Čarovné a úsmevné príbehy pre malých čitateľov so spisovateľkou Andreou Gregušovou
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Tajomstvá v literatúre IV.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila 18. júna 2021 pre žiakov ZŠ podujatie „Čítanie s úsmevom“ so slovenskou spisovateľkou Andreou Gregušovou. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Andrea Gregušová, slovenská spisovateľka pre deti a mládež vyštudovala slovenský jazyk a hudobnú výchovu. Najskôr pracovala ako učiteľka v škole pre nadané deti, momentálne pôsobí ako lektorka slovenského jazyka pre cudzincov. Vo voľnom čase sa venuje folklóru a amatérskemu divadlu. „Považujem sa za rozprávkarku a som hlboko presvedčená, že láskavé a múdre príbehy sú nesmierne dôležité pre rozvoj ľudskej osobnosti,“ prezradila o sebe v jednom rozhovore Gregušová a pokračovala: „Snažím sa, aby boli moje rozprávky slobodné a radostné, ľahučké, nie však apriori určené na zábavu. Skôr na pohladenie detských srdiečok a prebúdzanie ich fantázie.“
SPEVÁCKY WORKSHOP II. v Gemerskom osvetovom stredisku
Napísal(a) M. Hlaváčová
Dedičstvo inšpiruje - vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej kultúry
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 17. 6. 2021 (štvrtok) o 17:30 organizuje v poradí druhý online spevácky workshop, ktorý bude zameraný na prácu spevákov vo folklórnych skupinách.
„V rámci prvého workshopu sme s lektorkou prebrali základy hlasovej hygieny, venovali sme sa okruhu praktických speváckych činností, hlasovým výcvikom a hrám na zdokonalenie vokálnych zručností u detí. Workshop bol venovaný pedagógom a vedúcim kolektívov, ktorí pracujú s detskými interpretmi – sólistami a pripravujú ich na rôzne súťažné prehliadky. Na ďalšom stretnutí sa zameriame na prácu dospelých spevákov v kolektíve. V našom regióne máme mnoho skupín, ktoré pracujú intuitívne, spievajú piesňový materiál obce, ktorý im je od narodenia prirodzene blízky. Týmito vzdelávacími aktivitami im poskytneme priestor pre výučbu rôznych techník, metód spracovania repertoáru a následnej interpretácii na javisku,“ uvádza Mária Hlaváčová manažérka kultúry GOS.
Verejné pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka na Námestí baníkov v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v rámci svojho úseku astronómie pripravuje verejné pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka. Konať sa bude vo štvrtok 10. júna od 11:00 do 14:00 hod. na Námestí baníkov v Rožňave. Nakoľko z územia Strednej Európy bude tohoročné zatmenie len nepatrné, zatmenie Slnka bude viditeľné na necelé štyri percentá, hvezdáreň ponúkne svojim návštevníkom možnosť pozorovať aj iné javy, ako napríklad slnečné škvrny, slnečné granuly, filamenty, či protuberancie.
„Všeobecne sa neodporúča Slnko pozorovať v domácich podmienkach. Neodborné pozorovanie môže mať za následok poškodenie zraku, až trvalú slepotu. Najlepšie sa Slnko pozoruje pomocou špeciálneho slnečného teleskopu, ktorý poskytuje riadnu ochranu pri sledovaní úkazu,“ vysvetľuje Štefan Jackovič, odborný pracovník rožňavskej hvezdárne a dodáva: „Popri pozorovaní Slnka z rožňavského námestia sa môžu záujemcovia tešiť aj na livestream anulárneho, teda prstencového zatmenia zo severne položených observatórií.“
Pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka bude prebiehať v prípade priaznivého počasia.
Hosťom projektu „Tajomstvá v literatúre IV“ GKPD v Rožňave - MgA. Marica Harčaríková
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre žiakov a študentov v utorok 8. júna 2021 podujatie s MgA. Maricou Harčaríkovou pod názvom „Umenie prednesu“. Podujatia sa uskutočnia pre žiakov ZŠ a študentov SŠ v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Umelecký prednes je predovšetkým umenie vnímania textu. Recitátor potrebuje svoju výpoveď „odovzdať“ poslucháčom. Príprava recitátora je komplexná činnosť, ktorej cieľom nie je len verejné vystúpenie, ale je to aj harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa s dôrazom na zdokonaľovanie jeho rečových schopností.
Hosťom projektu „Tajomstvá v literatúre IV“ bude lektorka pre umelecký prednes a pedagogička hudobno-dramatického umenia MgA. Marica Harčaríková. „Prednášky s praktickými ukážkami budú venované tvorbe umeleckého prednesu,“ povedala odborná pracovníčka knižnice Tímea Bagačková Zollerová
Tajomstvá v literatúre IV.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť a študentov v dňoch 14.-15.6.2021 podujatie so Svetozárom Krnom pod názvom „Cestami necestami po svete“. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Publicista, pedagóg a autor cestopisov prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc., vyštudoval žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Je synom spisovateľa Miloša Krna a prekladateľky Viery Krnovej. Autor cestopisných kníh patrí „k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky.“
Stopäťdesiat rokov uplynulo od smrti nášho slávneho krajana Gustáva Lojku
Napísal(a) MG od
Stopäťdesiat rokov od smrti nášho slávneho krajana Gustáva Lojku uplynulo 2. júna 2021. Bol známy pod pseudonymom Hostivít Tisovský. Narodil sa 4. decembra 1843 v Tisovci. Vyrastal v rodinnom kruhu národnouvedomelého učiteľa Daniela Lojku. Základné vzdelanie získal v rodisku, odkiaľ odišiel na gymnázium v Rimavskej Sobote, ale do tretej triedy už nastúpil v Levoči. V tom období levočské gymnázium nemalo takú úroveň ako v časoch štúrovských. Preto bolo treba hľadať školu s vyššou úrovňou, ako o tom píše Lojkov priateľ Ivan Branislav Zoch: „Tu rozletel sa chýr po Slovensku o znamenite vtedy zriadenom gymnáziu v Těšíne. Mnoho starostlivých otcov putovalo do Těšína. I rozvlážlivý otec Hostivítov, trebárs mu to ohľadom na materiálny stav i ťažko padlo, rozhodnul sa za Těšín a doviezol tu oboch synov svojich v jeseni r. 1856.“ To sú slová, ktoré do knižky Revúca – kolíska slovenského stredného školstva, napísal známy revúcky autor Dušan Dubovský.
V Magnezitovciach bol aktív zaslúžilých členov DPO s udelením medailí
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 13. mája 2021 sa uskutočnilo zasadnutie Pléna ÚzO DPO SR v Revúcej na Hasičskej zbrojnici v Muráni. Na tomto zasadnutí okrem iného boli odovzdané: medaila Za zásluhy o výcvik Ing. Milanovi Brdárskemu, medaila Za mimoriadne zásluhy Tiborovi Koreňovi.
Dňa 22. mája 2021 ÚzO DPO SR v Revúcej zorganizovala Aktív Zaslúžilých členov DPO SR z revúckeho okresu. Toto milé stretnutie bolo zorganizované na farme v Magnezitovciach u pána Andreja Hudáka. V okrese máme 10 zaslúžilých členov, pozvanie prijali deviati členovia: Ladislav BERKI, Ing. Milan BRDÁRSKY, Andrej HUDÁK, Vladimír JAVOR, Karol KARÁRO, Ján KILIK, Ľubomír KISEL, Dezider PAVELKA, Július PIATER.
Obľúbené metódy výučby ľudového tanca u detí v GOS-ke
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre vedúcich detských folklórnych súborov ďalšie inšpiratívne stretnutie. V stredu 26. 5. 2021 o 16:00 hodine so skúsenou lektorkou, tanečnou pedagogičkou a choreografkou Mariannou Svoreňovou ako príklad dobrej praxe predstaví jej prácu s deťmi v detskom folklórnom súbore Hanička z Košíc. Tento ONLINE seminár je určený najmä pedagógom a vedúcim detských folklórnych súborov, ktorí intenzívne pracujú na zlepšení úrovne detského tanečníka.
„V rámci tanečného seminára si predstavíme zaujímavé metódy vzdelávania v oblasti ľudového tanca, ktoré sú mimoriadne obľúbené v kolektíve. V závere prednášky bude priestor aj na otázky v otvorenej diskusii. Radi privítame z pohľadu účastníkov aj konkrétne situácie, ktoré si budeme môcť vysvetliť a ukážkovo vyriešiť. V rámci projektu Dedičstvo inšpiruje budeme v roku 2021 realizovať aj ďalšie vzdelávacie aktivity, ktoré sa po dlhšej pauze folklórnych aktivít priam žiadajú,“ uviedla Mária Hlaváčová, manažérka GOS.
Cyklus vzdelávania Dedičstvo inšpiruje pokračuje svojimi aktivitami v GOS
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 19. 5. 2021 (streda) o 17:30 pozýva na online spevácky workshop, ktorý je zameraný predovšetkým pre ďalšie vzdelávanie folkloristov, pedagógov či vedúcich detských kolektívov.
„Spevácke domy, čiže workshopy zameriavame na prípravu spevákov, interpretov každej vekovej kategórie so zámerom riešiť aktuálnu problematiku vo folklórnom hnutí. Od roku 2014 sme ich realizovali už desiatky, tak pre odbornú verejnosť, ako aj pre priaznivcov ľudovej piesne. Tentokrát sme vybrali tému určenú nielen pre folklórne kolektívy, folkloristov, ale aj pre učiteľov, ktorí sa v rámci vzdelávacieho procesu či krúžkovej aktivity stretávajú s prípravou detí na prezentáciu ľudovej piesne,“ uvádza Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.
SPEVÁCKY WORKSHOP I. sa tentokrát uskutoční vo virtuálnom priestore s hlasovou pedagogičkou Katarínou Kišidayovou DiS. art. a bude zameraný na prípravu detských interpretov ľudovej piesne na spevácke súťaže. Témy interaktívnej prednášky sú: hlasové rozcvičky pre deti, ako správne pracovať s hlasovou hygienou, výber vhodnej piesne, tóniny, či práca s korepetítorom.
Sedemnásteho mája tohto roku vzdelanostná obec Slovenska, no najmä horného Gemera, si pripomína 140. výročie narodenia významného vedca európskeho významu akademika Jura Hronca. Narodil sa v roku 1881 i vyrastal v Gočove, v malej obci na hornom Gemeri. Ako zakladateľ slovenského technického vysokého školstva a prvý rektor Štátnej vysokej školy technickej M. R. Štefánika v Košiciach má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji viacerých technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku a veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Je autorom značného počtu vedeckých prác, odborných publikácií a vysokoškolských učebníc a je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia. K tomuto výročiu nášho slávneho rodáka som vybral jeho spomienku na svoju mladosť, ktorú spoluautori Ondrej Hronec s manželkou Danielou Hroncovou Faklovou priblížili v knižnej publikácii Jur Hronec z Gočova.
Bolo nás päť detí: Zuzka, Jano, Mišo, Ďuro a ja. Zuzka a Mišo zomreli... Ja som sa rodičom narodil už dosť neskoro, keď už boli starší. Ako malé dieťa som vraj matku veľmi trápil, lebo som málo spával – preto mi varievala makovinu.
Viac...
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19 a obmedzenia proti šíreniu mali negatívne dopady aj na sektor kultúry. Z dôvodu ochrany zdravia bola prevádzka kultúrnych zariadení, vrátane knižníc, obmedzená a od 19.12.2020 do odvolania pre verejnosť zatvorená.
Podujatia v roku 2021 sa začali pripravovať, ale bez priamej účasti divákov v našich priestoroch. Presun do on-line prostredia síce nenahradí živý kontakt čitateľa s jeho obľúbeným autorom, avšak je aspoň čiastočnou náhradou pre tých, ktorí na kultúru nezanevreli.
Napriek pretrvávaniu „zatvorených dverí“ pre verejnosť sme spracovávali nové knihy na jednotlivých úsekoch knižnice a následne sme prostredníctvom sociálnych sietí ponúkali novinky pre všetky vekové kategórie. V nádeji, že knižnice sa budú čoskoro otvárať, sme pripravovali „výdajné okienko“ a možnosť vrátenia a objednania kníh.
Ako sme si poradili s „covidovým“ rokom 2020 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Situácia, súvisiaca so šírením koronavírusu COVID-19 výrazne ovplyvnila aj činnosť knižníc SR, nevynímajúc Gemerskú knižnicu Pavla Dobšinského v Rožňave.
Začiatkom roka 2020 i počas niektorých letných i jesenných mesiacov sme stihli niektoré podujatia zrealizovať aj priamo v priestoroch knižnice (ako napr. Akadémia fotografovania „Zmeň uhol pohľadu“, autorské besedy – Ondrej Sokol „Ako som vozil Nórov“, Jarmila Zacher Pajpachová, najstaršia kamionistka Slovenska „Môj život kamionistky“, v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Rožňava „Zdravie na tanieri“ s lektorkou Silviou Lengovou, v spolupráci so SocioCentrom Rožňava
„Aktívni v každom veku“ stretnutia so seniormi na pobočke sídliska Juh, výtvarné súťaže pre deti do 15 rokov „Hľadá sa Babka a Dedko pre rok 2020“, „Aké dlhé má Pipi pančuchy?“, ale aj spomienkový prednes tvorby Andreja Sládkoviča „S láskou, Sládkovič“, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s Mestom Rožňava a Domom Matice slovenskej už za prísnych hygienických opatrení).
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy na školení v Prievidzi a v Martine
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy využili ponuku Hlavnej banskej záchrannej služby, oštepný závod Hornonitrianskych baní v Prievidzi, a. s. na školenie používateľov a nosičov autonómnych dýchacích prístrojov (ADP). Termín na zaškolenie 7 dobrovoľných hasičov bol daný na 14. apríl 2021.
Pred školením museli všetci používateľa ADP absolvovať preventívnu prehliadku u lekára, potvrdenie o absolvovaní je potrebné odovzdať pred zaškolením. Školenie pozostávalo z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť bola zameraná na rozdelenie dýchacích prístrojov, popis základných častí, fyziológiu dýchania, prípravu prístroja na použitie, kontrolu, údržbu a správne uskladnenie dýchacích prístrojov. Táto časť je potrebná aj z dôvodu získania informácií pre zriadenú protiplynovú službu v našom DHZM.
Praktická časť pozostávala z výcviku nosiča dýchacích prístrojov v dymovom polygóne.
Birkove dievčatá z Rakovnice pripravili milé prekvapenie a hlboký zážitok v relácii Kapura
Napísal(a) RON
Ľudové piesne majú svoje pevné miesto v histórií, ale aj v súčasnosti. Šíria ľudovú múdrosť a sú jedinečné, trvalé a hlboko emotívne. Podávajú sa z generácie na generáciu, uchovávajú na rôznych nosičoch. Aj slovenská televízia na dvojke prispieva k záchrane duševného pokladu v relácií Kapura.
Mali sme možnosť osloviť tri sestry, ktoré dokázali niečo úžasné. Boli to, familiárne povedané, Birkove dievčatá z Rakovnice. Dnes už dospelé ženy so svojimi rodinami. V Kapure sa širokej verejnosti prezentovali nádherným krojom, zaujímavými, temer zabudnutými piesňami. Už po prvom kole si získali veľké sympatie.
Oslovili sme ich a požiadali o rozhovor. Boli ústretové, ochotné a rady s tým súhlasili. Čitateľom predkladáme naše otázky a ich odpovede.
- Vďaka vášmu vystúpeniu v relácií Kapura ste sa dostali do pozorností verejnosti. Radi by sme vás predstavili čitateľom. Môžete niečo o sebe povedať?
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.