V mrazivom počasí gočovskí folkloristi privolávali jar Jozefovskými spevmi a magickými chodovodmi
Napísal(a) Ing. Dana Lacková
Zvyk vynášania Moreny, ktorú u nás na Gemeri Striga, Baba, Hana či Hejhana sa neuchoval v každej dedine. Túto prastarú pohanskú obyčaj prostredníctvom Folklórnej skupiny Gočovan predstavilo Gemerské osvetové stredisko v rámci folklórneho večera v programe „U nás taká obyčaj“ 16. marca 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V mrazivom počasí folkloristi privolávali jar
Učiteľský pár Zuzana a Peter Berovci svojimi učebnicami podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
V stredu 18. marca 2016 do ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zavítali Zuzana a Peter Berovci. Aj keď širokej verejnosti tieto mená známe nie sú, v učiteľskej obci ich poznajú všetci veľmi dobre. Tento manželský učiteľský pár sa totiž zaoberá vyučovaním matematiky na základných školách. Obaja začínali ako učitelia matematiky. Sú autormi inovatívnych učebníc a pracovných zošitov, ktoré podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju.
Uplynulý rok seniori hodnotili aj v rodisku rozprávkara Pavla Dobšinského
Napísal(a) Helena Kováčová
Žiaci v dnešnej dobe získavajú z rôznych strán veľké množstvo informácií o životnom cykle vody. Sú to informácie zo zemepisu, fyziky, biológie či chémie. Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, vďaka podpore Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. a Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. pripravili
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Hlavný mechanik ŽB Smolník
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Prvého januára 1971 som nastúpil na závod v Smolníku. Stretol som tam bývalého spolužiaka z Baníckej fakulty, veľmi dobrého priateľa, Ing. Františka Šmelka a aj niekoľkých kamarátov zo spišskej priemyslovky. Bol to hlavný mechanik Rudo, revírnik na bani Pyrit Jano Juhár a Janko Koch z Huty, ktorý pracoval na plánovacom oddelení. Vošiel som do hlavnej budovy správy závodu a pred dverami útvaru „Výroba“ ma čakal Ing. Stano Petráš.
Rozhovor s hráčom Sokola Bohúňovo Adriánom Szaniszlóm: Na jar chceme získať viac bodov ako na jeseň
Napísal(a) Bc. Štefan Tomášik
Futbalové mužstvo FK Sokol Bohúňovo, ktoré hrá v I. triede okresu Rožňava, ukončilo uplynulý ročník na 5. mieste so ziskom 32 bodov, ale v ročníku 2015/2016 po jeseni zimuje až na 12. mieste, keď si na svoje konto pripísalo iba 10 bodov. S jedným z jeho hráčov Adriánom Szaniszlóm sa pred začiatkom jarnej časti súťaže porozprával Štefan Tomášik.
Profesionálni tanečníci zumby predviedli jelšavským deťom množstvo krásnych choreografií
Napísal(a) Mgr. Martina ŠtullerováTréner futbalistov Baníka Rožňavské Bystré Miloš Leng: V jarnej časti našim cieľom je udržať si pozíciu v strede tabuľky
Napísal(a) Štefan Tomášik
Mužstvu Baníka Rožňavské Bystré patrí po jesennej časti futbalovej I. triedy okresného majstrovstva piata priečka. Trénerom je Miloš Leng, s ktorým prinášame rozhovor o účinkovaní v jesennej časti I. triedy a príprave mužstva na jarnú časť.
1. Ako ste spokojní s umiestnením v tabuľke jesennej časti ?
Po jeseni sme na 5. mieste, ktoré podľa mňa odzrkadľuje našu výkonnosť.
Svet zdravia je pripravený dobudovať rozostavané nemocničné pavilóny v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Investícia do oboch projektov by výrazne zvýšila úroveň zdravotnej starostlivosti pre takmer 150 tisíc obyvateľov. Sieť regionálnych nemocníc Svet zdravia od samotného prevzatia nemocníc v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom v apríli 2014 rieši budúcnosť rozostavaných a dlhodobo chátrajúcich nemocničných pavilónov v oboch mestách. Na základe interných analýz je Svet zdravia pripravený obidve nemocničné stavby dobudovať
Základnú školu Ivana Branislava Zocha v Revúcej sme už dávnejšie premenovali na Školu dobrých skutkov, v ktorej sa pravidelne konajú rôzne aktivity zamerané na šírenie dobra podľa liturgických období. Do niektorých činností sa zapájajú žiaci celej školy, iné sú vyhradené skôr pre žiakov navštevujúcich náboženskú výchovu.
Viac...
Skryté krásy divokej prírody na fotografiách
Napísal(a) RNDr. Monika GálffyováAko v Čiernej Lehote babky s vnúčatmi zhotovovali Morenu
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Morenu - strigu, ktorú potom upálili: FSk Lehoťanka a MO MS Čierna Lehota - členky, sa dňa 10.3.2016 venovali milej a krásnej činnosti, kedy sa zahrali mladšie ale aj staršie dievčatá, ženy. Tvorili si bábiky. Pripravovali a zhotovovali MORENU, ktorú budú vynášať v nedeľu 13.03.2016 (dva týždne pred Veľkou nocou), spolu s mladšími dievčatami a chlapcami z obce a hádzať do potoka upálenú.
Z Košíc si mladí revúcki karatisti odviezli 3 medaile bronzového lesku
Napísal(a) KK Revúca
Dejiskom druhého kola Slovenského pohára detí a žiakov v karate sa dňa 12. marca 2016 stala východoslovenská metropola Košice. V športovej hale SOŠ Železničné na Palackého ulici sa stretla veľká masa detí z celého Slovenska, spolu 368 pretekárov zo 46 klubov! Karate Klub Revúca na Slovenskom pohári reprezentovalo 6 pretekárov.
Jarné spevy a zvyky v hornom Gemeri stále nás majú čím pripomínať
Napísal(a) MF
Keďže sa tohtoročná jar rozbieha veľmi rozpačito a slnko sa neustále skrýva za dažďové kvapky, rozhodlo sa ho Gemerské osvetové stredisko v Rožňave piesňami a zvykmi privolať.
Ďalší folklórny večer z cyklu „U nás taká obyčaj“ rozozvučí Dom tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) v stredu 16. 3. 2016 o 18.00 hod.
































Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-