivá dielňa historických remesiel, komentované prehliadky gotického kostola, ochutnávka dobovej gastronómie a historických vín, lukostreľba a šerm pre najmenších odvážnych rytierov v podaní šermiarov Taurus Ater.

Muránska Huta so svojou časťou Predná Hora je poslednou obcou na hornom Gemeri smerom od Muráňa na hrorehronskú Červenú Skalu. Podľa dokumentov, ktoré sme našli o jej dejinách je známe, že vznik obce súvisel s existenciou sklárskej huty, ktorú založili v obci majitelia muránskeho panstva v období rokov 1652 – 1670. Nakoniec i prvá písomná zmienka o nej je z roku 1651. Záznamy o obyvateľoch Muránskej Huty hovoria, že títo v minulosti pracovali v okolitých lesoch a vandrovali po celom Uhorsku ako sklenári a obločiari. V 60-tych rokoch 19. storočia pracovali v obci dva hámre, jeden ako klinčiareň na výrobu sekancov (t. j. klincov do šindľov) a druhý ako gračiareň na výrobu grác, krompáčov, motýk, rýľov a lopát.
Okolitá príroda v súčasnosti poskytuje tiež dostatok príležitostí aj pre cykloturistiku a iné využitie. Keďže po bývalých majiteľoch muránskeho panstva ostalo v obci niekoľko vzácnych objektov, tieto vedenie obce plánuje využiť v prospech obce.
Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
Napísal(a) O. Rozložník
Stratenský kaňon pri obci STRATENÁ ako kultúrno-historická pamiatka v Národnom parku Slovenský raj.
Pre návštevníkov je prístupný vchodom cez bývalú zničenú „Skalnú bránu“, ktorá bola vyrazená v prvej polovici 19. storočia vo vápencoch Stratenskej pahorkatiny. Bola to jediná možnosť ako zabezpečiť prístup pre osoby, povozy a vozidlá smerujúcich do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ako i v pokračovaní smerom na Poprad alebo Brezno. Zhotovená cesta viedla kaňonom vedľa koryta rieky Hnilec, ktorá vytvorila kaňon počas dlhého geologického obdobia. Počas stavby cesty bolo tok rieky nutné viackrát premostiť. Stratenský kaňon sa nachádza asi 700 m severozápadne od obce Stratená, v tesnej blízkosti železničnej trate Margecany – Červená skala, danej do prevádzky v roku 1936 a tiež v druhej polovici 20. storočia vybudovaného cestného tunela.
Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od - G, Jakubecová
Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.
V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.
Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.
Viac...
Pred 130 rokmi otvorili v Rožňave synagógu, dnes by sme ju v meste hľadali márne
Napísal(a) S. Holečková
K niekdajšej rožňavskej synagóge, postavenej v rokoch 1892 – 1893 významným rožňavským staviteľom Nándorom Szilvássym, sa viaže niekoľko výročí.
Po poškodení židovskej modlitebne požiarom, ktorý mesto zasiahol v roku 1890, rozhodla sa židovská obec vzhľadom na rastúci počet židovského obyvateľstva postaviť v Rožňave reprezentatívnu modernú synagógu – dom modlitby, spoločné miesto stretávania sa a konania židovských náboženských zhromaždení a vyučovania. Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892. Stavba dvojpodlažnej budovy s ústredným sakrálnym priestorom, postavenej z tehál v historizujúcom štýle trvala viac ako rok. 29. augusta 1893 bola synagóga na Brzotínskej ulici (dnes Šafárikova ulica) za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta slávnostne otvorená. V tzv. Horváthovej záhrade stála 65 rokov. Po 2. svetovej vojne však opustená budova slúžila ako sklad nábytku a ako sa dozvedáme z Kroniky mesta Rožňava evidovanej v rožňavskom archíve: „v roku 1958 sa silne zmenil obraz Šafárikovej ulice. Zbúrala sa židovská modlitebňa...“
Štítnickí matičiari na výlete do Mlyna Kováčová pri Rožňave
Napísal(a) L. Vranová
V piatok 11. augusta 2023 MO MS Štítnik zorganizoval výlet do Mlyna Kováčová pri Rožňave. Zúčastnili sa ho matičiari a obyvatelia zo Štítnika, Honiec a Rožňavy. Počasie nám prialo a dobrý pocit a nálada boli sprievodným prvkom počas celej akcie. Cestou do Kováčovej sme obdivovali krásy okolitých vrchov a dediniek učupených pod nimi, ktoré akoby ani nepočuli o zhone veľkomiest a len pokojne driemali v rose. Niektorí z nás sa sem vybrali úplne po prvýkrát.

V meste Revúca pribudla v týchto dňoch nová atrakcia pre návštevníkov regiónu i domácich obyvateľov. Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER v spolupráci so skúseným autorským tímom vytvorila interaktívnu hru “Hviezdojed – cesta za čarodejníkom”. Nová mestská hra ponúka rodinám s deťmi zábavu a dobrodružstvo, ktoré ich prenesie do kúzelného sveta rozprávok. Autori sa inšpirovali známymi osobnosťami, ako je Pavol Dobšinský a Gustáv Reuss.
Hra sa odohráva v rôznych lokalitách mesta Revúca, kde sa deti pomocou mobilného telefónu ponoria do príbehu o Hviezdojedovi. K úspešnému zdolaniu všetkých úloh, ktoré na návštevníkov čakajú postačí nabitý telefón s prístupom na internet.
Jánošíkov dukát 2023 – Medzinárodný festival slovenského folklóru v Čechách
Napísal(a) MG od
Medzinárodný festival slovenského folklóru v Českej republike Jánošíkov dukát 2023 sa uskutoční v Rožnově pod Radhoštěm už po dvadsiaty štvrtýkrát. Program je pripravený na dni 4. až 6. augusta 2023 a začína už v piatok od 16:00 na rožnovskom námestí. Festival sa koná v areáli Valašského múzea v prírode a každoročne sa ho zúčastní viac než 100 folklórnych súborov z Českej republiky, Slovenska a ďalších krajín.
Medzinárodný festival slovenského folklóru Jánošíkov dukát nadväzuje na jánošíkovskú tradíciu, ktorá je spätá s ústrednou postavou legendárneho ľudového hrdinu, najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenského zbojníctva Juraja Jánošíka. Jánošíkovská tradícia si svoju životnosť udržala do dnešných čias v ľudových piesňach, tancoch, ale i v ľudovej próze, obrazoch, drevorezbe, výšivke či keramike.
Samuel Hruškovic – 275. výročie úmrtia
1. september - Samuel Hruškovic (1.4.1694 Krupina – 1.9.1748 Banská Bystrica) – ev. farár, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, básnik, prekladateľ, editor.
Študoval v Jelšave, Gemeri, Rožňave a vo Wittenbergu, kde študoval aj fyziku, medecínu, matematiku, právo a jazyky. Pracoval ako domáci učiteľ a vychovávateľ v zemianskych rodinách, od r. 1737 ako evanjelický farár v Banskej Bystrici. Skladal latinské príležitostné verše, epigramy a najmä náboženskú lyriku, pokúsil sa aj o drámu, písal slovenské modlitby, latinské dišputy, katechizmus. Zachovalo se jeho 17 vlastných piesní a 74 prekladov piesní z nemčiny. Bol editorom dvoch vydaní Cithary sanctorum Juraja Tranovského, v ktorom uviedol novú slovenskú piesňovú tvorbu. Ján Kollár ho nazval spolu s Tranovským a Krmanom „tromi kvietkami“ slovenskej reformácie. -MM-
Rebeka Lešková – 250. výročie narodenia
3. september - Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou Puchmajerovej družiny a spolupracovala s Jozefom Dobrovským. Venovala sa písaniu vlastnej poézie, najznámejšia je báseň Výstraha před svůdci všem pannám, uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne a bola zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Taktiež zbierala ľudové piesne, ktoré využil neskôr Ján Kollár pri zostavovaní svojej zbierky Národnie spievanky. -MM-
Jaroslav Augusta – 145. výročie narodenia
4. september - Jaroslav Augusta (4.9.1878 Humpolec – 28.2.1970 Banská Štiavnica) – akademický maliar, publicista, pedagóg.
Od roku 1892 žil v Rimavskej Sobote, kde chodil do školy a už tu prejavil svoje výtvarné nadanie. V roku 1894 sa rodina presťahovala do Tisovca, kde si jeho otec za prispenia Ivana Daxnera zriadil dielňu na umelú vlnu. Tu maľoval portréty podľa fotografií, o. i. aj portrét Štefana Marka Daxnera. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a v Mníchove a v súkromných školách. V Prahe pôsobil v spolku Detvan. Od roku 1920 bol profesorom kreslenia v Banskej Štiavnici. Objaviteľ Detvy ako maliarskej témy a zakladateľ tamojšej maliarskej kolónie (1901 – 1908). Zorganizoval výstavu slovenských maliarov z Uhorska v Žiline (1903), pričinil sa o založenie Grupy uhorsko-slovenských maliarov. Spolu s bratom Karolom, P. J. Kernom a F. Úprkom založil maliarsku kolóniu vo Važci (1911 – 1914). Ústrednou témou jeho tvorby je predovšetkým Detva, ale aj podsitniansky kraj, Orava, Liptov, Vajnory, Čičmany, Važec. V roku 1962 vydal autobiografickú knihu Spomienky. V roku 1961 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec. -MM-
Elemír Rákoš – 20. výročie úmrtia
6. september - Elemír Rákoš (14.9.1935 Rimavská Sobota – 6.9.2003 Bratislava) – archivár, historik.
Študoval archívnictvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Celý život pracoval v Štátnom ústrednom archíve SSR (neskôr Slovenskom národnom archíve). Externe prednášal archívnictvo a diplomatiku najnovšieho obdobia na FFUK. Odborne sa zameriaval na otázky archívnej vedy – teórie, metodiky a praxe spracúvania archívnych písomností, cenné sú ním vypracované syntetické a analytické archívne pomôcky, sprievodcovia a katalógy. Bol priekopníkom vydávania prameňov k dejinám 20. storočia. Publikačne bol činný v odborných časopisoch a vyšli mu aj knižné publikácie. Bol prvým predsedom Spoločnosti slovenských archivárov, ktorá každoročne od roku 2007 udeľuje mladým archivárom na jeho počesť Cenu Elemíra Rákoša za najlepšiu štúdiu v odbore archívnictva a pomocných vied historických. V roku 2003 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. -MM-
Samuel Reuss – 240. výročie narodenia
8. september - Samuel Reuss (8.9.1783 Slovenská Ľupča – 22.12.1852 Revúca) – etnograf, zberateľ rozprávok, historik, ev. kňaz.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, na ev. lýceu v Kežmarku a v Bratislave, neskôr teológiu, filozofiu, filológiu, históriu, botaniku a mineralógiu na univerzite v Jene. V rokoch 1807 – 1809 pôsobil ako kaplán a učiteľ v Tisovci, potom ako farár v Kraskove, od 1812 farár v Revúcej a administrátor Potiskej superintendencie. Člen Učenej spoločnosti malohontskej, zakladateľ knižnice v Revúcej. Podporovateľ štúrovského programu v revolúcii 1848/1849. Zaoberal sa históriou Slovanov a cirkevnými dejinami. Autor národopisných štúdií, zberateľ ľudovej slovesnosti. Sám si nesmierne cenil ľudové rozprávky, ktoré podľa neho vypovedajú o národnom živote našich predkov. Bol presvedčený o starožitnosti slovenskej kultúry a rozprávky považoval za autentické historické pramene. Jeho pričinením vznikli rukopisné zborníky rozprávok Codex revúcky A, B, C. Jeho menom je pomenovaná Mestská knižnica v Revúcej. -MM-
Ľudovít Vansa – 150. výročie úmrtia
9. september - Ľudovít Vansa (5.3.1835 Slavošovce – 9.9.1873 Rimavská Píla) – hudobný skladateľ, teoretik, učiteľ a zberateľ ľudových piesní.
Vyštudoval hru na klavír v Hudobno-vzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe -MM-
Ján Chrapan – 115. výročie narodenia
9. september - Ján Chrapan (9.9.1908 Jelšava – 20.9.1969 Bratislava) – fyzik, pedagóg.
Po štúdiu v Jelšave a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici učil na ľudovej škole v Jelšave, kde bol aj popredným hráčom futbalového mužstva, neskôr pôsobil ako riaditeľ na meštianskej škole v Tornali. Od roku 1939 učil na rôznych stredných školách v Bratislave. V roku 1946 absolvoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V nasledujúcom období učil na Učiteľskej akadémii a na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1959 natrvalo prechádza na Prírodovedeckú fakultu UK, kde prednášal teoretickú mechaniku, termodynamiku, štatistickú fyziku a kvantovú mechaniku. Napísal 12 učebných textov a v neskorších rokoch pokryl všetky svoje prednášky učebnými textami (6 skrípt). Najvýznamnejšie úspechy dosiahol pri riešení problémov nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Ním vyvinuté postupy sa dali využiť na riešenie aj iných konkrétnych fyzikálnych problémov. Vydal 23 odborných a vedeckých publikácií. -MM-
Jozef Volný – 145. výročie úmrtia
14. september - Jozef Volný (12.3.1819 Spišské Vlachy – 14.9.1878 Ožďany) – hutnícky inžinier.
Modernizátor uhorského železiarstva a hutníctva na Slovensku. Študoval na gymnáziu, vo filozofickom kurze a na právnickej akadémii v Košiciach, na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako banský inžinier Komorského úradu v Banskej Bystrici, tajomník komisára banských miest Ľ. Benického, hutný inžinier v Pohorelej. Po roku 1852 ako riaditeľ zdokonalil železiareň v Betliari, postavil novú vysokú pec, prestaval valcovňu tyčového železa a i., neskôr bol hlavným inšpektorom Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti, potom riaditeľom Salgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Salgotarjáne a v Budapešti. V roku 1876 bol vyznamenaný Radom Františka Jozefa. Autor knihy, ktorá je venovaná uhorskému banskému zákonodárstvu, článkov o železiarstve a štúdie o prameňoch k dejinám baníctva a hutníctva na Gemeri.. -MM-
Jozef Orlovský – 115. výročie narodenia
20. september - Jozef Orlovský (20.9.1908 Cleveland, USA – 28.7.1990 Bratislava) – jazykovedec, pedagóg, knihovník.
V rokoch 1935 – 1941 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Rožňave a Tisovci. Od r. 1943 pôsobil v Bratislave ako vedecký pracovník a riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV, ako riaditeľ Mestskej knižnice, Krajskej ľudovej knižnice, Ústrednej knižnice SAV a Slovenskej lekárskej knižnice. Zaoberal sa výskumom syntaxe spisovnej slovenčiny a slovenskej dialektológie, venoval sa predovšetkým gemerskému nárečiu a publikoval veľa článkov na túto tému, napr. Ukážky zo slovníka gemerských nárečí, Gemerskí Slováci a ich reč, Výskum gemerských nárečí, Chotárne názvy z Gemera, Ako Gemerčan prirovnáva. Knižne mu vyšli publikácie Stredogemerské nárečia (1975), Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710 (1976, 480 s.), Gemerský nárečový slovník (1982, 424 s.) a iné. -MM-
Vladimír Čaplovič – 60. výročie úmrtia
25. september – Vladimír Čaplovič (18.10.1905 Kovačica – 25.9.1963 Bytča) – literárny historik, profesor.
Študoval na FFUK v Bratislave. V r. 1931 – 1932 pôsobil ako učiteľ v Štítniku, v r. 1932 – 1938 ako stredoškolský profesor v Rožňave, od r. 1960 v Bytči. Publikoval príspevky o živote a diele slovenských osobností a štúdie o slovenskej hymnológii v rôznych časopisoch, o. i. v časopise Šafárikov kraj, ktorý aj redigoval v rokoch 1934 – 1938 počas svojho pôsobenia v Rožňave. V Cirkevných listoch vyšiel jeho príspevok o P. Kellnerovi-Hostinskom (1935) a A. H. Škultétym v Rozložnej (1937), bol aj spoluautor publikácie Domica, jaskyňa pravekých tajov (1937) a vydal rukopisný zborník piesní Sama Tomášika (1947). -MM-
Igor Daxner – 130. výročie narodenia
26. september - Igor Daxner (26.9.1893 Tisovec – 18.4.1960 Bratislava) – právnik, protifašistický bojovník.
Ľudovú školu navštevoval v Tisovci, študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovník hlavného súdu v Bratislave, generálnej prokuratúry v Brne, vrchný radca Najvyššieho súdu v Brne, v rokoch 1939 – 1945 zastával túto funkciu v Bratislave, po roku 1945 v Prahe. Počas 1. svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia, pridal sa k čs. legionárom, kde pôsobil ako komisár. V roku 1942 sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti, bol väznený, po prepustení vykázaný do Tisovca, kde v okolí Klenovca a Kokavy nad Rimavicou pokračoval v ilegálnej činnosti. Po vypuknutí SNP bol v hodnosti majora ustanovený za vedúceho politicko-propagačného oddelenia Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici a bol zodpovedný za vydávanie armádneho denníka Bojovník. Po prechode SNP do hôr pôsobil ako spravodajský dôstojník a náčelník rozviedky 4. partizánskej brigády. Bol vyznamenaný Radom SNP I. tr. a Čs. vojnovým krížom.. -MM-
Ľudovít Samuel Orphanides – 105. výročie narodenia
29. september - Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista.
Študoval na gymnáziu v Gemeri, v Prešove a Levoči. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Publikoval najmä v časopise Obzor a svoje poznatky z ovocinárstva vydal aj knižne. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším farárom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku.. -MM-