Dobrovoľní hasiči na taktickom cvičení v Revúcej zachraňovali historickú budovu
Napísal(a) G. Jakubecová
S blížiacim sa sviatkom hasičov, Dňom sv. Floriána, sa organizuje niekoľko podujatí, na ktorých sa hasiči prezentujú.
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej vypracovalo námet na taktické cvičenie, kde mala horieť historická budova Kohúta. Taktické cvičenie bolo naplánované na piatok 3. mája 2024. Bolo zriadených niekoľko zásahových úsekov. Na jednom z úsekov zasahovali dobrovoľní hasiči z Jelšavy, ktorí hasili za pomoci lafety z plošiny. Dvaja členovia boli v priestore budovy hľadať osoby. Boli použité aj autonómne dýchacie prístroje. Dobrovoľní hasiči z Muráňa dopĺňali vodu CAS T 148 do jelšavskej CAS T 815. Lubenícki dobrovoľní hasiči boli na odbernom mieste. Na vyhodnotení boli vymenované aj dobré postupy, ale sa pripomenuli aj drobné vzniknuté chyby.
Bola vystavená aj hasičská technika z OR HaZZ.
Kúria Andrássyovcov v Gombaseku medzi ocenenými obnovenými kultúrnymi pamiatkami súťaže FENIX
Napísal(a) MG od
Prestížne ocenenia 17. ročníka súťaže Fenix – Kultúrna pamiatka roka boli odovzdané počas slávnostného galavečera odvysielaného 2. mája 2024 na televíznom kanále Jednotka RTVS. Počas vysielania sme sa dozvedeli, že: „Medzi prihlásenými historickými skvostami sa tento rok nachádzajú kaštiele, zámky, sakrálne stavby, ale aj zaujímavé technické národné kultúrne pamiatky z celého Slovenska.“ Sledovatelia tohto programu, ktorý bol väčšinou odvysielaný z Ľupčianskeho hradu, sa v zaujímavo koncipovanej réžii a za pomoci komentátora Michaela Szatmáryho a herečky Božidary Turzonovovej oboznámili s menami všetkých víťazov.
Vysokého ocenenia sa dostalo aj obnovenej pamiatke z regiónu Gemera v podobe Kúrie Andrássyovcov v Gombaseku – časť obce Slavec pri Rožňave. Toto ocenenie Fénix – Nadácie SPP generálneho partnera a spoluorganizátora súťaže, bolo udelené za najvyšší získaný počet hlasov v internetovom hlasovaní verejnosti o najkrajšiu obnovenú pamiatku. Táto národná kultúrna pamiatka získala 20 422 hlasov z celkového počtu 90 353 hlasov.
Predmet mesiaca máj 2024 v Gemersko-malohontskom múzeu – fragment hrebeňa
Napísal(a) A. Botoš
Fragment kosteného alebo parohového hrebeňa z lokality Rimavská Sobota-Kurinec-Barát kút (Mníchova studňa)
V júni 2023 Gemersko-malohontské múzeum realizovalo archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely v lokalite Rimavská Sobota-Kurinec-Barát kút (Mníchova studňa). V jednotlivých sondách bolo preukázané polykultúrne osídlenie z mladšej doby železnej – z doby laténskej (cca z 2. – 3. storočia pred Kr.), z doby rímskej ( cca z 3. – 4. storočia.), z včasného stredoveku (cca 8./9. – 11. storočia), ako aj z vrcholného a neskorého stredoveku (z 13. – 15. storočia). Archeologický výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Medzi najvýznamnejšie nálezy, ktoré sme objavili počas archeologického výskumu patrí nález fragmentu z kosteného alebo parohového trojvrstvového obojstranného hrebeňa.
Tento typ hrebeňa pozostával z troch na seba „sendvičovo“ naukladaných doštičiek, ktorých stredová časť mala na oboch koncoch zuby rôznej dĺžky a hustoty, vyrezané až ku krycej lište.
Dobrovoľní hasiči revúceho okresu absolvovali v Jelšave psychologické testy
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia DPO SR (ÚzO) v Revúcej v spolupráci so Psychologickým centrom v Košiciach – PhDr. Miroslavou Herákovou – zorganizovali dňa 20. 04. 2024 v Hasičskej zbrojnici v Jelšave Psychologické vyšetrenie vodičov s výstražným znamením (majáky) pre dobrovoľných hasičov z okresu Revúca.
Psychologického vyšetrenia sa zúčastnilo 15 hasičov z obcí – Gemerská Ves, Jelšava, Lubeník, Magnezitovce, Muráň, Sirk. Všetci prítomní uspeli a môžu viesť hasičskú techniku aj s majákmi.
Poďakovanie patrí všetkým prítomným, ktorí spolupracovali s paniami psychologičkami, ktoré pristupovali ku každému s veľkou profesionalitou.
Ďakujeme aj Katke Krštieňovej z Muráňa za muránske buchty.
Sprievodné podujatia Baníckeho múzea v Rožňave k výstave V moci noci
Napísal(a) E. G. Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo bohatý program sprievodných podujatí k výstave V moci noci. Ide o výstavu s prírodovednou témou, ktorá je venovaná desiatim druhom sov žijúcich na Slovensku.
Žiaci materských a základných škôl sa môžu tešiť na komentované prehliadky výstavy, ktoré budú vždy spojené s hravými tvorivými dielňami. Nielenže sa školáci dozvedia množstvo zaujímavých informácií o sovách, ale si aj vlastnoručne vyrobia dekoráciu s ich vyobrazením.
Ďalšou časťou sprievodných podujatí sú prednášky pre žiakov 2. stupňa základných škôl a žiakov stredných škôl. „Už včera 23. apríla sme začali prednáškou o hlasoch sov, ako ich zachytiť pomocou diktafónu. Prednášal MVDr. Alexander Kürthy. Počas mája plánujeme ďalšiu prednášku priamo s autorom výstavy RNDr. Miroslavom Draveckým,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin.
PO TÝŽDNI ZNOVA HASIČSKÁ SVADBA
Doteraz sa hovorilo, teraz je to pravda.
Bianka a Juraj
Slovko áno vyslovíme, prstienky si vymeníme a bozkom všetko spečatíme
Dňa 20. 04. 2024 o 15.00 hod na Mestskom úrade v Jelšave.
... a prišla tá správna chvíľa, ktorá bola v pozvánke a dobrovoľný hasič Juraj Samko a Bianka Boldišová si povedali svoje Á N O.
Pred obradnú sieň Mestského úradu v Jelšave prišli aj dobrovoľní hasiči v tento krásny deň, aby nechýbali pri týchto krásnych chvíľach dvoch mladých ľudí. Samozrejme sme pripravili pre Juraja a Bianku prekvapenie, ako sa patrí.
Aj touto cestou prajeme mladomanželom všetko dobré na spoločnej ceste životom.
Tridsaťdva dobrovoľných hasičov stredného Gemera absolvovalo Základnú prípravu členov hasičských jednotiek – DHZO.
Napísal(a) G. Jakubecová
Štyridsať hodinovú Základnú prípravu členov hasičských jednotiek – dobrovoľných hasičských zborov obcí, resp. miest (DHZO, DHZM) v spolupráci s Územnou organizáciou ( ÚzO ) DPO SR v Revúcej zorganizovali v dňoch 13. a 14. 04. a 20. a 21. 04. 2024 Technická univerzita Zvolen, Drevárska fakulta, katedra protipožiarnej ochrany a Drevársky kongres, člen zväzu slovenskej vedecko technickej spoločnosti. Základnej prípravy sa zúčastnilo 32 dobrovoľných hasičov z obcí stredného Gemera – Gemer, Hucín, Jelšava, Magnezitovce, Muráň, Ratkovské Bystré a Ratková. Táto základná príprava sa zaoberala nasledovnými témami:
- Právne predpisy na úseky ochrany pred požiarmi.
- Organizácia výkonu služby hasičských jednotiek.
- Technický výcvik s hasičskou technikou a vecnými prostriedkami.
- Základné procesy horenia, hasiace látky a zásady ich požitia.
Župné dni s pestrým programom v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Nemáte čitateľský preukaz? Teraz je ten pravý čas získať ho!
V rámci Župných dní 24.4.2024 pripravila Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pre širokú verejnosť Deň otvorených dverí.
Na návštevníkov čaká pestrý program pre všetky vekové kategórie. V daný deň si budú môcť návštevníci knižnice vypočuť komentovanú prehliadku Čaro Gemera.
Prezentácia Tajomstvá kníh záujemcov zavedie aj do dávnej minulosti. Prítomní budú mať možnosť sa oboznámiť s najvýznamnejším dielom o Gemerskej župe, ktoré vyšlo v 19. st., ako aj s históriou športu v Rožňave, či históriou populárnej hudby v Rožňave a okolí.
V dopoludňajších i popoludňajších hodinách bude v centrálnej časti knižnice, kde sa požičiavajú knihy i periodiká, obsluhovať tajný hosť pod názvom Osobnosť v roli knihovníka.
Podujatie pre rodičov a ich malé ratolesti, známe pod názvom Drobci v knižnici, bude prebiehať v tradičnom čase od 16-tej hodiny.
Čo nájdete na výstave Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum sprístupnilo 25. januára 2024 pre svojich návštevníkov výstavu s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade.
Dňa 24. apríla 2024 o 16:00 hod. budú mať návštevníci príležitosť prehliadnuť si výstavu v sprievode autora výstavy, archeológa PhDr. Alexandra Botoša, ktorý návštevníkom predstaví proces výroby keramiky v stredoveku, nielen slovom, ale aj prostredníctvom repliky stredovekej hrnčiarskej dielne z vlastníctva hrnčiara Antona Drímaja z Beluja.
Autor výstavy zároveň oboznámi návštevníka s osobitým druhom keramiky – s tzv. bielou keramikou, ktorej výroba je typická pre župy Gemer-Malohont a Novohrad. Hrnčiarstvo v týchto župách má veľmi dlhú a silnú tradíciu predovšetkým vďaka špecifickému surovinovému zdroju – ílom s obsahom kaolínu (tzv. íly poltárskej formácie), ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline.
Deň Zeme pre školákov a rodiny s deťmi v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo na Deň Zeme pre školákov a rodiny s deťmi bohatý program. Tohtoročnou ústrednou témou Dňa Zeme v Baníckom múzeu je voda. Prostredníctvom tejto aktivity múzejníci poukážu na jej dôležitosť v živote človeka a v prírode. Vysvetlia školákom, ako to s vodou v prírode vlastne je a čo je vhodná a nevhodná regulácia vodných tokov. Cez pokus sa tiež zamerajú na problematiku znečistenia vôd a dôležitosť ich čistenia a opätovného využívania.
Porozprávajú sa s deťmi i o ďalších spôsoboch šetrenia s vodou. Niektorí školáci si zasa vypočujú prednášku o vode v jaskyniach, prehliadnu si prírodovednú expozíciu múzea a budú mať možnosť vidieť zaujímavé zbierkové predmety, ktoré sú obvykle uložené v múzejnom depozitári. Nakoniec si žiaci zasadia svoj vlastný stromček, ktorý si zoberú so sebou domov.
Starších školákov bude čakať zaujímavá prednáška MVDr. Andrey Balážovej zo Správy NP Slovenský kras o mokradiach napájaných vodami Slovenského krasu.
Viac...
Svadobné prekvapenie pre Filipa a Beu od dobrovoľných hasičov okresov Revúca a Rožňava
Napísal(a) G. Jakubecová
Svadobné oznámenia majú rôznorodú podobu. Tak obrazovú, ako aj textovú. Podstatnú časť však tvoria texty, ktorými dve osoby rôzneho pohlavia oznamujú svojim najbližším, priateľom a známym väčšinou tradičný text. Býva, napríklad, aj takýto: Sobota je jeden všedný deň, ktorý však splní náš spoločný sen. Držte chvíľu päste a prajte nám dvom manželské šťastie. Práve v túto chvíľu zaznie naše spoločné „Áno“.
Presne takýto text zrejme nebol na svadobnom oznámení Filipa a Bey zo Slavošoviec. Ale vieme, čo nám o nich napísala krátko po svadbe naša spolupracovníčka Gabriela Jakubecová z Jelšavy. Keďže ide o nevšednú svadbu hasičov, prečítajte si čo nám pani Gabika poslala: "Filip a Bea nám pred časom oznámili jednu krásnu vetu: „Budeme sa brať v sobotu 13. apríla 2024 a radi by sme vás v tento deň videli."
Objavte krásu Zemplína: Poplenérová výstava obrazov a fotografií v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Výstava obrazov a fotografií z medzinárodného plenéra vizuálneho umenia v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave sa uskutoční od 22. apríla do 31. mája 2024. Organizátorom je Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Centrom kultúry košického kraja.
„Prezentovaných bude vyše tridsať výtvarných a fotografických diel, ktoré zachytávajú rôzne aspekty Zemplína – od jeho malebného vidieka a krajiny, až po jeho bohatú históriu a kultúru. Návštevníci si tak budú môcť vychutnať estetický zážitok a zároveň sa dozvedieť viac o tomto čarovnom regióne Košického kraja,“ informovala Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska.
Plenér organizovalo Centrum kultúry Košického kraja na Zemplínskej Šírave v októbri minulého roka a jeho výsledkom je putovná výstava „NA ZEMPLÍNE“. Jej cieľom je podporiť talentovaných a kreatívnych umelcov a návštevníkom ponúknuť jedinečnú príležitosť spoznať krásu tohto regiónu očami talentovaných umelcov nielen z Košického kraja, ale aj z Poľska či Rumunska. Medzi vystavujúcimi umelcami je aj Martina Belányiová zo Štítnika, ktorá na plenéri zastupovala Gemer.
Stretneme sa v knižnici – aj o tom, ako využívajú nákup nových kníh Z FONDU NA PODPORU UMENIA v Gemerskej Polome
Napísal(a) D. Červenáková
Pod názvom Stretneme sa v knižnici Obecná knižnica v Gemerskej Polome v roku 2023 realizovala nákup nových kníh z finančných prostriedkov poskytovateľa Fondu na podporu umenia, ktorý je jediným dotačným systémom podporujúcim nákup knižničného fondu a vďaka ktorému máme v našej knižnici nové prírastky a spokojných návštevníkov. Nákup nových kníh bol realizovaný účelovo, čím prispel k cieľavedomému a systematickému doplneniu knižničného fondu. Kniha je výborným prostriedkom na posilnenie sebavedomia, zlepšenia pamäti a analytických schopností. Pravidelná a dlhodobá spolupráca s deťmi, žiakmi i študentami vedie k správnemu pochopeniu textu, výberu kníh a používaniu odbornej literatúry. Dôkazom toho sú aj spoločné stretnutia, kde je vidieť, že deti a žiaci sa v knižnici dokážu správne orientovať. Nerobí im problém vyhľadať si dielo beletrie. Rozoznajú poéziu od prózy. Pracovať s náučnou literatúrou si poradia už aj žiaci základnej školy nižších ročníkov. Veľké zastúpenie majú seniori, ktorí v mnohom využívajú služby knižnice, ako i členovia spoločenských organizácií a občania susedných obcí.
Cesta okolo sveta za 80 dní * Slávni cestovatelia, exotické zbierky
Napísal(a) É. Kerényi
Výstavu Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky s inovatívnym múzejno-pedagogickým programom realizuje Gemersko-malohontské múzeum z verejných zdrojov FPU – Fondu na podporu umenia 2023.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.