Pripomíname si 110. výročie úmrtia Dr. Rudolfa (Rezső) Hazslinszkého, významnej osobnosti rožňavského múzejníctva
Napísal(a) S. Holečková
(... a nezabúdame ani na Ladislava (László) Adalberta Aranya)
Dr. Rudolf (Rezső) Hazslinszky (1869 – 1914) je dodnes jednou z najvýraznejších osobností rožňavského múzejníctva. Bol jedným z iniciátorov založenia Mestského múzea v Rožňave v roku 1912 a zároveň jeho prvým riaditeľom. Pod jeho vedením bola v roku 1912 v priestoroch Mestského domu otvorená prvá expozícia Mestského múzea v Rožňave. Počas svojho pôsobenia kládol veľký dôraz na zbierkotvornú činnosť. Podstatu muzeálnej činnosti videl v tvorbe zbierok (zbierkového fondu), ktoré považoval za zdroj poznania. Ako profesor evanjelického hlavného gymnázia v Rožňave využíval zbierky nie len vo výuke, ale aj v mimoškolskej výchove a do muzeálnej činnosti zapojil aj svojich žiakov na gymnáziu.
Mestské múzeum už v čase svojho založenia zahájilo pod vedením Hazslinszkého veľmi aktívnu zberateľskú činnosť, ktorej sa darilo, predovšetkým vďaka veľkému záujmu zo strany verejnosti, obohatiť novozaložené múzeum o vzácne predmety. Aj keď múzeum v počiatkoch zápasilo s priestorovými problémami, v prvých rokoch fungovania našlo v zbierkach múzea svoje miesto množstvo zaujímavých a cenných muzeálií. Prírastky Hazslinszky zodpovedne evidoval v Inventárnej knihe Mestského múzea v Rožňave (A Rozsnyói Városi Múzeum Leltára). O nadobúdaní predmetov do zbierok múzea zároveň pravidelne informoval na stránkach regionálneho týždenníka Rozsnyói Híradó. Podľa týchto údajov bol stav zbierok k 22. 12. 1912 1406 kusov.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Silvia Tóth
V roku 1979 ustanovila Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO) 27. september ako Svetový deň cestovného ruchu. Svetový deň cestovného ruchu si na celom svete pripomínajú s cieľom rozvíjať povedomie medzinárodného spoločenstva o význame cestovného ruchu a jeho kultúrnych, sociálnych, politických a ekonomických hodnotách. Cieľom Svetového dňa cestovného ruchu je iniciovať diskusiu o vplyve cestovného ruchu na planétu a príležitostiach k udržateľnejšiemu rastu. Okrem toho cestovanie obohacuje spoločensky, kultúrne a má silný sociálny a výchovný aspekt. Pri tejto príležitosti Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pre návštevníkov pripravilo skutočne jedinečný program.
Historická expozícia Baníckeho múzea už 25 rokov prezentuje dejiny Rožňavy a gemerského regiónu
Napísal(a) S. Holečková
Bola to veľkolepá udalosť v dejinách rožňavského, ale aj slovenského múzejníctva, keď bola v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 10. septembra 1999 slávnostne otvorená a verejnosti sprístupnená nová historická expozícia Baníckeho múzea v Rožňave.
Cieľom expozície bolo v čo najväčšom rozsahu naplniť jedno zo základných poslaní múzea – ukazovať, ukázať dlhé roky na policiach uložené, pred očami návštevníkov ukryté muzeálie a vytvoriť tak podmienky na ich vhodné uloženie. Veľký dôraz sa pritom kládol na samotný výber vystavených predmetov s cieľom čo najvýstižnejšie prezentovať zaujímavú a bohatú históriu Rožňavy a gemerského regiónu.
Vzniku expozície predchádzal celý rad prípravných prác, ktoré múzeum realizovalo vo veľkej miere vo vlastnej réžii a do ktorých sa zapojil celý vtedajší kolektív múzea pod vedením Jozefa Csobádiho. Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár (v súčasnom chápaní zážitkový depozitár) ako netradičná forma prezentácie múzejných zbierok je výsledkom tisícok hodín mravenčej práce pri čistení, ošetrovaní, konzervovaní a reštaurovaní zbierkových predmetov zo všetkých fondov múzea, pri príprave výstavných plôch a neustálom premiestňovaní zbierok s cieľom umiestniť ich medzi množstvom predmetov na čo najlepšom, najadekvátnejšom mieste.
Pripravované aktivity nadchádzajúcej jesene v Brdárke
Napísal(a) Marcel Antal
Občianske združenie Alter Nativa v Brdárke už tradične pripravuje na jeseň kurzy a workshopy zamerané na naše ústredné témy, a tými sú permakultúra a jej aplikácia v živote a tradičné remeslá. V túto jeseň sa môžete ešte tešiť na praktické témy v podaní vynikajúcich lektorov, na slovo vzatých odborníkov z praxe, a to permakultúrny kurz pre všetkých, ktorí sa v školskom prostredí alebo voľnočasovo venujú deťom a mládeži, a tiež kurzy ručne modelovanej či japonskej Raku zadymovanej keramiky a ručnej knižnej väzby.
Protipovodňové bariéry na súčinnostnom cvičení DHZO okresu Rožňava v obci Brzotín
Napísal(a) Michal Terrai
Za výborne pripravených podmienok a dobrého počasia si 16 DHZO okresu Rožňava dňa 7.9.2024 odcvičilo použitie protipovodňových bariér, podľa vopred spracovaného námetu a plánu na súčinnostné cvičenie s protipovodňovými bariérami, ktoré spracoval Filip Revúcky, DHZO Slavošovce. Ako pozorovatelia celého cvičenia sa zúčastnili vedúci príslušníci OR HaZZ Rožňava pplk. Albert Florián, pplk. Radovan Ružík. O 9.00 hod. bolo cvičenie otvorené nástupom jednotiek, príhovormi starostu obce Brzotín pána Róberta Dókusa a predsedu ÚzO DPO SR Rožňava pána Mariána Kapustu. Úvodné inštrukcie dostali velitelia DHZO na začiatku na spoločnej porade, ktorú viedol veliteľ cvičenia Mgr. Peter Máté, územný veliteľ UzO DPO SR Rožňava.
Rožňavský jarmok 2024: Tradičné podujatie s bohatým programom
Napísal(a) RN
Rožňavský jarmok patrí medzi najobľúbenejšie a najnavštevovanejšie podujatia v meste. Tento rok sa uskutoční od 13. do 15. septembra na Námestí baníkov v Rožňave. Návštevníci sa môžu tešiť na bohatý program, ktorý zahŕňa koncerty, vystúpenia folklórnych súborov, sprievodný program pre deti a dospelých, trhy, kde nebudú chýbať ani remeselníci a samozrejme aj chutné jedlo a pitie. V prvý deň, piatok 13. septembra 2024 o 13.00, odštartuje jarmok vystúpením žiakov základných škôl pod názvom „Zo školského kufríka“, po ktorom už bude nasledovať oficiálne slávnostné otvorenie jarmoku.
Významnú časť chovu hospodárskych zvierat v minulosti tvoril chov oviec, ktorý mal význam nielen v súvislosti so spracovaním mäsa a mlieka, no i vlny, vďaka čomu sa stal základom významných remesiel, a to súkenníctva a gubárstva. Súkenníctvo, teda remeselná výroba súkna, patrilo na Slovensku medzi najvýznamnejšie remeslá. V rámci Gemera-Malohontu už v 17. storočí tvorili súkenníci cech v Rimavskej Sobote, Jelšave, Ratkovej, Rožňave a Štítniku, v prvej polovici 19. storočia vznikol súkennícky cech v Tisovci a Klenovci.
Pozvánka na najbližšie kultúrno-spoločenské podujatia v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
NEZABUDNUTÍ SUSEDIA je celoslovenské podujatie, počas ktorého si vo viac ako stovke slovenských miest a obcí pripomenieme Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia v pondelok 9. septembra 2024 | 10.00 | na námestí pred Kohútom. Tohtoročný Nezabudnutí susedia sú štvrtým ročníkom podujatia s celoslovenskou pôsobnosťou. Akcia sa uskutočňuje vďaka Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Divadelný festival SLOVENSKÉ KORTYNY ponúka v tomto roku FRONTOVÝ AUTOBUS, jedinečné predstavenie zvolenského Divadla Jozefa Gregora Tajovského a Slovenského komorného divadla Martin inšpirované aktivitami Frontového divadla počas SNP. Pozývame v utorok 10. septembra 2024 | 18.00 | na námestie pred Kohútom.
Gregoriánsky chorál odštartuje jesenné aktivity v Brdárke
Napísal(a) Lucia Grznár Kormošová
(Brdárka, 4. septembra 2024) Hornogemerská obec, známa ako „Čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári, bude v sobotu 7. septembra 2024 hostiť milovníkov gregoriánskych spevov. Skúsený choralista a lektor Marek Klein tu povedie workshop na tému Gregoriánsky chorál spojený s koncertom vokálneho súboru Gregoriana. Jesenný program, ktorý pripravuje pre širokú verejnosť v Brdárke miestne občianske združenie Alter Nativa bude predmetom ďalšieho príspevku. Už túto sobotu 7. septembra 2024 sa v Brdárke v čase 9:00 – 16:00 uskutoční workshop na tému Gregoriánsky chorál. „Cieľom nášho workshopu je oboznámiť účastníkov s gregoriánskym chorálom po stránke teoretickej, historickej, ale najmä praktickej – zapojením sa do spevu. Program bude prispôsobený stupňu pokročilosti jednotlivých účastníkov tak, aby si, v rámci možností, každý prišiel na svoje.
Kyjatické hračky majstra ľudovej umeleckej výroby Ladislava Hedvigiho z Rimavských Zalužian
Napísal(a) Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka podpore Fondu na podporu umenia podarilo získať súbor 21 kusov drevených kyjatických hračiek vyrobených majstrom ľudovej umeleckej výroby Ladislavom Hedvigim z Rimavských Zalužian. Vo výstavných priestoroch múzea ich môžu návštevníci vidieť ako Predmet mesiaca september. Výrobou drevených, tzv. kyjatických hračiek sa preslávila obec Kyjatice v okrese Rimavská Sobota v 20. – 30. rokoch 20. storočia. V roku 1977 už pôsobili v Kyjaticiach poslední výrobcovia Ján Petráš a Ján Beňo. Na ich tvorbu nadviazal v 80. rokoch 20. storočia Ján Ulický žijúci v neďalekých Rimavských Zalužanoch.
Viac...
V jarných mesiacoch tohto roku Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) podal projekt s názvom Zvýšenie pripravenosti HU – SK regiónov na riadení rizík súvisiacich s katastrofami, (skrátene InReReDiRM), výška podpory 506.811,20 Euro, vďaka ktorému sa budú budovať partnerstvá. Finálne zmluvy medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom, Novohradskou župou, Krajskou organizáciou DPO SR a organizáciou Ochrana pred katastrofami Novohradskej župy boli podpísané na Mestskom úrade v Jelšave dňa 5. 6. 2024. Dňa 31. augusta 2024 sa zorganizovalo prvé podujatie
Tvoj objektív, tvoj príbeh... Umelecké záblesky
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Po úspešnom prvom ročníku Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje tento rok 2. ročník amatérskej súťaže výtvarnej fotografie. Témou súťaže pre tento rok, do ktorej sa môžu záujemcovia prostredníctvom svojich fotografií zapojiť, je Architektúra vo vašom čase. „Jedným z dôvodov, prečo sme vybrali toto zameranie je naša zvedavosť, ako účastníci súťaže prostredníctvom svojich fotografií zaznamenajú statickosť dnešnej rýchlo meniacej sa doby. Tešíme sa na ich fotografie v akomkoľvek spojení s témou architektúry,“ uviedla kurátorka výtvarného umenia Mgr. Kristína Pakesová, PhD.
Dňa 7. augusta 2024 sa opäť uskutočnila v Štítniku vernisáž obrazov. Už nie v priestoroch Obecného úradu obce Štítnik ako vlani, ale v historickej bašte Vodného hradu v Štítniku. Išlo už o 2. ročník súťažnej výstavy, ktorú organizuje MO MS v Štítniku v spolupráci s DMS v Rožňave a obcou Štítnik s názvom – Štítnická dolina v obrazoch. Do súťaže sa prihlásilo viac účastníkov ako vlani a bašta sa celá zaplnila umením nielen profesionálnych, no i amatérskych umelcov všetkých vekových skupín. Zastúpené boli viaceré obce Štítnickej doliny: Kobeliarovo – Milan Laciak, Štítnik – Martina Belányiová, Erika Tomajková, Lenka Vranová, Nelka Belányiová, Ochtiná – Silvia Tomková, Rudná – Mária Kohuláková. Medzi zobrazenými motívmi najviac dominoval gotický Evanjelický kostol v Štítniku.
Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič
Napísal(a) Marta Mikitová
Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič s názvom Na rejdovsku muštru. Realizácia zvukovej nahrávky prebiehala v dňoch 8. – 10.3.2024 s AGENT Media Plus, s. r. o. Banská Bystrica v Kultúrnom dome v Rejdovej. Hudobný doprovod realizovala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Dramaturgia: Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. Vydanie nahrávky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia s poskytnutou dotáciou 6.500 € za účelom: Realizácia umeleckých aktivít a podujatí umeleckého zoskupenia v oblasti tradičnej kultúry. CD bolo uvedené do života na Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 23. augusta 2024 a bol tam začatý aj jeho predaj.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.