Medzinárodný deň darovania knihy – štrnásty február – láska ku knihe – výzva
Napísal(a) T. BachňákováFašiangy sú tu! Vyrobte si svoju masku!
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v nadchádzajúcom fašiangovom období pre školákov zaujímavé podujatie s názvom Fašiangy s Baníckym múzeom v Rožňave.
,,Fašiangové obdobie býva plné zábav a radovánok. V mestách aj na dedinách je zvykom v tomto období usporadúvať maškarné plesy a karnevaly pre deti i dospelých. Výbornú atmosféru na týchto zábavách nám okrem veselej hudby dotvárajú šibalské fašiangové masky," priblížila Gabriella Badin, múzejná pedagogička.
Podujatie Fašiangy s Baníckym múzeom v Rožňave bude zamerané na tradíciu fašiangov a besedu o fašiangových zvykoch, ale aj na bohaté múzejno-pedagogické aktivity, v rámci ktorých si účastníci budú mať možnosť vyrobiť vlastnú fašiangovú masku. Spestrením vzdelávania budú rôzne pohybové aktivity.
LATÉNSKA KERAMIKA - Predmet mesiaca február 2023 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) A. BotošR i m a v s k á Sobota - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum laténsku keramiku z 3. až 2. storočia pred Kristom objavenú na žiarovom pohrebisku v Drni. Laténska keramika bude vystavená v priestoroch stálej expozície múzea od 1. do 28. februára 2023.
Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Z mäkkej a poddanej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa všestranne použiteľné keramické nádoby. Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované voľne v rukách.
K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológií predstavuje vrcholnú etapu pravekého vývoja spoločnosti odohrávajúcu sa v období zhruba od 5. storočia pred Kristom až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Téne na brehu Neuchatelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.
Prezentácia filmov: Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová
Napísal(a) Ľ. PulišováDeviateho februára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia filmov Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová, v ktorých sú udalosti 2. svetovej vojny zachytené prostredníctvom spomienok priamych účastníčok. Podujatie je realizované v spolupráci so Slovenským národným múzeom – Múzeom židovskej kultúry – Múzeom holokaustu v Seredi. Réžia: Radoslav Dubravský, producent: Martin Korčok. Vstupné je 2 eurá.
Kornélia Wirtschafterová je členkou Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote. Od júna 1944 do mája 1945 bola v troch koncentračných táboroch – Auschwitz, Bergen-Belsen a Terezín. V Terezíne boli nazhromaždené vo veľkom množstve knihy, ktoré boli v Nemecku zakázané. Kornélia Wirtschafterová z týchto kníh zobrala tri, pričom dve z nich v roku 2009 venovala Gemersko-malohontskému múzeu. Z 2 000 Židov z Rimavskej Soboty, odvlečených počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov, sa vrátilo iba 100.
Výstava o dejinách židovskej komunity na východnom Slovensku
Napísal(a) M. VenenyováR o ž ň a v a, 27. 01. 2023 - Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove Vás srdečne pozývajú na otvorenie výstavy o dejinách židovskej komunity na východnom Slovensku s názvom Tí, ktorí (ne)prežili. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 16. 02. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Výstava bola pôvodne prezentovaná Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove pod názvom -999- Morituri te salutant, a to pri príležitosti 80. výročia prvého transportu židovských žien a dievčat z východného Slovenska do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Banícke múzeum v Rožňave prevzalo časť uvedenej výstavy, ktorú doplnilo o regionálne informácie a autentické dobové predmety nachádzajúce sa v zbierkovom fonde múzea.
Nové ročníky súťaží AMFO a Výtvarné spektrum 2023 v GOS
Napísal(a) A. KleinováŽivot na druhej strane zemegule so sinologičkou Sakmárovou
Napísal(a) T. BachňákováGemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravila pre stredoškolskú mládež a verejnosť besedu so sinologičkou a blogerkou Dominikou Sakmárovou, autorkou dvoch kníh Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre a Kórejské halušky – Pripovidki z ešči daľekejšeho Vichodu. Beseda sa uskutoční v utorok 7. februára 2023 v dopoludňajších hodinách.
Dominika Sakmárová je mladá autorka, pochádzajúca zo Spiša. Vyštudovala sinológiu na Karlovej Univerzite v Prahe. Už počas štúdia intenzívne cestovala po Ďalekom východe s cieľom zlepšiť sa v jazyku a spoznať krajiny. A pokračovala v tom aj po skončení školy a založení rodiny. Jej postoj ku kultúram Ďalekého východu, ktorý dnes opisuje slovami „zvedavosť“ a „rešpekt“, sa začal formovať, až keď sa postupne prepracovala komplikovanými čínskymi znakmi a tónmi. Lákal ju tamojší každodenný život, ktorý sa dá spoznať len pri dlhodobom pozorovaní.
V Baníckom múzeu v Rožňave pripravili výstavu spirituálnych liečivých kresieb
Napísal(a) M. VenenyováEnikő Sivák ASHA v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, pripravili výstavu spirituálnych liečivých kresieb pod názvom Som kto som / Vagyok aki vagyok. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 07. 02. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
„Tematicky sa zameriavam hlavne na ľudskú podobu, no nie na fyzickú, ale na duchovnú. Kresby sú jedinečné, lebo majú vysokú energetickú rezonanciu, ktorá veľmi pozitívne vplýva na svoje okolie, na dušu, ale aj na fyzické telo. Tým pádom sa zapína spontánne uzdravenie a človek sa lieči. V poslednej dobe používam aj zlaté, strieborné, metálové gélové pero, na dominantné vyjadrenie podstaty kompozície. Kreslím ich väčšinou so zatvorenými očami. Potom kresbu dokresľujem, aby bola zrozumiteľná aj nášmu telesnému a duševnému vnímaniu,“ poznamenala autorka kresieb Enikő Sivák ASHA.
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva 28.1.2023 od 17:00 na podujatie Fašiangy v Dome osvety v Rimavskej Sobote.
V programe sa predstavia fujarista Dušan Ceber, FS Háj a Ženská spevácka skupina FSk Lieščina z Rimavskej Soboty, Ženská spevácka skupina, heligonkári Miriam Lásková, Kristián Pockľan, Viktor Brádňanský z FS Vepor z Klenovca, heligonkári Juraj Krahulec st. z Kokavy nad Rimavicou, Pater Klajban z Hrachova, Adam Valaskai z Babinca, speváci Dominika Husárová a Juraj Haško z Hrnčiarskych Zalužian.
Podujatie sa realizuje v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Viac...
Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD., OZ Rožňavský besedný spolok – Rozsnyói Társalgási Egylet a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravili pre verejnosť prednášku z cyklu Vzácne návštevy Rožňavy v 18. a 19. storočí s názvom „Čo videl cisár – pán v Rožňave?“ Prednáška sa uskutoční dňa 02. 02. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
„Návštevy panovníkov, štátnikov a iných významných osobností boli a sú stále významnou udalosťou každého mesta. O tých dnešných sa dozvedáme zo všetkých médií, ale odkiaľ vieme o tých, ktoré sa udiali pred niekoľkými storočiami? Aby bol náš obraz o vzácnych – a nielen kráľovských návštevách ucelený, predstavíme si aj návštevy významných cirkevných hodnostárov – zemepánov Rožňavy a cestovateľov, ktorí nám o našom meste zanechali zaujímavé svedectvá.
Z DENNÍKA BIOLÓGA * Prírodovedný výskum a akvizícia Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) M. GálffyováRimavská Sobota, 20. 01. 2023 – Vo štvrtok 26. januára 2023 o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční podujatie – Z DENNÍKA BIOLÓGA, ktoré sa viaže k výstave „Najnovšie a zreštaurované zbierky Gemersko-malohontského múzea“. Komentovaná prehliadka výstavy bude zameraná na prírodovedný výskum a akvizíciu s akcentom na Rimavskú kotlinu, Bodviansku pahorkatinu a Národný park Muránska planina. Výstavou sprevádza biologička múzea RNDr. Monika Gálffyová. Vstupné je 2 eurá.
Gemersko-malohontské múzeum si v roku 2022 pripomenulo 140. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti pripravilo pre návštevníkov výstavu s názvom Najnovšie a zreštaurované zbierkové predmety Gemersko-malohontského múzea, ktorá potrvá až do 31. marca 2023. Výstava prezentuje predmety nadobudnuté do jednotlivých zbierkových fondov v poslednom desaťročí. Na výstave sú vystavené mnohé zbierkové predmety vôbec po prvýkrát v histórii múzea.
Betlehemské svetlo je jedným z najkrajších symbolov pokoja, nádeje a mieru. Práve v adventnom čase, ktorý sprevádzajú skracujúce sa dni, vydáva jasné posolstvo o tom, ako aj drobný plamienok dokáže prežiariť tmu.
V tomto roku (2022) už po 33-krát štvrtý adventný víkend patril distribúcii Betlehemského svetla na Slovensku. Dobrovoľní hasiči z Jelšavy nesmeli pri tejto distribúcii chýbať.
V sobotu 17. decembra 2022 sme na stanici v Plešivci z vlaku GEMERAN prevzali od skautov plamienok svetla, aby sme potešili obyvateľov nášho mesta, ale aj obyvateľov z okolitých obcí.
Cestou domov sme svetlo odovzdali členom Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Hucíne.
Prvá cesta v Jelšave viedla ku seniorom do Zariadenia opatrovateľskej služby, kde sa plamienok rozhorel v spoločenskej miestnosti pri vianočnom stromčeku. Nechali sme pre všetkých ubytovaných malý darček – anjela.
Banícke múzeum v Rožňave sa v roku 2022 uchádzalo o viaceré projekty z Fondu na podporu umenia Ministerstva kultúry SR. Jedným z úspešných bol aj projekt Obrazy v novom šate. Zámerom projektu bola záchrana umeleckých diel z fondu výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré sú umiestnené v jeho depozitári.
Predmetom projektu boli nasledujúce diela:
1) Názov diela: Pocta padlým v prvej svetovej vojne
Autor: Kálmán Tichy
Rok vzniku: 1929
Technika: plátno, olej
Rozmer: 96 x 61 cm
Ev.č.: U-1135
Zbierkový predmet bol získaný kúpou do fondu výtvarného umenia BM v RV v roku 2019.
Pripomíname si v januári 2025
Fraňo Kráľ – 70. výročie úmrtia
3. január – Fraňo Kráľ (9.3.1903 Barton, USA – 3.1.1955 Bratislava) – spisovateľ, učiteľ, verejný činiteľ.
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Eduard Putra – 110. výročie úmrtia
5. január – Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Gašpar Dianiška – 205. výročie narodenia
6. január – Gašpar Dianiška (6.1.1820 Tisovec – 17.6.1873 Tisovec) – jazykovedec, veršovník.
Študoval v Rožňave, Levoči, štúdium teológie ukončil v Bratislave. Od roku 1856 bol učiteľom v Tisovci. Venoval sa jazykovednému bádaniu. Aj keď bol prívržencom Jána Kollára, svoju učebnicu slovenčiny pre Nemcov oprel o štúrovskú slovenčinu. Vo Fejérpatakyho Slovenskom pozorníku v rokoch 1846-47 publikoval popularizačné články z prírodných vied, vlastenecko-intímnu lyriku a didaktické verše. Vlastil vyše 200 zväzkovú knižnicu, ktorú po smrti zanechal gymnáziu v Revúcej a Čítaciemu spolku v Tisovci, čím vznikla v Tisovci na ten čas veľká knižnica aj s čitárňou. -MM-
Juraj Tandler – 5. výročie úmrtia
11. január – Juraj Tandler (10. 6. 1934 Tornaľa – 11.1.2020 Bratislava) – hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Ladislav Bánesz – 25. výročie úmrtia
11. január – Ladislav Bánesz (22.1.1932 Silica – 11.1.2000 Nitra) – archeológ, vedecký pracovník.
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Vladimír Filo – 85. výročie narodenia
15. január – Vladimír Filo (15.1.1940 Gáň – 18.8.2015 Nitra) – biskup rožňavskej rímskokatolíckej diecézy.
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Abrahám Sontág – 195. výročie narodenia
16. január – Abrahám Sontág (Szontágh) (16.1.1830 Dobšiná – 21.3.1902 Budapešť) – lekár-homeopat, popularizátor telocviku.
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Július Bolfík – 110. výročie narodenia
28. január – Július Bolfík (28.1.1915 Hort – 4.8.1993 Rimavská Sobota, pochovaný v Rožňave) – učiteľ, publicista, odborný pracovník v kultúre.
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
Mária Loyová – 110. výročie narodenia
28. január – Mária Loyová (28.1.1915 Antol (Svätý Anton) – 10.9.1982 Spišská Nová Ves) – literárna historička, učiteľka.
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Jozef Maliak – 80. výročie úmrtia
31. január – Jozef Maliak (17.2.1854 Revúca – 31.1.1945 Prievidza) – historik, pedagóg, prekladateľ, kultúrny a národný pracovník.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Pavol Jozeffy – 250. výročie narodenia
31. január – Pavol Jozeffy (31.1.1775 Vrbovce – 29.3.1848 Tisovec) – kňaz, cirkevný hodnostár, národovec.
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-