štvrtok, 08 apríl 2021 17:33

Emília Ivanová, rod. Nemcová: RUSADLIE ZA MOJEJ MLADOSTI Doporučený

Napísal(a) E. Ivanová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Ešte poriadne neuschla ani tlačiarenská čerň v knihe našej Gemerčanky pani Emílie Ivanovej z Gočova „Žila som s nimi“, z ktorej pochádza aj pripojený úryvok: Rusadlie za mojej mladosti,  keď sa o nej prostredníctvom našej stránky Maj Gemer dozvedeli nielen jej rodáci z Vlachova, ale dokonca i krajania žijúci už niekoľko desaťročí v Spojených štátoch amerických. S láskou spomínali neformálne stretnutia s obyvateľmi Vlachova i Gočova i na autorku knihy, ktorá sa postarala, aby v jedno letné obdobie navštívili svoje rodisko, alebo rodisko svojich rodičov. Bol som z toho stretnutia prekvapený aj ja, lebo slová písané angličtinou mi veľa nehovorili, iba keď som si ich dal preložiť, tak som to mohol zhrnúť tak, že sa oplatilo jedno i druhé. O to s väčším záujmom som si riadky od hodnotiteľov spomínanej knihy prečítal. Pán Juraj Kováč o. i. napísal, že „Nevšedný rozprávačský talent opretý o nádherný dar videnia osobitostí každodenného života dedinského ľudu hornogemerskej obce Vlachovo, stvárnenie životných príbehov naoko obyčajných ľudí z jej najbližšieho i vzdialenejšieho okolia je charakteristickou črtou literárej tvorby autorky zbierky príbehov zo života Emílie Ivanovej, rodenej Nemcovej z Gočova." Nie raz sa autorka tejto knihy, z ktorej som vám vybral príbeh odohrávajúci sa v tomto regióne po Veľkej noci,

zdôveruje svojim priaznivcom s uverejnenými príbehmi o tom, ako sa dostala na sklonku svojho nie jednoduchého života k písaniu, keď spomína: „Vychádzali mi od srdca tak, ako som to cítila a sú o tom, čo som si zapamätala, i o tom, čo mi rozprávala moja mama a všetci, ktorí vtedy so mnou žili.“ Môžem k tomu doložiť i jej túžbu, aby sa o tom dozvedeli všetci, ktorí sa narodili po nás, i tí, ktorí na svet ešte len prídu. Aby sa dozvedeli ako dakedy žili ľudia, aký bol ich život, ich práca, čo všetko robili. Aby sa takto udržali aj zvyky, obyčaje, hry, piesne, udalosti a rozprávky, ktoré sa na dedine udiali a zachovali. "Veď o kom a o čom budú rozprávať svojim deťom, keď sa to nedozvedia od nás?" – pýta sa nás všetkých vo svojom slove na úvod.

Pekne viazaná a s bohatým fotografickým materiálom a maľbami skrášlená kniha Emílie Ivanovej, rod. Nemcovej "Žila som s nimi" má 167 strán. Vydala ju spoločnosť Roveň z Rožňavy a vytlačil ju Alfaprint, s. r. o v Martine. Na to, aby ste sa s knihou zoznámili je k dispozícii ešte niekoľko výtlačkov. Radi vám ju na dobierku pošlú, ak napíšete svoju požiadavku na adresu: Emília Ivanová, rod. Nemcová, Gočovo 127, 049 27 Vlachovo.

MG - Ondrej Doboš

 

Emília Ivanová, rod. Nemcová: RUSADLIE ZA MOJEJ MLADOSTI

 

Na jar, sedem týždňov po Veľkej noci, prichádzajú svätodušné sviatky – Turíce. U nás toto obdobie nazývame Rusadlie. V tom čase je tradíciou stavať máje – brezy. Tešia sa naň všetci. 

 

gocovo zila milka rusadlie 1a

Spomínam si, ako to bolo, keď sme ako deti s mojou sestrou v podvečer Rusadlí čakali na prvých návštevníkov s májami. Boli to chlapci z rodiny, naši krstní, vrstvovníci, ktorí, ako u nás bolo zvykom, prišli s májom, za čo boli odmenení výslužkou: sladkosťami, vyšívanou vreckovkou, korunkami. Radosť bola na oboch stranách. V stavaní májov pokračovali po celej dedine. Neobišli ani jeden dom, v ktorom bývali dievčatá.  

Nám sa od radosti nechcelo ani spať a tak sme si s mamou sadli pred dom na lavičku a spoločne sa tešili z postavených májov. V tento pokojný večer sme čakali na mesačnú noc, ktorá prichádzala aj k nášmu domu v celej svojej kráse. Svrčky spievali svoju pieseň, žabí koncert bolo počuť od močidiel z Predného hrbu. Voda v potoku padajúca dolu žľabom ukľudňujúco žblnkotala. Pozorovali sme oblohu, hľadali večernicu a pomenúvali hviezdy, ktoré sme v tom čase poznali. Spomenuli sme aj zornicu, ktorá prichádzala na oblohu až nad ránom. Mňa však najviac zaujal mesiac, ktorý bol práve v splne. Vítala som ho slovami tak, ako ma to naučila starká: 

 

Vitaj, vitaj najjasnejší králi.

Tebe ku splnu a mne ku zdraví.

                                   (ľudová riekanka)

Nezabudnuteľný pocit z čakania, kedy už prídu chlapci k nášmu domu, som prežívala za čias mojej mladosti. Nocou sa ozýval spev ľubozvučných ľudových piesní po celej našej dedine. Nezabudla som ani na pieseň, ktorú spievali pri stavaní mája pod naším oknom: 

 

Vstávaj dievča hore,

staviame ti máje,

keď hore nevstaneš,

máje nedostaneš.

 

Máj, máj, máj zelený,

pod oblôčkom sadený.

 

Staviame vám máje,

čo nám dáte za ne.

Pálenky pálenej,

do sklenky zelenej.

 

Máj, máj, máj zelený,

pod oblôčkom sadený.

                                      (ľudová pieseň)

 

Za doprovodu harmoniky v speve pokračovali aj po občerstvení a krátkom posedení u nás. 

Zasadiév som dva javorovo stromki,

mojéj miléj pod obidva obloki.

Ket se prímú, budeš milá šcäslivá,

ftedi povjem, že si pana poctivá. 

      

Zlá je, milí, zlá je na nás novina,

s tich stromšekóu, tot najkrajší vischíná,

ked vischíná, nech vischne od korena,

sama si si, mojä milá príčina.

Sama si si, milá mojä, sama si,

švárnich chlapcóu z vešera púščäla si.

Vet som jä ich nepúščäla pre zlú vec,

len pobozkat mojo líško a íst preč.

                                                                (ľudová pieseň)

Na záver stavania májov postavili parobci aj jeden veľký, ozdobený farebnými pantlíkami, na moste pri šetierni. Robili tak z úcty k všetkým vlachovským ženám a devám. Nezabudli po jednom máji postaviť aj pred farou a pri vstupe do kostola. Neskôr sa namiesto brezy nosili kvety.

Na druhý deň, vo svätodušnú nedeľu ľudia išli do kostola za zvuku zvonov ozývajúcich sa z kostolnej veže. Celé rodiny obdivovali postavené máje, brezy, javore, či smreky pri každom dome, kde bývali dievky. V niektorých oknách boli vystavené aj ozdobné kvetinové koše s krásnymi kvetmi, hortenziami.

gocovo žila milka rusadlie 3a

 Všetci spoločne sme išli popred faru cez lavičku ponad potok vedľa školy. Keď sme vystúpali hore schodmi a prešli cez bráničku, dostali sme sa do nádherne vyzdobeného kostola, ktorý voňal po smrekových vetvičkách. Oblečení sme boli v krásnych sviatočných krojoch s pobožnou knižkou – Tranosciom v ruke. Podľa vrúcneho spevu, ktorý sa niesol celým kostolom bolo cítiť, že Duch Svätý vstúpil do našich sŕdc a Božia prítomnosť bola s nami.

Po skončení služieb Božích sme si pred kostolom navzájom popriali požehnané sviatky a pomaly sa rozchádzali do svojich príbytkov, aby sme mohli prežívať toto sviatočné popoludnie so svojou rodinou.

gocovo žila milka rusadlie 2ab 

Tento svätodušný deň bol pre všetkých balzamom na dušu, naplnený láskou, radosťou, zdravím a Božím požehnaním. Mladí ho ukončili na bále pri muzike a tanci, starší doma so spevom nábožnej piesne:

 

Duchu Svätý, daj lásky,

veď je to tak treba,

jak tej vody a chleba.

Nech vánok tvoj zaveje,

a oživí nádeje.

Čuj hlasy naše tento svätodušný deň,

keď vrúcne k Tebe voláme.

                                                             (nábožná pieseň) 

Čítať 144 krát Naposledy zmenené piatok, 09 apríl 2021 09:16

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.