Ponuka nových aktivít Gemerského osvetového strediska
Napísal(a) A. K.
Po veľmi náročnom pandemickom období postupne aj kultúrne zariadenia otvárajú svoje brány. Rešpektujúc aktuálne opatrenia aj Gemerské osvetové stredisko (GOS)
v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo na začiatok nového roka 2022 zaujímavé aktivity.
„Verím a dúfam, že konečne nastane nielen delete všetkého nepriaznivého, ale aj zaslúžený reštart v spoločnosti. Pozitívny reštart kultúra potrebuje ako soľ a nie je tomu inak ani v našej regionálnej kultúre. Takmer dva roky je veľmi dlhá doba na to, aby sa ľudia nestretávali, spoločne netvorili, nevzdelávali sa či sa nezabávali. Naša inštitúcia pripravila pre nasledujúce mesiace množstvo zaujímavých a zmysluplných aktivít, tentokrát viac so zameraním na dospelých, a to tak v oblasti tradičnej ľudovej kultúry a remesla, ako aj v umeleckých oblastiach,“ približuje plány GOS jeho riaditeľka Helena Novotná. Podujatia budú prebiehať v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, a tiež v online priestore.
Predmet mesiaca február: Fajansa v etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
Súčasťou etnologického fondu Gemersko-malohontského múzea je aj kolekcia keramiky obsahujúca viac ako 3000 zbierkových predmetov. Jej súčasťou je i zbierka fajansy v počte 46 kusov. Termínom fajansa označujeme dva razy vypaľovanú keramiku, obliatu zvyčajne bielou, prípadne modrou či žltou glazúrou. Na naše územie priniesli znalosť tejto keramickej technológie členovia skupiny novokrstencov - habáni, prichádzajúci na západ Slovenska v 16. storočí zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Usadili sa najmä v Sobotišti, Brodskom, vo Veľkých Levároch, Košolnej, Častej, Dobrej Vode... Tu žili v spoločných dvoroch pozostávajúcich niekedy z 30 – 50 rodín. Riadili sa podľa náboženských zásad, hlásali sociálnu rovnosť, všetky zisky ukladali do spoločnej pokladnice spravovanej radou starších. V 17. storočí boli tieto dvory vplyvom stavovských povstaní či tureckých nájazdov vyplienené, čo spôsobilo ich prechod na systém súkromného hospodárenia.
Banícke múzeum v Rožňave uvádza prvú tohtoročnú výstavu
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov výtvarného umenia na vernisáž výstavy Romana Škantára s názvom Figúra a priestor. Prvú tohtoročnú výstavu otvorí múzeum vo svojej galérii vernisážou už 3. februára 2022 o 16:00. Výstava je zároveň zaradená medzi sprievodné podujatia osláv výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave.
Výstava predstaví výber z výtvarných prác košického architekta Romana Škantára, ktorý pôsobí na Gemeri od roku 2011, kedy založil v obci Brdárka občianske združenie s cieľom zachrániť miestnu národnú kultúrnu pamiatku – evanjelický kostol. Istý čas pracoval aj v Rožňave ako architekt v slobodnom povolaní. Občianske združenie pod jeho vedením pracuje na pamiatkovej obnove brdárského kostola už desať rokov.
Previerkové cvičenie dobrovoľného hasičského zboru riešilo požiar v Zariadení opatrovateľskej služby v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Na ohlasovňu požiarov Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava (DHZM) bol Krajským operačným strediskom v Banskej Bystrici oznámený požiar v kotolni Zariadenia opatrovateľskej služby (ZOS) na Ulici 9. mája v Jelšave. Jednotka DHZM vykonala výjazd na CAS 32 T 815 v počte 1 + 3, CAS 15 IVECO DAILY v počte 1+ 4 a na DA MITSUBISHI v počte 1 + 1.
Po príchode na určené miesto boli vytvorené 2 zásahové úseky. Prvý zásahový úsek – štyria členovia mali za úlohu urobiť prieskum v kotolni, vytvoriť útočné vedenie, odstaviť prívod plynu a elektriky a uhasiť požiar. Druhý zásahový úsek – piati členovia vykonali prieskum v ubytovacej časti, kde je umiestnených 14 klientov. V čase požiaru tam bolo aj 10 zamestnancov. Počas hasebných prác boli evakuovaní dvaja zamestnanci. Počas zásahu boli použité ADP.
Na prelome rokov prišlo na svet ďalšie dieťa tohto speváka. Nejde o prírastok do rodiny, ale o nový album skupiny Massriot, ktorej zakladajúcim členom je spevák a hudobník Robo Šimko. Novým dieťaťom tejto skupiny je teda ich najnovší, v poradí už 5. štúdiový album s názvom Bude To Fajn, ktorý vyšiel 26. decembra 2021.
„Som nesmierne hrdý na prácu, ktorú sme s Miškom a Jankom odviedli. Viem, trvalo to dlho, ale výsledok stojí za to,“ vyjadril sa známy hudobník.
Album ale prináša obrovskú zmenu, a to v zmysle ďalšieho štýlového zaradenia kapely Massriot. Síce sú počuteľné aj rockové vplyvy, rockeri z východu prešli k štýlu známemu ako Indie Folk. Tvrdé zvuky elektrických gitár a razantných bubnov vystriedali zvuky akustických gitár a hudobných nástrojov, ako napríklad banjo, mandolína, cimbal, husle, ústna harmonika a iné. Celé dielo je navyše doplnené aj jemnou dávkou elektroniky, ktorá je použitá vkusne, nenútene a s mierou. Tieto ingrediencie robia z albumu vysoko počúvateľný štúdiový počin, ktorý v sebe textovo skrýva veľké myšlienky a posolstvá.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave obnovila svoje priestory
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu „Hravo i vážne medzi knihami“ v roku 2021 obnovu priestorov, aby sa vytvorilo estetickejšie a útulnejšie prostredie pre prácu s knihou. Projekt, realizovaný v mesiacoch jún až december 2021, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
„V rámci poskytovania kvalitných služieb sa snažíme nielen vyhovieť požiadavkám čitateľov ohľadom informácií, ale aj o vytvorenie príjemného prostredia v knižnici,“ povedala na úvod riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. „Vďaka Fondu na podporu umenia sme pokračovali s obnovením priestoru a zariadenia pre čitateľov mladšej vekovej kategórie,“ dodala.
Priaznivá štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2021
Napísal(a) G. Jakubecová
V minulosti, kedy mali hasiči ako hlavnú úlohu hasenie požiarov a rozšírenie osvety obyvateľstvu, sa spektrum úloh hasičstva značne rozšírilo. V súčasnosti zasahujú príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), ale aj členovia Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) okrem požiarov aj pri dopravných nehodách, hromadných haváriách, živelných pohromách, úniku nebezpečných a rádioaktívnych látok, množstve rôznych technických zásahoch a záchranárskych prácach. Nezanedbateľná je aj osvetová činnosť ohľadom poučenia obyvateľstva a kontroly požiarneho zabezpečenia budov. Hasiči spolupracujú aj pri riešení núdzových situácií.
Unikátny online vzdelávací historický dokument o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi – Tichý génius Pavol Jozef Šafárik
Napísal(a) DMS Rožňava
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Matica slovenská pripravili unikátny online vzdelávací historický dokument o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi pre školy i záujemcov o národné dejiny. Dielo bude slúžiť aj ako reprezentačné video univerzity.
Šafárik pochádzal z Kobeliarova, z evanjelickej učiteľskej rodiny na hornom Gemeri. Získal kvalitné vzdelanie na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Bol riaditeľom srbského pravoslávneho gymnázia v Novom Sade, no významnejšie pôsobil neskôr v Prahe. Tu sa vypracoval na jednu z vedúcich osobností vedeckého života. Stal sa priekopníkom slavistiky a dôležitou postavou českého i slovenského národného obrodenia.
Odborná preventívna ochrana regionálnych novín Gemera-Malohontu z knižnice múzea
Napísal(a) Mgr. I. Krnáčová
V roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia na realizáciu odbornej preventívnej ochrany súčasných regionálnych novín Gemera-Malohontu. Odborná preventívna ochrana predstavovala odbornú kníhväzbu nasledovných 13 titulov súčasných regionálnych novín Gemera-Malohontu z knižnice múzea: Dobšinské noviny, Gemerské echo, Gemerské zvesti, Gemerské zvesti plus, Gemerské zvesti plus Soboťan, Hnúšťanský hlas, Jelšavan, Klenovské noviny, Muránske noviny, Naše novinky: Rimavská Sobota, Rimaviny: Mesačník Soboťanov, Tisovský mesačník, Tornaľa a okolie.
Ochrana bola realizovaná odborným knihárskym zviazaním 151 ročníkov týchto novín z rokov 1968 až 2020 do tvrdej väzby, v súlade s platnou knihovníckou legislatívou,
Štedrovečerné služby Božie 2021 budú vysielané z CZ Muránska Dlhá Lúka
Napísal(a) PM
Po prvýkrát v doterajšej histórii stránky Maj Gemer Služby Božie na Štedrý večer 24.12.2021 budú odvysielané na kanáli YouTube Gemerského seniorátu ECAV na Slovensku. Pripravili ich duchovní Gemerského seniorátu vzhľadom na to, že z kapacitných a pandemických dôvodov sa nebudú služby Božie konať v každom cirkevnom zbore. O natáčanie a produkciu sa postaral evanjelický farár CZ ECAV v Rožňavskom Bystrom Mgr. Peter Hlavatý. Pripájame aj link na Youtube, ktorý bude aktívny 24.12.2021 o 16.00h.
Viac...
O čo sa má veriaci kresťan usilovať, aby dokázal prežiť obdobie vianočných sviatkov bez straty zreteľa na ich skutočný význam
Napísal(a) Mgr. P. Hlavatý
Drahí čitatelia,
prihováram sa k vám z Farského úradu ECAV na Slovensku Rožňavské Bystré. Moje meno je Mgr. Peter Hlavatý a do tohto krásneho kraja som sa dostal na základe menovania vtedajšieho biskupa Východného dištriktu. Krátko teda po zložení kaplánskej skúšky a následnej ordinácii som započal moje pôsobenie ako zborový kaplán v cirkevnom zbore oficiálne od 01.10.2019. Niekoľko dní pred oficiálnym nástupom do úradu som z dôvodu sťahovania sa prvýkrát navštívil kňazskú stanicu v Rožňavskom Bystrom. Pochádzam z Turca, z malého mestečka Turany a okrem mojej návštevy kaštieľa v Betliari a zámku Krásna Hôrka v detskom veku som nemal inú skúsenosť v spojitosti s gemerským regiónom. Preto bola moja prvá návšteva nového pôsobiska spojená s veľkým očakávaním a istou dávkou obáv z úplne nového prostredia.
Betlehemské svetlo skauti v roku 2021 priniesli na Slovensko už 32-krát. Odpaľovanie prebehlo so zreteľom na všetky platné opatrenia so snahou o bezkontaktnosť a bez zhromažďovania. Jedným z mnohých cieľov Betlehemského svetla je spájať ľudí, prinášať nádej a pokoj medzi ľuďmi.
V piatok 17. 12. 2021 dobrovoľní hasiči z Jelšavy sa už ôsmykrát rozhodli, že donesú do Jelšavy Betlehemské svetlo. Nakoľko už druhý rok neprebiehala distribúcia svetla vlakom, tento rok ho preberá opäť ako vlani v Plešivci od pána Ladislava Boholya so synom, skautov z Rimavskej Soboty. Tento rok čakali v Plešivci okrem jelšavských hasičov aj dobrovoľní hasiči z Muráňa a z Hucína.
Cestou domov z Plešivca bolo Betlehemské svetlo rozsvietené na Hasičskej zbrojnici v Hucíne, odkiaľ sa bude distribuovať pre záujemcov v obci.
Banícke múzeum v Rožňave vydáva publikáciu o svojich zbierkach
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo knižnú publikáciu s názvom Zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave.
Múzeum od svojho založenia vytvorilo zbierkový fond, ktorý obsahuje takmer 40 tisíc zbierkových predmetov spoločenskovedného, prírodovedného a technického charakteru. Kniha prináša komplexný pohľad na akvizičnú činnosť a predstavuje jedenásť zbierkových fondov múzea: Archeológia, História I a II, Numizmatika, Militária, Národopis, Výtvarné umenie, Baníctvo a hutníctvo, Geológia, Živá príroda a Speleológia. Každá kapitola prezentuje výber vzácnych a zaujímavých zbierkových predmetov uchovávaných v múzeu. Výber predmetov bol vytvorený na základe ich jedinečnosti a spätosti s regiónom Gemer. Mnohé z nich majú svojou kultúrnou a umeleckou hodnotou aj nadregionálny význam.
Pozvánka na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom
Napísal(a) S. Zvarová
Vážení pedagógovia MŠ, ZŠ, folklórnych kolektívov,
srdečne Vás pozdravujem v mene Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote a pozývam Vás na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom.
1.) Vo štvrtok 2. decembra 2021, od 10:00 sa bude konať prezentácia ako pracovať s obradovým folklórom formou hier – určené aj pre tých najmenších, pod názvom "Od obradového folklóru ku hre", s lektorkou PhDr. Andreou Jágerovou, etnologičkou, vedúcou Centra tradičnej kultúry v Detve.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.