Múmia Tasheritnetiak dostáva novú tvár. V Gemersko-malohontskom múzeu prebieha výnimočný vedecký projekt
Napísal(a) Mgr. Szilvia Tóth
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote intenzívne pracuje na novej stálej expozícii, ktorá vzniká v rámci projektu Interreg a verejnosti by mala byť sprístupnená v priebehu roka 2027. Jedným z jej ústredných exponátov bude najvzácnejší zbierkový predmet múzea – približne 3000-ročná egyptská ženská múmia Tasheritnetiak.
Nový výskum priniesol prelomové poznatky
Výskum tohto výnimočného nálezu priniesol v posledných rokoch nové vedecké zistenia. Dňa 4. decembra 2024 absolvovala múmia CT vyšetrenie v nemocnici v Rimavskej Sobote. Zhotovené snímky boli na jar 2025 podrobené podrobnej antropologickej analýze na Katedre antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ľuboš Zeman: Muž, ktorý dal slovám hudobnú dušu
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Opica Škorica vyskočila z rozprávkovej knihy medzi deťmi Gemerskej Polomy
Napísal(a) dc
Autor knihy: Peter Stoličný
16. 10. 2026 (piatok) – návšteva obecnej knižnice v Gemerskej Polome, trieda 2.A
Neposedná a nezbedná, no rozprávková opička menom Škorica rada čaruje. Jedného dňa vyskočila z rozprávkovej knihy a ocitla sa priamo medzi deťmi v Gemerskej Polome – v obecnej knižnici. Lenže táto opička vôbec, ale vôbec nevie, ako sa správať vo svete ľudí, a nepozná zásady slušného správania.
Deti, jej noví kamaráti – naši druháci – sa so Škoricou zoznámili a rozhodli sa, že malú nezbednicu naučia, čo je správne a čo nie. Najskôr sa započúvali do rozprávania o opičke.
Základnú prípravu členov hasičských jednotiek DHZO v Plešivci máme za sebou
Napísal(a) M. Terrai
Od ľudovej hudby k zachovaniu tradícií na hornom Gemeri
Napísal(a) Martin Balog
Evanjelická cirkev AV Slavošovce a Čierna Lehota má po 40 rokoch zborovú farárku
Napísal(a) PhDr. M. Terrai, MBA
Pre cirkevné zbory ECAV Slavošovce a Čiernu Lehotu, ale aj pre Mgr. Kristínu Halžovú – teraz už zborovú farárku - bola sobota 10.10.2026 výnimočným dňom. V evanjelickom kostole v Slavošovciach sa po 40 rokoch uskutočnila slávnosť inštalácie na základe „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku ...“ Žalm23,1. Áno, týmto dňom bola Kristína Halžová inštalovaná za zborovú farárku CZ ECAV na Slovensku v Slavošovciach (zvolená na 10 rokov).. Všetko sa začalo o 10:00 hodine, kedy zvony chrámu oznamovali, že slávnosť inštalácie zborovej farárky sa práve začína. Celý zbor duchovných Gemerského seniorátu ECAV a všetci pozvaní sa v zástupe dostavili spoločne do chrámu za hrania organu, na ktorom ako kantorka hrala Andrea Jakubovská. Všetci prítomní v chráme stáli.
Zaspievajme si: To bystränskja šírja polo, to je peknja polečko
Napísal(a) MG od + AI
To bystränskja šírja polo, to je peknja polečko... Utkvela mi dodnes táto známa „bystränská pjasniška“, ktorú som spoznal ešte ako malý chlapec, keď som prežil svoju mladosť v malej gemerskej obci Rožňavské Bystré. Hornatý kraj pod Plešiveckou planinou na hornom Gemeri, banícke prostredie, ťažké životné podmienky, ale aj láska k rodisku i ku krásnemu okoliu zanechali v mnohých z nás aj kus ľudovej kultúry v podobe piesní, zvykov a obyčají i vzťah k najmä ženskému ľudovému kroju. Ten sa uchováva až dodnes a pripomína všetkým na okolí lásku k rodisku natrvalo.
Zreštaurované dielo Antónia Bonfiniho: História Panónie z roku 1690
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Súčinnostné taktické cvičenie DHZO okresu Rožňava v Dobšinej
Napísal(a) M. Terrai
Príprava cvičenia
Prípravu priestoru, prieskum terénu a organizačné zabezpečenie realizovali členovia domáceho DHZ/DHZO Dobšiná – Ivan Garan a Miroslav Rešovský
Pestrú sezónu v Brdárke uzavrú balady Veroniky Rabada a Skyvy
Napísal(a) MA
Viac...
Bystränské husi: Keď sa dvory v Bystrom beleli od bieleho peria
Napísal(a) O. Doboš
Staršie generácie v Rožňavskom Bystrom dodnes spomínajú na prevažne biele kŕdle husí. Na dvoroch sa ich chovom zaoberali najmä gazdinky, ktoré chceli pre svoje dcéry pripraviť tie najlepšie periny do výbavy na svadbu. Keďže perie bolo základom takejto periny, nejeden dvor sa len tak belel od čisto bielych husí. Najväčším problémom bola v lete práve starostlivosť o ne. Dvor nebol tým najvhodnejším miestom. Ak chcela mať gazdinka husi s krásnym bielym perím, museli sa pravidelne kúpať v potoku. Ich najlepšie miesta však boli mimo dediny. Najviac ich bolo vídať v Lúšku pod baňou alebo v Bielom potoku pod Plešiveckou planinou. Pásli sa tam najmä pod dohľadom detí, predovšetkým dievčat. Občas sa však potulovali samé aj po uliciach a cestách, najmä v nedeľu.
Svet pod lupou: Rimavská Sobota ukáže fascinujúci život 40-tisíc druhov hmyzu
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová,
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na október 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
Žiaci základnej školy opäť zavítali do obecnej knižnice v Gemerskej Polome
Napísal(a) dc
V obecnej knižnici v Gemerskej Polome zazvonil telefón. Na druhej strane sa ozval známy hlas pani učiteľky, s ktorou knižnica spolupracuje už niekoľko rokov. Takémuto pozvaniu sa nedalo odolať, a tak o pár dní stáli žiaci Základnej školy na prahu knižnice. Hoci je len prvý mesiac nového školského roka, bolo milé zistenie, že sa žiaci druhého a štvrtého ročníka do knižnice tešia. Vrátiť sa po prázdninách do školských lavíc a medzi knihy nie je vždy jednoduché, a preto sa naše prvé stretnutie nieslo v ľahšom, hravom duchu. Knihovníčka pripravila knihu na spoločné čítanie z edície „Prvé čítanie“. Kniha išla z ruky do ruky – každý prečítal svoju časť, niekto plynulejšie, niekto s malou pomocou.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
František Ulrich – 85. výročie úmrtia
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
Július Celder – 130. výročie narodenia
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
Vladimír Mináč – 30. výročie úmrtia
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
Eduard Kojnok – 15. výročie úmrtia
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
Eugen Mátrai-Makovits – 130. výročie narodenia
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
Štefan Prukner – 95. výročie narodenia
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
Ján Chalupka – 235. výročie narodenia
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
Michal Jakabčic – 25. výročie úmrtia
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
Vladimír Cirbes – 20. výročie úmrtia
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
Jozef Gode – 220. výročie úmrtia
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-