Vydali už 16. ročník zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2020 vydalo už 16. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. V tomto roku bola publikácia vydaná vďaka finančnej pomoci občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu a početných partnerov i prispievateľov. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea, ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 16. ročník zborníka obsahuje 14 odborných príspevkov, rozdelených do celkov: prírodné vedy, archeológia, história a etnológia.
Odbor prírodné vedy zastupuje príspevok Moniky Gálffyovej, prinášajúci nové poznatky týkajúce sa rozšírenia vtáčích druhov v priestore Borkovej doliny, Lapone a Uzovskej Panice.
V rámci časti venovanej archeológii dáva vo svojom príspevku Vladimír Mitáš odpoveď na otázku, či toponymum Háj a jeho varianty zároveň indikujú i archeologické nálezisko. Trojica autorov Alexander Botoš, Daniel Bešina a Ján Tirpák prinášajú výsledky nedeštruktívneho geofyzikálneho prieskumu,
Gemersko-malohontské múzeum opäť skvalitnilo podmienky uloženia zbierkových predmetov
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Rimavská Sobota, 15. 12. 2020 - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, kultúrne zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja, spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy, z ktorých je vystavená len menšia časť zbierkových predmetov, tvoriaca vzorku reprezentujúcu bohaté historické, kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Začiatkom roku 2020 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek, z toho počtu bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačív.
Rozhodujúca časť mimoriadne rozsiahlych zbierkových fondov, a v nich jednotlivých predmetov, je uložená a chránená v niekoľkých depozitárnych priestoroch múzea. Časť z nich, rozmernejšie etnografické a historické zbierky, sú uložené v depozitárnych priestoroch v Rimavských Janovciach. Gemersko-malohontské múzeum neustále postupnými krokmi skvalitňuje stav uloženia zbierkových predmetov. Z tohto dôvodu bol v roku 2020 vypracovaný a podaný projekt, ktorého podstatou bolo vybavenie depozitárnych priestorov múzea v Rimavských Janovciach deviatimi kusmi germicídnych žiaričov, zabezpečujúcich sterilizáciu ovzdušia depozitárov pomocou ultrafialového krátkovlnného žiarenia o vlnovej dĺžke 253,7 nm (UV–C).
Ako sa objavujú jaskyne v Slovenskom krase - online prednáška jaskyniara Gabriela Lešinského
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre verejnosť odbornú online prednášku jaskyniara Gabriela Lešinského na tému Ako sa objavujú jaskyne v Slovenskom krase.
Ide o sprievodné podujatie k aktuálnej výstave Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras. Premiéra prednášky na sieti YouTube je naplánovaná na 9. decembra 2020 o 15:45, teda na deň 25. výročia zapísania jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pozrieť si ju môžte TU.
„Túto udalosť si pripomenieme online prednáškou, kde nám známy jaskyniar Gabriel Lešinský porozpráva, ako sa v Slovenskom krase objavujú tieto krásne podzemné priestory,“ prezradila kurátorka výstavy Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras, Juliána Kelemenová.
Video bude k dispozícií aj na webovej stránke múzea – www.banmuz.sk, v sekcii videogaléria, kde záujemcovia môžu nájsť množstvo pútavých videí z dielne Baníckeho múzea v Rožňave. Výstavu Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras si môžu návštevníci pozrieť aj osobne v Galérií Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. až do 31. januára 2021.
"Dnes predstavujem zberateľský odbor reklamné kamióny, ktoré sú v Nemecku celkom bežné," napísal nám v úvode svojho príspevku pán Ondrej Ragan z Revúcej. Ďalej pokračuje: "Na Slovensku som sa s nimi stretol na burze v Martine, kde som našiel jeden stôl s modelmi kamiónov. Najčastejšie sú ťahače značiek Mercedes a MAN, ale aj americké, ktoré však na cestách Európy vidíme len občas. Cena za model pivovarského kamióna sa pohybuje od 2 eur. Zbierka kamiónov vyžaduje veľa miesta, a tak si pre modely vyrábame rôzne presklené poličky, skrinky. Každý zberateľ si ale musí uvedomiť, že kamióny s reklamou nezodpovedajú skutočným vozidlám, ktoré pivovary používajú na rozvoz svojich výrobkov. Stále platí, proti gustu žiadny dišputát, a tak sa naďaľej budeme s modelmi reklamných ťahačov na burzách stretávať. Zberateľom modelov pivovarských kamiónov prajem veľa zberateľských úspechov v ich ďalšej činnosti."
Ottův slovník naučný Predmet mesiaca december 2020
Napísal(a) Mgr. I. Krnáčová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavená encyklopédia z prelomu 19. a 20. storočia, Ottův slovník naučný. 28-zväzkové dielo bude vystavené od 1. do 31. decembra 2020.
Knižne vydané encyklopédie už v dnešnej internetovej dobe pomaly upadajú do zabudnutia. Sú však výnimočným zdrojom informácií, výsledkom mimoriadneho úsilia veľkého tímu vedeckých spolupracovníkov. Na ich čítanie nepotrebujete žiadne elektronické zariadenia.
V rokoch 1888 - 1909 vydal pražský vydavateľ a nakladateľ Jan Otto 28-zväzkovú všeobecnú encyklopédiu: „Ottův slovník naučný. Illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí“. Dielo je najväčšou českou encyklopédiou. Tvorí ho 27 zväzkov kníh abecedne zoradených hesiel a jeden, v poradí 28. zväzok doplnkov. Encyklopédia obsahuje na 29 000 stranách temer 140 000 hesiel, z nich mnohé sú zložené z viacerých obsahovo bohatých podhesiel. Heslá sú doplnené približne 5 000 obrázkami a takmer 500 nestránkovanými prílohami.
V septembri 2019 pri Folklórnom súbore Haviar v Rožňave vznikla Detská ľudová hudba Haviar
Napísal(a) Mgr. Martina Dudášová
V septembri 2019 pri Folklórnom súbore Haviar v Rožňave vznikla Detská ľudová hudba Haviar, ktorá od začiatku funguje pod vedením Ondreja Hlaváča. V prvom roku v kapele hralo celkovo 7 detí, 1 huslistka, 4 akordeonisti, 2 kontrabasisti. Za dobu pôsobenia sa stihol zakúpiť hudobný inštrumentár, konkrétne kontrabas, viola, akordeón a stojany na noty. Využívané boli počas tréningov, či workshopov. Najprv sa členovia v hraní na svoj hudobný nástroj zdokonaľovali pod vedením lektorov, neskôr už prešli na hranie v kapele.
Aj nás zastihla korona, a tak sme po necelých 5 mesiacoch museli našu činnosť prerušiť. Po uvoľnení opatrení získali všetci členovia certifikát o absolvovaní projektu. Kapela sa stretávala na tréningoch aj počas letných prázdnin. Žiaľ, opäť prišlo sprísnenie opatrení, a tak momentálne tréningy až do odvolania neprebiehajú. Veríme, že čoskoro sa opäť vrátime do zabehnutých koľají a s novým elánom, kedy začneme pracovať aj s ďalšími záujemcami o hru na ľudový hudobný nástroj.
Projekt „FS Haviar medzi nami“ z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
29. októbra 2020 bola verejnosti v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava „Najkrajšie kŕmidlo“ – X. jubilejný ročník. Výstava prezentuje kŕmidlá, ktoré vyrobili žiaci druhého stupňa základných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. V rámci jubilejného ročníka sa mohli súťažiaci zapojiť aj výtvarnými prácami na tému „Život na kŕmidle“.
„Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktorú Gemersko-malohontské múzeum pravidelne usporadúva od roku 2006. Výstava má za cieľ nielen prehĺbiť vzťah medzi múzeom a školami, ale aj upriamiť pozornosť detí na prírodu, zvlášť vtáky, ktoré sú v zimnom období odkázané na pomoc ľudí. Súťažná úloha spočíva vo výrobe funkčného kŕmidla, vlastnoručne alebo za pomoci rodičov, pedagógov i kamarátov. Na tento účel je možné využiť najrôznejšie materiály, tak prírodné (napr. drevo, kokosové orechy, či šúpolie), ako aj umelé (napr. plastové fľaše). Jubilejný X. ročník je obohatený možnosťou zapojiť sa aj výtvarnou prácou na tému „Život na kŕmidle“.
Aj napriek aktuálnym opatreniam, sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, rozhodlo zapojiť do medzinárodného projektu s názvom Noc múzeí a galérií 2020. Známe podujatie sa tento rok uskutoční v sobotu 14. november 2020 a vzhľadom na platné opatrenia sa bude realizovať vo virtuálnej forme.
„Teší ma, že kultúrnici v našom kraji sa rýchlo prispôsobili a kultúru prezentujú v súlade s opatreniami, no vždy zostávajú v kontakte s návštevníkmi. Do Noci múzeí a galérií 2020 sa zapojí spolu sedem župných kultúrnych zariadení, ktoré pripravili celkom desať aktivít. Svojim návštevníkom ponúknu výstavy, prezentácie aj edukačné aktivity pre celú rodinu v online priestore,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
V sobotu, 14. novembra 2020 od 17:00 si budú môcť záujemcovia a návštevníci múzea virtuálne z pohodlia domova vychutnať okrem prehliadok expozícií aj aktuálne prebiehajúce výstavy múzea - Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras, a Divadelná Rožňava – Rozsnyói Színházi Élet. Noc múzeí a galérií 2020 bude k dispozícii na webovej stránke múzea, www.banmuz.sk, rovnako aj na YouTube kanále Baníckeho múzea v Rožňave, kde okrem spomínaného podujatia nájdu aj ďalší zaujímavý obsah.
Nočný motýľ okáň hruškový (Saturnia pyri). Predmet mesiaca november
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
Rimavská Sobota, 3. 11. 2020 - V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea vystavený dermoplastický preparát okáňa hruškového (Saturnia pyri), najväčšieho nočného motýľa na Slovensku, aj v Európe. Preparát pochádza z okresu Rimavská Sobota a v roku 2014 ho múzeu daroval Ján Péli. Ako súčasť zbierkového fondu dokumentuje živočíchy žijúce na území regiónu. Predmet mesiaca bude vystavený od 3. do 29. novembra 2020.
Okáň hruškový je rozšírený v južnej a strednej Európe, v Malej Ázii, Iráne, Kaukaze a severnej Afrike. Je to nápadný nočný motýľ prevažne sivohnedej farby s výraznými okami na krídlach. Rozpätie krídel dosahuje 10 – 20 cm a tým je najväčším motýľom nie len na Slovensku, ale v celej Európe.
Motýle sa liahnu v apríli, máji. Ich ústne ústroje sú zakrpatené, nemôžu preto prijímať potravu. Po párení, nakladení vajíčok a vyčerpaní tukových zásob hynú. Samičky kladú vajíčka na konáriky živných rastlín, často ovocných stromov, ale aj vŕb, topoľov, brestov.
V Galérii Baníckeho múzea sprístupnia výstavu DIVADELNÁ ROŽŇAVA – ROZSNYÓI SZÍNHÁZI ÉLET
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na novú výstavu pod názvom DIVADELNÁ ROŽŇAVA – ROZSNYÓI SZÍNHÁZI ÉLET. Výstava, ktorá bude fyzicky inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea, bude virtuálne sprístupnená vo štvrtok 5. novembra 2020 o 15:30 na webe múzea – www.banmuz.sk, v sekcii videogaléria. Pre zobrazenie videogalérie kliknite SEM.
Divadelné umenie sa oddávna tešilo v baníckom meste Rožňava vždy veľkej úcte. Vedenie mesta už v 18. storočí rozhodlo o vybudovaní stáleho profesionálneho divadla. Dodnes zachované plány tejto stavby sa nakoniec nerealizovali, ale mali obrovský vplyv na ďalší vývoj miestneho divadelníctva.
„Rok 2020 bol vyhlásený Rokom slovenského divadla. V rámci neho sa Banícke múzeum v spolupráci s divadelníkmi na výstave rozhodlo prezentovať verejnosti súčasné rožňavské profesionálne divadelné prostredie a osobnosti pôsobiace v divadelnom svete, ktoré pochádzajú z Rožňavy,“ uviedla Gabriella Badin, kurátorka výstavy.
Viac...
Odišiel Ernest Hauser, nestor výtvarného klubu Plánka
Napísal(a) J. Genčanský
OBRAZ ZOSTANE
Šperk, obraz, váza – zostanú krásne, aj keď sú staré. Bez staroby by náš život nebol úplný. A bez smrti by nebol ukončený. V živote sú chvíle, o ktorých vieme, že prídu a predsa nás ich príchod prekvapí...
Revúcky klub amatérskych výtvarníkov Plánka pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej opustil jeho najstarší člen Ernest Hauser. Vo veku 88 rokov ukončil svoju pozemskú púť a už nenamaľuje žiadny obraz. Zostali nám tie, ktoré svojimi rukami s láskou k výtvarnému umeniu a nášmu mestu vytvoril.
S pánom Ernestom Hauserom sme sa naposledy rozlúčili v revúckom dome smútku v sobotu 24. októbra 2020.
Narodil sa 16. októbra 1932 v Banskej Štiavnici, v rodine obchodníka a krajčírky, ako prostredný syn z troch chlapcov.
Umelá pijavica - lekársky prístroj je predmetom mesiaca október
Napísal(a) E. Kerényi
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavili zvláštny, skôr bizarný lekársky prístroj používaný v 19. storočí - „umelá pijavica“. Tento prístroj sa používal ako náhrada pijavice, predovšetkým pri operácii očí a uší. Predmet bude vystavený do 1. novembra 2020.
V minulosti boli pijavice často používané v medicíne, ale keď ich lekári nemali k dispozícii, museli používať niečo iné. Ako náhrada pijavice sa používal lekársky prístroj nazývaný „umelá pijavica“. Podstatou lekárskeho prístroja je, že na konci sú umiestnené malé ihličky, ktoré boli vpichnuté do kože. Následne bol prístroj zohriaty ohňom, čo pôsobilo vákuum a tak sa odsávala krv pacienta.
Tento nezvyčajný drevený zbierkový predmet valcovitého tvaru sa dostal do múzea darom, pravdepodobne ešte na začiatku 20. storočia. Skladá sa z troch častí. Vo vnútri je kovová konštrukcia s perovaním na konci s ihlami. Jednotlivé časti sa spájajú závitmi. Prístroj meria necelých 16 centimetrov a má priemer okolo 3 cm. Je bez značenia výrobcu.
Renomovaný umelecký fotograf Miqo Cash a revúcky klub výtvarníkov Plánka spolupracovali v lete na unikátnom projekte, ktorého výsledkom je skvelá originálna fotografia. Vytvorený obraz evokuje v pozorovateľovi ponášku na bakchanálie na oslavu výtvarnej múzy, no v aktuálnej situácii azda aj prorocký výjav „poslednej večere“ za „súmraku kultúry“. Umelecky ide však bezpochyby o výnimočný výsledok.
Fotograf – profesionál
Jeden z našich najoceňovanejších fotografov Karol Kállay vo svojej biografii spomína: „Prácu fotografa som vždy miloval. Keď som začal pracovať pre zahraničné časopisy, vedel som, že pôjdem po lane, ktoré je natiahnuté v takej, inokedy inej výške, a nikdy nie je pod ním záchranná sieť. Ak sa to podarí, možno zaznie potlesk. Ak nie, čaká nás pád. Zakaždým som však do toho išiel znovu a znovu, na doraz, lebo som cítil dôveru tých, ktorí ma úlohou poverili.“
DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020 - Unikátna výstava remeselných produktov z Košického kraja
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS) v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, 2. októbra 2020 za účasti župana Rastislava Trnku sprístupnili celokrajskú výstavu remeselných produktov a ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020. Podujatie sa konalo s obmedzeným počtom pozvaných a v súlade s aktuálnymi hygienickými opatreniami COVID-19.
Návštevníci si v rámci výstavu môžu pozrieť výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, prútia, vlny, rohoviny, kraslice, ručne tkané produkty, šperky či domáce bioprodukty z ovocia a z medu.
„Som hrdý na ľudí, ktorí sa aj v súčasnej dobe venujú remeslám, ku ktorým ich viedli možno aj ich predkovia. Výstava je zároveň odrazom toho, koľko zručných majstrov máme v našom kraji.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.