Revúcke masky sa vo fašiangovom sprievode nedali ani tento rok zahanbiť
Napísal(a) odTomáš Havko: Futbal v Rožňave si zaslúži viac
Napísal(a) Bc. Štefan TomášikFašiangy nechýbali ani rožňavským seniorom
Napísal(a) Ing. Milan KupčoIng. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Smrteľný úraz pri dobývaní limonitu
Napísal(a) Ing. Marian SlavkayOlympiáda z ruského jazyka u Zocháčov
Napísal(a) Mgr. Jaroslava KoňuchováVo Vlachove hodnotia jesennú časť I. triedy pozitívne
Napísal(a) Pripravil Bc. Štefan TomášikFašiangy, Turíce, Veľká noc príde... a pochovali aj basu
Napísal(a) M. M.Kresťanská fašiangová veselica nás roztancovala
Napísal(a) Janka DorčákováV Rožňavskom Bystrom sa navždy rozlúčili s Jánom Dobošom, najdlhšie žijúcim baníkom
Napísal(a) od
V utorok 8. februára 2016 sa na rožňavsko-bystranskom cintoríne rodina, spoluobčania i známi navždy rozlúčili s pánom Jánom Dobošom, ktorý zomrel 7. februára vo veku 92 rokov, šiestich mesiacov a 12 dní. Až do svojej smrti bol najstarším mužom obce a doteraz najdlhšie žijúcim baníkom v jej histórii.
Rimavská Sobota žila fašiangovou náladou
Napísal(a) Stanislava Zvarová, Mgr. Anetta Cvachová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko, Centrum voľného času RELAX a Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote v posledný fašiangový piatok 5. februára 2016 organizovali 10. ročník podujatia Fašiangy sa krátia s vyhodnotením výtvarnej súťaže Fašiangy na Gemeri a Malohonte. Od 14:30 uličky v okolí námestia, ako aj samotné námestie zaplnili
Viac...
Aj v Gemeri vrcholia fašiangy, obdobie zábav, karnevalov a rôznych radovánok
Napísal(a) Gabriella Badin
V týchto dňoch aj v Gemeri vrcholia fašiangy, obdobie zábav, karnevalov a rôznych radovánok, ktoré sa začalo na Troch kráľov a trvá do polnoci pred Popolcovou stredou.
V tomto roku sa fašiangové obdobie končí 9. februára o polnoci. Práve dnešný deň je na mnohých miestach vo svete vyvrcholením fašiangových
































Február tak, ako je bohatý na množstvo všelijakých fašiangových podujatí, tak je nevyspytateľný na vrtošivé počasie. A to nielen v našom Gemeri,
MFK Rožňava pôsobí v IV. futbalovej lige už pätnásť rokov.
Smrteľný úraz pri dobývaní limonitu
Futbalové mužstvo Vlachova sa v posledných sezónach pohybovalo na spodných priečkach tabuliek I. triedy Majstrovstva okresu Rožňava. Najhoršie umiestnenie malo v sezóne 2011/2012, keď skončilo posledné, avšak v súťaži bolo 13 mužstiev.
Revúcke fašiangy vyvrcholili v utorok 9. februára 2016 veselým sprievodom masiek centrom mesta. Nechýbali krojované skupinky, kôň, turoň, koza a ďalšie pestré masky detí.
Iba nedávno navždy dotĺklo srdce nášho popredného herca Leopolda Haverla. Na jeho šľachetnosť si spomenul aj Jozef Pupala, jeden z dobrovoľných darcov krvi na Gemeri, ktorý svoj názor na máloznámu činnosť umelca prejavil aj v liste, ktorý v týchto dňoch poslal jeho
V roku 2016 si pripomíname 725. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v