Kúria Andrássyovcov v Gombaseku medzi ocenenými obnovenými kultúrnymi pamiatkami súťaže FENIX
Napísal(a) MG od
Prestížne ocenenia 17. ročníka súťaže Fenix – Kultúrna pamiatka roka boli odovzdané počas slávnostného galavečera odvysielaného 2. mája 2024 na televíznom kanále Jednotka RTVS. Počas vysielania sme sa dozvedeli, že: „Medzi prihlásenými historickými skvostami sa tento rok nachádzajú kaštiele, zámky, sakrálne stavby, ale aj zaujímavé technické národné kultúrne pamiatky z celého Slovenska.“ Sledovatelia tohto programu, ktorý bol väčšinou odvysielaný z Ľupčianskeho hradu, sa v zaujímavo koncipovanej réžii a za pomoci komentátora Michaela Szatmáryho a herečky Božidary Turzonovovej oboznámili s menami všetkých víťazov.
Vysokého ocenenia sa dostalo aj obnovenej pamiatke z regiónu Gemera v podobe Kúrie Andrássyovcov v Gombaseku – časť obce Slavec pri Rožňave. Toto ocenenie Fénix – Nadácie SPP generálneho partnera a spoluorganizátora súťaže, bolo udelené za najvyšší získaný počet hlasov v internetovom hlasovaní verejnosti o najkrajšiu obnovenú pamiatku. Táto národná kultúrna pamiatka získala 20 422 hlasov z celkového počtu 90 353 hlasov.
Predmet mesiaca máj 2024 v Gemersko-malohontskom múzeu – fragment hrebeňa
Napísal(a) A. Botoš
Fragment kosteného alebo parohového hrebeňa z lokality Rimavská Sobota-Kurinec-Barát kút (Mníchova studňa)
V júni 2023 Gemersko-malohontské múzeum realizovalo archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely v lokalite Rimavská Sobota-Kurinec-Barát kút (Mníchova studňa). V jednotlivých sondách bolo preukázané polykultúrne osídlenie z mladšej doby železnej – z doby laténskej (cca z 2. – 3. storočia pred Kr.), z doby rímskej ( cca z 3. – 4. storočia.), z včasného stredoveku (cca 8./9. – 11. storočia), ako aj z vrcholného a neskorého stredoveku (z 13. – 15. storočia). Archeologický výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Medzi najvýznamnejšie nálezy, ktoré sme objavili počas archeologického výskumu patrí nález fragmentu z kosteného alebo parohového trojvrstvového obojstranného hrebeňa.
Tento typ hrebeňa pozostával z troch na seba „sendvičovo“ naukladaných doštičiek, ktorých stredová časť mala na oboch koncoch zuby rôznej dĺžky a hustoty, vyrezané až ku krycej lište.
Dobrovoľní hasiči revúceho okresu absolvovali v Jelšave psychologické testy
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia DPO SR (ÚzO) v Revúcej v spolupráci so Psychologickým centrom v Košiciach – PhDr. Miroslavou Herákovou – zorganizovali dňa 20. 04. 2024 v Hasičskej zbrojnici v Jelšave Psychologické vyšetrenie vodičov s výstražným znamením (majáky) pre dobrovoľných hasičov z okresu Revúca.
Psychologického vyšetrenia sa zúčastnilo 15 hasičov z obcí – Gemerská Ves, Jelšava, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Sirk. Všetci prítomní uspeli a môžu viesť hasičskú techniku aj s majákmi.
Poďakovanie patrí všetkým prítomným, ktorí spolupracovali s paniami psychologičkami, ktoré pristupovali ku každému s veľkou profesionalitou.
Ďakujeme aj Katke Krštieňovej z Muráňa za muránske buchty.
Sprievodné podujatia Baníckeho múzea v Rožňave k výstave V moci noci
Napísal(a) E. G. Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo bohatý program sprievodných podujatí k výstave V moci noci. Ide o výstavu s prírodovednou témou, ktorá je venovaná desiatim druhom sov žijúcich na Slovensku.
Žiaci materských a základných škôl sa môžu tešiť na komentované prehliadky výstavy, ktoré budú vždy spojené s hravými tvorivými dielňami. Nielenže sa školáci dozvedia množstvo zaujímavých informácií o sovách, ale si aj vlastnoručne vyrobia dekoráciu s ich vyobrazením.
Ďalšou časťou sprievodných podujatí sú prednášky pre žiakov 2. stupňa základných škôl a žiakov stredných škôl. „Už včera 23. apríla sme začali prednáškou o hlasoch sov, ako ich zachytiť pomocou diktafónu. Prednášal MVDr. Alexander Kürthy. Počas mája plánujeme ďalšiu prednášku priamo s autorom výstavy RNDr. Miroslavom Draveckým,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin.
PO TÝŽDNI ZNOVA HASIČSKÁ SVADBA
Doteraz sa hovorilo, teraz je to pravda.
Bianka a Juraj
Slovko áno vyslovíme, prstienky si vymeníme a bozkom všetko spečatíme
Dňa 20. 04. 2024 o 15.00 hod na Mestskom úrade v Jelšave.
... a prišla tá správna chvíľa, ktorá bola v pozvánke a dobrovoľný hasič Juraj Samko a Bianka Boldišová si povedali svoje Á N O.
Pred obradnú sieň Mestského úradu v Jelšave prišli aj dobrovoľní hasiči v tento krásny deň, aby nechýbali pri týchto krásnych chvíľach dvoch mladých ľudí. Samozrejme sme pripravili pre Juraja a Bianku prekvapenie, ako sa patrí.
Aj touto cestou prajeme mladomanželom všetko dobré na spoločnej ceste životom.
Tridsaťdva dobrovoľných hasičov stredného Gemera absolvovalo Základnú prípravu členov hasičských jednotiek – DHZO.
Napísal(a) G. Jakubecová
Štyridsať hodinovú Základnú prípravu členov hasičských jednotiek – dobrovoľných hasičských zborov obcí, resp. miest (DHZO, DHZM) v spolupráci s Územnou organizáciou ( ÚzO ) DPO SR v Revúcej zorganizovali v dňoch 13. a 14. 04. a 20. a 21. 04. 2024 Technická univerzita Zvolen, Drevárska fakulta, katedra protipožiarnej ochrany a Drevársky kongres, člen zväzu slovenskej vedecko technickej spoločnosti. Základnej prípravy sa zúčastnilo 32 dobrovoľných hasičov z obcí stredného Gemera – Gemer, Hucín, Jelšava, Magnezitovce, Muráň, Ratkovské Bystré a Ratková. Táto základná príprava sa zaoberala nasledovnými témami:
- Právne predpisy na úseky ochrany pred požiarmi.
- Organizácia výkonu služby hasičských jednotiek.
- Technický výcvik s hasičskou technikou a vecnými prostriedkami.
- Základné procesy horenia, hasiace látky a zásady ich požitia.
Župné dni s pestrým programom v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Nemáte čitateľský preukaz? Teraz je ten pravý čas získať ho!
V rámci Župných dní 24.4.2024 pripravila Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pre širokú verejnosť Deň otvorených dverí.
Na návštevníkov čaká pestrý program pre všetky vekové kategórie. V daný deň si budú môcť návštevníci knižnice vypočuť komentovanú prehliadku Čaro Gemera.
Prezentácia Tajomstvá kníh záujemcov zavedie aj do dávnej minulosti. Prítomní budú mať možnosť sa oboznámiť s najvýznamnejším dielom o Gemerskej župe, ktoré vyšlo v 19. st., ako aj s históriou športu v Rožňave, či históriou populárnej hudby v Rožňave a okolí.
V dopoludňajších i popoludňajších hodinách bude v centrálnej časti knižnice, kde sa požičiavajú knihy i periodiká, obsluhovať tajný hosť pod názvom Osobnosť v roli knihovníka.
Podujatie pre rodičov a ich malé ratolesti, známe pod názvom Drobci v knižnici, bude prebiehať v tradičnom čase od 16-tej hodiny.
Čo nájdete na výstave Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum sprístupnilo 25. januára 2024 pre svojich návštevníkov výstavu s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade.
Dňa 24. apríla 2024 o 16:00 hod. budú mať návštevníci príležitosť prehliadnuť si výstavu v sprievode autora výstavy, archeológa PhDr. Alexandra Botoša, ktorý návštevníkom predstaví proces výroby keramiky v stredoveku, nielen slovom, ale aj prostredníctvom repliky stredovekej hrnčiarskej dielne z vlastníctva hrnčiara Antona Drímaja z Beluja.
Autor výstavy zároveň oboznámi návštevníka s osobitým druhom keramiky – s tzv. bielou keramikou, ktorej výroba je typická pre župy Gemer-Malohont a Novohrad. Hrnčiarstvo v týchto župách má veľmi dlhú a silnú tradíciu predovšetkým vďaka špecifickému surovinovému zdroju – ílom s obsahom kaolínu (tzv. íly poltárskej formácie), ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline.
Deň Zeme pre školákov a rodiny s deťmi v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo na Deň Zeme pre školákov a rodiny s deťmi bohatý program. Tohtoročnou ústrednou témou Dňa Zeme v Baníckom múzeu je voda. Prostredníctvom tejto aktivity múzejníci poukážu na jej dôležitosť v živote človeka a v prírode. Vysvetlia školákom, ako to s vodou v prírode vlastne je a čo je vhodná a nevhodná regulácia vodných tokov. Cez pokus sa tiež zamerajú na problematiku znečistenia vôd a dôležitosť ich čistenia a opätovného využívania.
Porozprávajú sa s deťmi i o ďalších spôsoboch šetrenia s vodou. Niektorí školáci si zasa vypočujú prednášku o vode v jaskyniach, prehliadnu si prírodovednú expozíciu múzea a budú mať možnosť vidieť zaujímavé zbierkové predmety, ktoré sú obvykle uložené v múzejnom depozitári. Nakoniec si žiaci zasadia svoj vlastný stromček, ktorý si zoberú so sebou domov.
Starších školákov bude čakať zaujímavá prednáška MVDr. Andrey Balážovej zo Správy NP Slovenský kras o mokradiach napájaných vodami Slovenského krasu.
Svadobné prekvapenie pre Filipa a Beu od dobrovoľných hasičov okresov Revúca a Rožňava
Napísal(a) G. Jakubecová
Svadobné oznámenia majú rôznorodú podobu. Tak obrazovú, ako aj textovú. Podstatnú časť však tvoria texty, ktorými dve osoby rôzneho pohlavia oznamujú svojim najbližším, priateľom a známym väčšinou tradičný text. Býva, napríklad, aj takýto: Sobota je jeden všedný deň, ktorý však splní náš spoločný sen. Držte chvíľu päste a prajte nám dvom manželské šťastie. Práve v túto chvíľu zaznie naše spoločné „Áno“.
Presne takýto text zrejme nebol na svadobnom oznámení Filipa a Bey zo Slavošoviec. Ale vieme, čo nám o nich napísala krátko po svadbe naša spolupracovníčka Gabriela Jakubecová z Jelšavy. Keďže ide o nevšednú svadbu hasičov, prečítajte si čo nám pani Gabika poslala: "Filip a Bea nám pred časom oznámili jednu krásnu vetu: „Budeme sa brať v sobotu 13. apríla 2024 a radi by sme vás v tento deň videli."
Viac...
Objavte krásu Zemplína: Poplenérová výstava obrazov a fotografií v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Výstava obrazov a fotografií z medzinárodného plenéra vizuálneho umenia v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave sa uskutoční od 22. apríla do 31. mája 2024. Organizátorom je Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Centrom kultúry košického kraja.
„Prezentovaných bude vyše tridsať výtvarných a fotografických diel, ktoré zachytávajú rôzne aspekty Zemplína – od jeho malebného vidieka a krajiny, až po jeho bohatú históriu a kultúru. Návštevníci si tak budú môcť vychutnať estetický zážitok a zároveň sa dozvedieť viac o tomto čarovnom regióne Košického kraja,“ informovala Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska.
Plenér organizovalo Centrum kultúry Košického kraja na Zemplínskej Šírave v októbri minulého roka a jeho výsledkom je putovná výstava „NA ZEMPLÍNE“. Jej cieľom je podporiť talentovaných a kreatívnych umelcov a návštevníkom ponúknuť jedinečnú príležitosť spoznať krásu tohto regiónu očami talentovaných umelcov nielen z Košického kraja, ale aj z Poľska či Rumunska. Medzi vystavujúcimi umelcami je aj Martina Belányiová zo Štítnika, ktorá na plenéri zastupovala Gemer.
Stretneme sa v knižnici – aj o tom, ako využívajú nákup nových kníh Z FONDU NA PODPORU UMENIA v Gemerskej Polome
Napísal(a) D. Červenáková
Pod názvom Stretneme sa v knižnici Obecná knižnica v Gemerskej Polome v roku 2023 realizovala nákup nových kníh z finančných prostriedkov poskytovateľa Fondu na podporu umenia, ktorý je jediným dotačným systémom podporujúcim nákup knižničného fondu a vďaka ktorému máme v našej knižnici nové prírastky a spokojných návštevníkov. Nákup nových kníh bol realizovaný účelovo, čím prispel k cieľavedomému a systematickému doplneniu knižničného fondu. Kniha je výborným prostriedkom na posilnenie sebavedomia, zlepšenia pamäti a analytických schopností. Pravidelná a dlhodobá spolupráca s deťmi, žiakmi i študentami vedie k správnemu pochopeniu textu, výberu kníh a používaniu odbornej literatúry. Dôkazom toho sú aj spoločné stretnutia, kde je vidieť, že deti a žiaci sa v knižnici dokážu správne orientovať. Nerobí im problém vyhľadať si dielo beletrie. Rozoznajú poéziu od prózy. Pracovať s náučnou literatúrou si poradia už aj žiaci základnej školy nižších ročníkov. Veľké zastúpenie majú seniori, ktorí v mnohom využívajú služby knižnice, ako i členovia spoločenských organizácií a občania susedných obcí.
Cesta okolo sveta za 80 dní * Slávni cestovatelia, exotické zbierky
Napísal(a) É. Kerényi
Výstavu Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky s inovatívnym múzejno-pedagogickým programom realizuje Gemersko-malohontské múzeum z verejných zdrojov FPU – Fondu na podporu umenia 2023.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave opäť prichádza s výstavou Marty Vajdovej
Napísal(a) E. Hermély Gecelovská
Výstavu regionálnej autorky Marty Vajdovej pod názvom Svetlá mojej duše, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. apríla o 16-ej hodine v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Marta Vajdová prostredníctvom svojej umeleckej tvorby romantickým spôsobom odhaľuje vlastné vnímanie sveta. Dokonalé realistické výjavy vyobrazujú prírodu a človeka v nej. Výtvarné umenie nikdy neštudovala, napriek tomu, že už v detstve inklinovala ku kresbe a maľbe, v ktorej vynikala. Považuje sa za samouka. Jej záľubu však postupom času začala objavovať aj verejnosť, ktorá si všimla výnimočnosť jej tvorby.
Vajdová uprednostňuje starú maliarsku techniku. Primárne odmieta akryl, pretože ho považuje za príliš moderný. Je trpezlivá, a čaká, kým olejové farby zaschnú. Vo svojej tvorbe tak kladie dôraz na techniku spracovania.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-