Akvizícia knižničného fondu pre knižnicu Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. I. Krnáčová
Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala v rokoch 2020 – 2021 dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu formou grantom podporeného projektu poskytol Fond na podporu umenia na nákup aktuálnej odbornej, vedeckej a regionálnej literatúry. Nákup literatúry bol realizovaný v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea, prioritne z nasledovných vedných odborov: archeológia, história, etnológia, romológia, dejiny výtvarného umenia, muzeológia a regionálna literatúra Gemera a Malohontu. Pri absencii štátnej vedeckej knižnice v našom regióne knižnica múzea plní i funkciu vedeckej a akademickej knižnice. Nákup literatúry sme zrealizovali do príručnej knižnice múzea, hlavne prostredníctvom regionálnych kníhkupectiev v Rimavskej Sobote: Tatiana Kršková KnihArt Revúca – prevádzka Rimavská Sobota a Kníhkupectvo LIBRO, s. r. o. Rimavská Sobota.
Vyškolili ďalších 35 frekventantov základného kurzu členov hasičských jednotiek DHZO rožňavského okresu
Napísal(a) PhDr. M.TERRAI
Tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky v Rožňave nám poslal nasledovnú informáciu: "Dňa 25. 7. 2021 došlo k zavŕšenieu základného kurzu členov hasičských jednotiek DHZO v rožňavskom okrese. Obce si dali vyškoliť členov, aby ich mohli zaradiť do svojich obecných hasičských jednotiek DHZO. Celkovo bolo takto vyškolených 35 frekventantov. Školenie bolo organizované našou ÚzO DPO SR Rožňava, cez Odbornú školu DPO SR v Martine. Lektormi boli Mgr. Juraj Pavlov a Mgr. Augustiňák. Školenie prebiehalo v priestoroch sály Obce Nižná Slaná, za čo ďakujem starostovi obce Nižná Slaná a veliteľovi DHZ/DHZO Nižná Slaná. Ďakujem za dobrý prístup a záujem všetkým absolventom. Prajeme, nech sa im darí v ďalšej práci na hasičskej úrovni."
PhDr. Michal TERRAI
Zrekonštruované historické jazdecké sedlo z konca 18. storočia má mimoriadnu hodnotu
Napísal(a) PhDr. É. Kerényi, PhD.
Gemersko-malohontskému múzeum sa vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia podarilo komplexne zreštaurovať historické sedlo maďarského typu z konca 18. storočia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Eva Gáliková, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie kože, kníh a pergamenu. Zreštaurované historické sedlo môžu návštevníci múzea obdivovať počas prehliadky Stálej vlastivednej expozície.
Jazdecké sedlo má mimoriadnu dokumentárnu hodnotu, je významným dokladom z hľadiska umeleckého remesla i dobovej cechovej produkcie. Sedlo bolo pred reštaurovaním na mnohých miestach poškodené, niektoré časti absentovali. Celkovo bol predmet povrchovo znečistený, drevené konštrukčné prvky boli uvoľnené, sekundárne nevhodne spojované, poškodené plesňami a už neaktívnym drevokazným hmyzom. Kostené dekory boli tiež mechanicky poškodené, časť dekorov chýbalo. Kožená časť bola na mnohých miestach deštruovaná, s veľkým rozsahom úbytkov, povrchovo silno znečistená a poškodená už neaktívnym hmyzom a plesňami. Technický stav celku jazdeckého sedla bolo možné hodnotiť ako podstatne narušený.
Zreštaurovali písací stôl a kreslo básnika Mihálya Tompu
Napísal(a) PhDr. É. Kerényi, PhD.
Rimavská Sobota, 21. 07. 2021 – Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka účelovým prostriedkom Banskobystrického samosprávneho kraja v rokoch 2020 – 2021 podarilo zreštaurovať pracovný stôl a kreslo popredného maďarského básnika 19. storočia a rodáka mesta Rimavská Sobota, Mihálya Tompu (1817 – 1868). Písací stôl s nadstavbou i kreslo predstavujú nábytok z obdobia biedermeieru druhej polovice 19. storočia. Oba nábytky tvoria súčasť stálej vlastivednej expozície múzea. Pôvodne sa nábytok používal v pracovnej izbe reformovaného kňaza Mihálya Tompu v Chanave. Cieľom reštaurovania bola snaha o prinavrátenie hmotnej podstaty a pôvodného vzhľadu historického nábytku. Za reštaurátorské práce vďačíme reštaurátorovi Tiborovi Kováčovi.
Celkový vzhľad stola sa vyznačuje jednoduchou, plynulou obrysovou líniou, tak na dyhovanom pláte, ako aj na podstoline s výsuvnou zásuvkou a nadstavbovou časťou s ohrádkou a výsuvnými zásuvkami. Stôl bol značne poznačený prirodzenou degradáciou materiálov, ale hlavne mechanickým poškodením dyhovania časti horného plátu, bočných častí.
DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2021 – Remeselnícke tábory v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) V. Munková
Kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja pripravili pre deti pestrú ponuku letných táborov, vďaka ktorým sa počas prázdnin nudiť nebudú. Vybrať si môžu z ponuky 18 letných táborov v 31 turnusoch.
Tematické tábory pripravilo aj župné Gemerské osvetové stredisko (GOS). Deti sa ešte stále môžu prihlasovať na niektorý zo štyroch turnusov remeselníckeho tábora. Prebiehať bude v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Po veľmi úspešnej vlaňajšej skúsenosti prídu vďaka spolupráci s Remeselníckym inkubátorom do Gemerského osvetového strediska remeselníci z celého Košického kraja učiť deti tajom tradičných postupov.
ANIMOsCool – Letná škola animovaného filmu v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
26. – 30. júla 2021 – Dom tradičnej kultúry Gemera, Betliarska 8, Rožňava, Kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja pripravili pre deti pestrú ponuku letných táborov, vďaka ktorým sa počas prázdnin nudiť nebudú. Vybrať si môžu z ponuky 18 letných táborov v 31 turnusoch.
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo už 8. ročník denného letného tábora so zameraním na animovanú tvorbu. V termíne od 26. do 30. júla 2021 účastníci workshopu pod vedením odborných lektorov spoločne vytvoria animovaný film.
„Hlavným lektorom je skúsený výtvarník a pedagóg Ivan Čepek z Košíc, ktorý k animovanej tvorbe vedie v záujmových umeleckých krúžkoch deti a mládež,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje, „pod jeho vedením vznikajú animované filmy, ktoré získavajú priaznivé ohlasy nielen divákov, ale aj ocenenia odbornej poroty na celoštátnej filmárskej súťaži CINEAMA. Aj vlaňajší film získal postup na celoslovenskú súťaž, o jeho úspechu sa bude rozhodovať v septembri.”
Úsmev, ktorý spájal – Najpopulárnejší muž v krajine
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ústavom pamäti národa ponúka pre študujúcu mládež i širokú verejnosť v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. výstavu fotografií dejinných udalosti roku 1968 pod názvom „Alexander Dubček – Úsmev, ktorý spájal“. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Alexander Dubček bezpochyby patrí medzi najznámejšie osobnosti Slovenska, radíme ho medzi slovenských velikánov 20. storočia. Väčšina ľudí si ho pamätá ako srdečného človeka a politika s úsmevom. A v neposlednom rade patrí medzi najznámejšie slovenské osobnosti v Európe i vo svete.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave to v lete ožije insitným umením z Vojvodiny
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých záujemcov na výstavu insitného maliarstva s názvom Svet kovačického insitného umenia.
Vernisáž výstavy sa uskutoční v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, dňa 13. júla 2021 o 16:00 hod.
Tradícia insitného maliarstva Slovákov vo Vojvodine, sústredených najmä v okolí obce Kovačica, je dlhá a siaha až do konca tridsiatych rokov minulého storočia. Prví maliari začali maľovať zo záľuby a kopírovali najmä exotické námety z pohľadníc a fotografií. K maľbe pristupovali s čistým záujmom bez akéhokoľvek poznania zákonitosti. Neskôr si začali všímať život okolo seba. Roľnícky život a ľudové zvyky sa stali ústredným motívom kovačického insitného umenia.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila pre deti dva turnusy letného tábora
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v letných mesiacoch 2021 pre deti vo veku 8 – 11 rokov dva turnusy denného letného tábora Ekáčikovia z knižnice, ktorý finančne podporil Fond na podporu umenia.
Druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 a obmedzenia proti šíreniu mali negatívne dopady na všetky vekové kategórie, deti nevynímajúc. Vyučovanie v školách bolo dlhodobo pozastavené – prebiehalo formou dištančnej výučby, akékoľvek stretávanie bolo zakázané. Počas prázdnin sa rodičia snažia naplniť čas svojich detí a jednou z možností je dať ich do letného tábora. „Nezabudnuteľné zážitky v nových kolektívoch poskytujú tábory. V tomto roku sme počas leta pripravili pre deti dva turnusy denného tábora,“ rozhovorila sa odborná pracovníčka úseku pre deti a mládež Natália Gyüreková
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestom Rožňava a Rímskokatolíckou cirkvou – Farnosťou Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, pripravilo pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave pre žiakov ZŠ a rodiny s deťmi letnú aktivitu s názvom „Leto s Rožňavou v Baníckom múzeu“.
Podujatie pre žiakov 1. stupňa ZŠ v rámci letných škôl sa bude konať vždy v pracovné dni, počas letných prázdnin od 6.7.2021 do 13.8.2021. V rámci tohto podujatia sa budú konať aj tzv. Rožňavské stredy, určené rodinám s deťmi, a to v termínoch 7.7.2021, 28.7.2021, 11.8.2021. Jednotlivé podujatia sa uskutočnia v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25 v Rožňave a na doleuvedených miestach v Rožňave.
Viac...
Druhý aktívny deň s Náučným chodníkom Hrádok aj s hasičmi a deťmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave boli oslovení vedením Mestských lesov, s. r. o. v Jelšave (MsL) o spoluprácu počas Druhého aktívneho dňa s Náučným chodníkom Hrádok. Dobrovoľní hasiči prijali túto ponuku s radosťou už tretíkrát (nultý ročník v roku 2019, prvý ročník v roku 2020) a pripravili rôzne sprievodné aktivity pre deti rôznych vekových kategórií.
V sobotu, 3. júla 2021 sa pred 14.00 začali zháňať záujemcovia o turistiku, ale aj o sprievodné podujatia v okolí hotela Hrádok v rekreačnej oblasti na Hrádku.
Svoje stanovištia mali pripravené MO včelárov, Mestské poľovnícke združenie Jelšavan, Štátne lesy SR, MsL, s. r. o., Mestské múzeum v Jelšave a v neposlednej miere jelšavskí dobrovoľní hasiči. Návštevníci si okrem prechádzky náučným chodníkom prišli na svoje.
Oknom archívu do minulosti: O revúckych kúpeľoch.
Napísal(a) Ing. S. Oravcová
Pri Revúcej, ďaleko od hluku moderného života, uprostred ihličnatého lesíka, snívali svoj sen o krajšej minulosti revúcke kúpele, ktoré kedysi srdečne hostili slovenskú mládež. Žiaci prvého slovenského gymnázia v kúpeľoch organizovali najmä gymnaziálne majálesy, na ktorých viali slovenské trojfarebné zástavy. V nedeľu a cez sviatky boli kúpele navštevované najmä revúckou mládežou, lebo tam hrávala hudba.
Začiatkom 19. storočia našiel na mieste kúpeľov blahodarný železitý prameň vtedajší richtár Jozef Morávek. Prameň podrobil chemickému rozboru hlavný lekár v Gemerskej a Malohontskej stolici Juraj Marikovský v roku 1829. Marikovský si myslel, že táto voda hojí nervové slabosti, bolesti hlavy, srdcové kŕče, zlatú žilu, slabosti rodidiel, biely tok, mesačný krvotok, slabosti od nosenia mnoho dietok a ďalšie choroby. Kúpeľné budovy boli postavené podľa návrhu Marikovského. Prví hostia prichádzali z Jelšavy, Hrkáča a okolia, neskôr najmä po vybudovaní železnice z Budapešti aj z iných krajov Uhorska.
Bronzová socha sedliaka od Lászlóa Beszédesa - Predmet mesiaca júl
Napísal(a) Mgr. A. Kolár
Rimavská Sobota, 28. 06. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum jeden z najnovších prírastkov – bronzovú sochu sedliaka od Lászlóa Beszédesa (1874 – 1922). Pre Gemersko-malohontské múzeum je Beszédes dôležitým autorom predovšetkým vzhľadom na jeho rodisko, ktorým bolo Jesenské. Doposiaľ však v zbierkovom fonde múzea zastúpený nebol. Bronzovú sochu sedliaka sa podarilo získať zo súkromnej zbierky kúpou v roku 2020. Dielo zobrazuje postavu pastiera koní v typickom odeve s dlhým plášťom a klobúkom, pri plnení fajky tabakom. Vzniklo po roku 1896, keď sa Beszédes vrátil späť do Uhorska. V oblasti Hortobágy ho uchvátil život tamojších sedliakov, ktorých stvárňoval v podobe žánrových plastík. Vďaka týmto dielam bol známym a vyhľadávaným sochárom v celej krajine. Bronzová socha bude v priestoroch múzea vystavená od 1. do 31. júla 2021.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo po roku pre žiakov, študentov a rodiny s deťmi opäť voľnočasovú aktivitu s názvom „Geo-piatky v múzeu“. Podujatie sa bude konať počas letných prázdnin v termínoch 2.7.2021, 9.7.2021, 30.7.2021 a 13.8.2021. Budú sa konať v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej ul. č. 43 v Rožňave a na programe budú lákadlá, ako je rozpojovanie hornín, pozorovanie hornín mikroskopom, ryžovanie zlata, či hry s dobovými banskými dopravnými prostriedkami.
„Všetky aktivity sa budú konať v našej novej exteriérovej Geologickej bádateľni, ktorú sme predvlani otvorili vďaka podpore Košického samosprávneho kraja. Čiže, okrem toho, že sa naši bádatelia niečomu priučia, strávia čas aj na čerstvom vzduchu. V prípade zlého počasia sa ale vieme presunúť do interiérových priestorov múzea, kde zabezpečíme iné, tak isto lákavé aktivity,“ prezradila Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.