Návštevníci sa môžu tešiť opäť na podujatie v záhrade Galérie baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, podujatím s názvom Večer pre tých, čo krásu unesú, predstaví netradičné spojenie. Vystavované umelecké diela v záhrade galérie ožijú prostredníctvom hudby, ktorú bude zastrešovať rožňavská skupina TarverP. Zámerom koncertu bude tak viacrozmerné prepojenie umenia. Hudba bude slúžiť len ako emočná kulisa k aktuálnej výstave. Hudobné tóny budú cielene pôsobiť na poslucháča a jeho vnímanie, ktoré má smerovať k otvorenosti akceptovať aktuálny umelecký zážitok tu a teraz. „Koncertom tak nadväzujeme na úspešné podujatie Víkend otvorených parkov a záhrad a nechávame priestor na to, aby záhrada galérie mohla znova ožiť. Nezabudnite si so sebou doniesť podložky, deky, alebo si len sadnite na svoju obľúbenú rifľovú bundu medzi umelecké diela a nechajte sa unášať umeleckým zážitkom za letného stmievania,“ pripomína kurátorka múzea Mgr. Kristína Pakesová, PhD. Pôvodná tvorba skupiny TarverP sa niesla v znamení žánrov hard & amp; heavy, čo dokazuje aj ich debutový album Angel of Light.
Previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca k storočnici DHZ Gemer
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s obcou Gemer zorganizovali dňa 06. 07. 2024 previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca pri príležitosti 100. výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Gemer.
Skoro ráno sa do Gemera začali schádzať dobrovoľní hasiči z revúckeho okresu, aby s miestnymi hasičmi oslávili ich storočnicu.
Deň začal slávnostným nástupom, kde prítomných privítal generálny inšpektor Ing. Pavol Zapletal, MBA, člen Prezídia DPO SR, predseda KO DPO SR v Banskej Bystrici, tajomník ÚzO DPO v Revúcej, ktorý privítal starostu obce Gemer Zoltána Jankóšika, primátorku mesta Tornaľa Ing. Eriku Gyõrfiovú, plk. Mgr. Jozefa Mikudu, riaditeľa OR HaZZ Revúca, Mgr. Petra Hlavatého, námestného farára evanjelickej a. v. cirkvi a všetkých prítomných hasičov a hasičky. Potom sa k prítomným prihovoril starosta obce Zoltán Jankóšik, ktorý odovzdal dobrovoľným hasičom z Gemera zástavu. Slávnostná časť pokračovala oceňovaním. Boli odovzdané nasledovné medaile a ocenenia:
Banícke múzeum v Rožňave získalo ďalšie umelecké diela bratov Tichyovcov
Napísal(a) E.Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, získalo umelecké predmety bratov Tichyovcov a tým opäť rozšírilo svoj fond výtvarného umenia. Prostredníctvom dvoch úspešných projektov múzejníci nadobudli výsledky tvorivej práce Gyulu Tichyho (1879 – 1920) a Kálmána Tichyho (1888 – 1968), významných regionálnych umelcov prvej polovice 20. storočia. „Predmetom dlhodobého záujmu Galérie Baníckeho múzea v Rožňave je systematické budovanie zbierky bratov Tichyovcov v rámci odborno-výskumných úloh a prezentovanie jednotlivých poznatkov širokej verejnosti,“ uviedla kurátorka výtvarného umenia Mgr. Kristína Pakesová, PhD.
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote si návštevníci môžu aktuálne okrem skutočne bohatej stálej expozície pozrieť aj tri dočasné výstavy. Jednou z nich je výstava sprístupnená 9. mája 2024 s názov Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky. V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950. Vzácne a cenné pamiatky pokrývajú široké spektrum území od Severnej a Južnej Ameriky, cez Afriku, Áziu až po Oceániu.
Sviatky folklóru po 45.-krát otvárajú truhlicu tradičnej ľudovej kultúry Gemera-Malohontu
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka po 45.-krát otvárajú truhlicu tradičnej ľudovej kultúry nielen regiónu Gemer-Malohont.
Organizátori podujatia Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, obec Klenovec, v spolupráci s Občianskym združením RODON Klenovec a celým autorským tímom Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí.
Slávnosti získali regionálnu značku tradičné podujatie Gemera-Malohontu a sú členom národnej sekcie CIOFF. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 28. – 30. júna 2024 v obci Klenovec.
V scénických programoch sa počas troch dní vystrieda viac ako 1 000 účinkujúcich. Nebudú chýbať zruční remeselní majstri na tvorivých remeselných dielňach, či Jarmoku ľudových remesiel, ako aj gastronomické špeciality a výstavy. GMFS obohatia zahraniční hostia, a to zo Srbska, Poľska a Maďarska.
Základné školenie členov hasičských jednotiek DHZO v okrese Rožňava aj s dokladom
Napísal(a) Dr. M. Terrai
Základné školenie členov hasičských jednotiek Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO) sa uskutočnilo v dňoch 1. a 2., tiež 8. a 9. júna 2024, v priestoroch obce Brzotín.
Po absolvovaní prednášok, spolu 40 hodín, sa uchádzači stretli dňa 9.6.2024 na zavŕšení školenia, zhodnotení vedomostí a skúškovom dni.
Stretli sme sa ráno v dohodnutý čas a všetko bolo pripravené, samozrejme skúšobná komisia, ktorej predsedal Mgr. Juraj Pavlov (profesionálny hasič – veliteľ Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Gelnica). Odborná škola Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Martine, pod ktorou sa toto školenie uskutočnilo, zabezpečila skúšobný materiál a testové otázky.
Všetci frekventanti mali čas na vlastnú prípravu pred skúškou, ktorú využili a následne išli svoje vedomosti a aj praktické znalosti zodpovedať pred skúšobnú komisiu.
Gemersko–malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sa v dňoch 14. a 16.júna 2024 pripojí k podujatiu s názvom Európske dni archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky.
Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K podujatiu Európskych dni archeológie 2024 sa tradične pripája aj Gemersko–malohontské múzeum. Múzeum dňa 14. júna 2024 o 10:00 hodine pre školské skupiny a dňa 16. júna 2024 o 14:00 hodine pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Archeopotulky Rimavskou Sobotou.
Pred 115 rokmi sa dvere Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí otvorili prvýkrát
Napísal(a) S. Holečková
Deviateho júna 1909 bola v Krásnohorskom Podhradí na pompéznych oslavách odovzdaná do užívania účelová budova Andrássyho obrazárne. Táto výnimočná udalosť, od ktorej ubehlo 115 rokov, mala skôr regionálny charakter, ale z pohľadu zakotvenia a prehĺbenia múzejných myšlienok v oblasti horného Gemera mala veľký význam. Bola dokončená obrazáreň s cieľom propagovať výtvarné umenie, zberateľstvo, vychovávať k estetickému cíteniu a vzťahu k umeniu, pozývať širšiu verejnosť k poznávaniu pekného, objavovaniu hodnotného a uctiť umenie ako také.
V priestoroch, do ktorých prenikalo svetlo cez sklenený strop, boli umiestnené výtvarné diela známych dobových európskych maliarov, grafikov a sochárov, predovšetkým nemeckých a francúzskych umelcov zo súkromnej zbierky Dionýza Andrássyho (1835 – 1913). Inštaláciou a rozmiestnením výtvarných diel bol poverený Dr. Gábor Térey, riaditeľ Múzea krásnych umení v Budapešti. Pre záujemcov bola obrazáreň otvorená dva dni v týždni – v nedeľu a vo štvrtok. V tom čase tu bolo umiestnených 145 výtvarných diel.
CINEAMA 2024 – Sviatok amatérskeho filmu Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v piatok 14. júna 2024 v Rožňave krajskú súťaž a prehliadku amatérskej filmovej tvorby Cineama 2024. Uskutoční sa od 9:00 do 17:00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8) a ponúkne 34 filmov rôznych žánrov.
„Súťažou vytvárame priestor na vyhľadávanie, rozvoj a prezentáciu talentovaných jedincov a kolektívov, v rámci programu Košickej župy Talenty kraja, zameraného na podporu neprofesionálnych tvorcov vo všetkých oblastiach umenia,“ uviedla riaditeľka GOS Helena Novotná.
V Rožňave sa krajské kolo súťaže Cineama uskutoční už 28. raz. Odborná porota súťaže zložená z filmových profesionálov rozhodne o udelení ocenení a postupe na celoslovenské kolo. Víťazi v jednotlivých kategóriách už tradične získajú sošku Goskara – gemerský variant prestížneho hollywoodskeho Oscara. Vyhlasovateľom, odborným garantom súťaže a hlavným finančným partnerom je Národné osvetové centrum (NOC).
Jelšavskí hasiči uspeli v medzinárodnom programe INTERREG
Napísal(a) G. Jakubecová
Banskobystrickému samosprávnemu kraju spoločne s maďarskou Novohradskou župou, sa podarilo získať viac ako 1 milión eur z programu INTERREG na materiálno-technické vybavenie dobrovoľných hasičov. Tí tak budú lepšie pripravení zasahovať pri katastrofách, ktoré súvisia aj so zmenami klímy, ako veterné smršte, záplavy či požiare.
Dobrovoľní hasiči v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) dostanú špecializované prívesné vozíky s vybavením pre núdzové prekrývanie striech po požiaroch či veterných smrštiach a tiež so súpravami materiálu, ktorý je potrebný na krátkodobé núdzové ubytovanie osôb po mimoriadnych udalostiach.
Banskobystrická župa s maďarskou Novohradskou župou uspela v programe INTERREG a na projekt s názvom „Zvýšenie pripravenosti maďarských a slovenských regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami“ získala viac ako milión eur. Za tie obstará materiálno-technické vybavenie, ktoré rozdelí medzi vybrané dobrovoľné hasičské zbory v jednotlivých okresoch oboch krajov.
Viac...
Unikátna výstava Na dvoch kolesách v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prináša do Rožňavy výstavu unikátnych modelov bicyklov. Pôvodne bola výstava určená pre dobročinné účely, no jej popularita v očiach verejnosti postupom času rástla, a tak sa stala putovnou výstavou žiadanou až v zahraničí. Zbierka modelov bicyklov sa zaradila do Knihy slovenských rekordov.
Majiteľ zbierky Ján Trulík zozbieral viac ako 100 kusov, vrátane umeleckého spracovania mini modelov. Bicykle sú vyrobené z jednoduchých materiálov až po náročné vyhotovenia. „Na výstave bude možné vidieť modely bicyklov z kovu, dreva, porcelánu, či dokonca zo skla,“ uviedol autor výstavy. Výnimočné sú modely od sochára Davida Whipa a kováča Hansa zo Salzburgu. Každý model je z iného mesta, od iného výrobcu. Autor výstavy prostredníctvom nej rovnako poukazuje i na fakt, že spojenie umeleckého dizajnu, techniky a pragmatickosti vytvára z bicykla nadčasový ekologický dopravný prostriedok.
Vedeli ste, že Rožňava mala už v polovici 16. storočia vodovod?
Napísal(a) S. Holečková
Drevené vodovodné potrubie patrí k najstarším, ojedinelým zbierkam v historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave. Je súčasťou prvého rožňavského mestského vodovodu, ktorý už v 16. storočí privádzal vodu do mesta z Rákoša. Vystavené je v Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári.
Drevené vodovodné potrubia sa vyrábali z kmeňov stromov, väčšinou z borovice. Prevŕtaním kmeňov vznikli drevené rúry, ktoré sa spájali železnými obručami, resp. spojkami uprostred s prstencom, ktorý bránil ich posunutiu. Do zeme sa potrubie ukladalo spolu s kôrou. Vďaka tomu ľahšie odolávalo vlhkosti a vydržalo aj niekoľko desaťročí.
Rožňava mala vodovod už v roku 1555. Vodu do mesta privádzali drevenými rúrami z už spomínaného Rákoša. O pomerne bohato rozvetvenú vodovodnú sieť sa staral zvláštny tesár – potrubár (csöves). Náklady súvisiace s výrobou potrubia – zaobstaranie dreva, prevŕtanie kmeňov, výmena rúr, ako aj pravidelná údržba a starostlivosť o kašne (nádrže) tvorili stálu položku mestských výdavkov.
Fotografia zobrazujúca maliara Árpáda Fesztyho z roku 1896 – predmet mesiaca jún
Napísal(a) I. Kerepesi
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum vzácnu fotografiu významného maďarského maliara Árpáda Fesztyho z roku 1896, pochádzajúcu z historického fondu inštitúcie. 1. júna 2024 si pripomíname 110. výročie úmrtia tohto velikána, a fotografiu vystavujeme práve v súvislosti s týmto výročím. Predmet bude vystavený od 1. až do 30. júna 2024 vo výstavnej miestnosti múzea.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa nachádza veľa zaujímavých, hodnotných a z historického hľadiska dôležitých zbierkových predmetov. Jedným z nich je fotografia zobrazujúca maliara Árpáda Fesztyho z roku 1896, s rukopisným venovaním na zadnej strane fotografie „Nagyon kedves, nagyon szép és nagyon édes barátnémnak őszinte barátsággal“ (Mojej veľmi milej, veľmi krásnej a veľmi drahej priateľke s úprimným priateľstvom). Fotografiu významný maliar venoval Margite Maróthy-Gömöry, známej herečke, cestovateľke a manželke Olivera Gömöryho, pána zo Širkoviec.
Týždeň detí v rožňavskom Baníckom múzeu očakávame bohatý a rôznorodý
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých školákov na Týždeň detí. Aj tohtoročná ponuka aktivít podujatia je bohatá a rôznorodá.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave (Nám. baníkov 25) si žiaci materských a základných škôl 1. stupňa prehliadnu atraktívnu výstavu V moci noci, zahrajú sa na nej a v tvorivej dielni si vyrobia soviu taštičku. Na starších už bude čakať autor výstavy V moci noci RNDr. Miroslav Dravecký z Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorý im prezradí ako na krúžkovanie sov a rovnako študentov prevedie celou prírodovednou výstavou.
V Zážitkovom centre Sentinel (Šafárikova 43) taktiež múzejníci pripravili aktivity pre mladších aj starších žiakov.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.