×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: /data/c/3/c30b962d-8472-4b0c-977e-da17c0d5a621/majgemer.sk/web/images/folklor/gocovo/gocovan
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/folklor/gocovo/gocovan
sobota, 11 jún 2011 11:59

Folklórna skupina Gočovan už 30 rokov robí život okolo seba krajším a radostnejším Doporučený

Napísal(a) Bc. Mária Hlaváčová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

„Na jeseň v roku 1980 na istom stretnutí, skupina mužov zanôtila prekrásne ťahavé gočovské piesne. Práve vtedy začali špekulácie a zrod myšlienky v hlave vtedajšieho kultúrneho pracovníka v Gočove Janka Hlaváča, na založenie speváckeho zboru. Jeho nápad bol zaujímavý najmä preto, lebo Gočovo sa chystalo na oslavy 100. výročia narodenia nášho vzácneho rodáka akademika Jura Hronca.
Dostal som ponuku pomôcť pri zrode súboru a príprave programu na spomínané oslavy. Neveril som veľmi, že sa tento nápad zrealizuje, veď získať v dedine, ktorá rátala 500 duší 40-50 záujemcov a dobrých spevákov, nie je jednoduché.


O kvalite dobrých spevákov som nepochyboval, veď som ako člen poroty zažil prekrásny večer s bohatou diváckou kulisou na súťaži spevákov „Spieva celá dedina“. Ďalšou zárukou bola záslužná práca dlhoročného učiteľa a riaditeľa miestnej školy Andreja Hlaváča. Tento pán cibril hlasy svojich žiakov pri nácvikoch ľudových i nábožných piesní. Obavy boli zbytočné, pri prvom stretnutí skupiny organizátorom bol predložený menoslov spevákov vtedajším predsedom MNV Jankom Polákom. Organizátori si dali takú námahu, že hľadali možných spevákov podľa čísiel domov. Neskôr ich oslovili, a oni prišli na prvú skúšku. Prvé nácviky boli poznačené istou ostýchavosťou i trémou, už nešlo o voľný spev a najmä „na sucho“ pripadalo mnohým zvláštne. Do mája, kedy si pripomíname výročie narodenia akademika Hronca zostávalo niekoľko mesiacov a nás to nútilo preklenúť tieto počiatočné nedostatky. Dohodli sme sa, že sa na prvom našom verejnom vystúpení predstavíme pásmom spevu a slova „Gočovský rok v piesni“. Pásmo malo obsahovať piesne a zvyky, ale najmä piesne, ktoré sa spievali pri rôznych zvykoch a príležitostiach tak, ako bežal rok. Zvykali sme si na zborový, ale prirodzený spev. Súčasne každý spevák, či speváčka hľadali piesne menej známe i také, ktoré sa dostávali takmer do zabudnutia. Pomáhali nám a pomoc pri hľadaní uľahčovali najmä najstarší spoluobčania, veď mladší ich už nepoznali. Boli to nácviky plné nadšenia a optimizmu, najmä vtedy, keď sme nacvičovali menej známe piesne. Povedali sme si, že budeme nacvičovať a spievať piesne, ktoré sa spievajú iba v Gočove. Bohatým prameňom, ba studnicou veľmi pekných piesní bol najmä Jožko Rybár, spevák obdarený pekným hlasom a humorom. Bol aj naším prvým sólovým spevákom. V jeho podaní krásne zneli piesne „Zasadiev som dva javorovo stromy“ a „Ešte som tej noci pri milej spáv“.
Veľmi sme si vážili najmä starších a veľmi dobrých spevákov. Jedným z najstarších bol pán Ján Rybár - spevák, ktorého pekne zafarbený bas vynikal najmä pri vystúpeniach mužskej časti súboru. K spevákom sa pridala aj ľudová hudba, ktorú tvorili muzikanti: Ján Matajzík, Štefan Polák, Juraj Ďuraj, Rudolf Mako, Dušan Mako, Alexander Soják, neskôr Pavol Rusňák.
Nácviky boli stále náročnejšie, ale boli presné, darilo sa nám. Pásmo spevu dostávalo svoju podobu. Deň osláv sa priblížil, postavila sa pekná tribúna. Čakalo sa na deň D...
Bol 23. máj roku 1981 a vynovené Gočovo dôstojne privítalo svojich hostí. Počasie sa nechcelo pripojiť k spríjemneniu nálady spevákov i divákov, ktorých bolo neúrekom. Program uvádzali Evka Hodermarská a Janko Hlaváč. Naše prvé vystúpenie sa začalo básňou Janka Kaspera: „Spomienka na akademika Jura Hronca“. Jar sme privítali piesňou „A pred Jozéfom ten týden“. Svadba sa začala piesňou „Ej javor, javor zelený“. V tejto časti odznela odobierka mladej nevesty Marienky Polákovej a reč starejšieho Janka Palacka. Regrúti začali svoju rozlúčku pri odchode na vojenčinu piesňou „Už mi hrajú“. Nakoniec prišiel blok príležitostných piesní, ako „A poniže Gôšova je Poloma“.
Cez celé naše vystúpenie sa neraz ozval potlesk, ktorý bol našou najväčšou odmenou. Ešte i dnes spomíname na chvíľu, keď spoza hory vykuklo slniečko, premohlo čierne mraky a svietilo až do svojho západu. A aké bolo hodnotenie nášho vystúpenia? Bolo to vraj veľmi pekné, úspešné, obsahovalo veľa pekného spevného materiálu, no bolo statické. Povzbudilo nás to a neskôr sme skutočne okrem výrazného spevu s precítením textu a melódie pridávali vhodný pohyb, ba i tanec. Snažili sme sa o to, aby sa do každého bloku dostalo vhodné slovo, či vinš. Pán Greguš, dekan mechanizačnej fakulty a hosť programu pozval Gočovanov do Bratislavy na otvorenie školského roka, aby si poslucháči aj takouto formou pripomenuli výročie. Príliš sme tomu neverili, veď to bolo pri posedení, kde bolo všetkého dosť. Každému chutili gočovské pirohy, ktoré lepili na niekoľkých lopároch naše šikovné gazdinky.
Prichádzal nový školský rok 1981/1982 a pán Greguš dodržal slovo, prišlo oficiálne pozvanie. No Gočovo váhalo, príčin bolo niekoľko. Vystúpenie malo trvať iba 12 minút. Čo z toho, čo vieme, máme vybrať? Hlavnou príčinou bolo to, že niekoľkí aktívni členovia súboru boli v tom čase mimo republiky. Predsa sme tam boli a získali sme si obdiv vysokoškolákov z celého Slovenska. Aulou Univerzity Komenského v Bratislave sa po každej piesni ozýval potlesk. A to sme boli náhradníkmi za vopred objednaný sláčikový koncert.
Život išiel ďalej a my sme sa podujali nacvičovať, hľadať ďalšie piesne a zvyky. Vznikali nové bloky, ku tvorbe ktorých sme prispeli všetci. Po niekoľkých úvahách dostal náš spevácky súbor názov Folklórna skupina Gočovan z Gočova.  Potom prichádzali pozvania na vystúpenia pri výročiach, oslavách, na prehliadkach a súťažiach. Boli sme v Košiciach, Bardejove, Spišskej Novej Vsi, Rožňave, Revúcej, Štítniku, Klenovci. V posledne menovanej  obci sme sa predstavili pásmom Krstiny, ktoré malo úspech aj pri iných vystúpeniach. Vtipné piesne, choreografia i sprievodné slovo, vinše v podaní Emílie Božíkovej - babica a Milana Poláka - krstný, to všetko zanechalo u divákov hlboký zážitok. Medzi ďalšie vystúpenia možno zarátať aj oslavy Dňa baníkov, Oslobodenia našej vlasti, SNP alebo vystúpenie pri schôdzi PD vo Vlachove.
Nielen folklór, ľudové piesne, ale i piesne umelé, nábožné a smútočné zneli, neraz ešte znejú a veríme, že budú znieť naďalej. Okrem nášho spevu pri výročí postavenia kostola v Gočove, pri vystúpení na Štedrý deň sme spievali aj na prehliadkach cirkevných zborov v Revúcej, Štítniku, Gemerskej Polome a v ďalších kostoloch.
Gočovo, Vlachovo, Nižná Slaná, Kobeliarovo, Vyšná Slaná, Rejdová, Dobšiná, Havrania Dolina, Gemerská Poloma, Betliar, Hanková - tvoria zoznam obcí, kde sme spievali piesne pri príležitostí smútočných obradov. Určite najväčší umelecký zážitok v nás zanechalo naše účinkovanie na Detve. Už pri príprave týchto slávností a pri našom pôsobení na Detve sme spoznali vzácneho, skromného človeka, ktorý sa dokázal odovzdať tak, aby dosiahol úspech všetkých účinkujúcich. Nechtiac nám však poplietol hlavu, keď sa nám sľúbil na nácvik, ale pre isté príčiny návštevu zmenil na iný termín. Prišiel telegram, ktorý sa začínal: „Inžinier z Ruska nepríde, lebo...“ Vylúštili sme, že ide o pána Ing. Viliama Grusku z Bratislavy. Naše kontakty medzi ním a nami sa neprerušili.
Detva bola príjemným zážitkom. Pripomína, že o desať rokov sme opäť na Detve vystupovali. Keď sme ráno na toto vystúpenie odchádzali, chýbal nám jeden dobrý spevák Ondrej Lipták. Jeho vernosť k spevu a Gočovanu však dokázal. Zjavil sa na Detve. Odkrútil pedále svojho bicykla na trase Gočovo - Detva.
Ďalším veľkým zážitkom bolo nahrávanie v rozhlase v Banskej Bystrici na jeseň v roku 1992.
Nebolo to jednoduché, trvalo to dlho a bolo náročné. Nahrali sme tu niekoľko desiatok piesní z Gočova, čoho dôkazom je aj kazeta z tejto nahrávky.“
Týmito slovami sa nadšencom a prívržencom folklórnej skupiny Gočovan prihováral ich dlhoročný umelecký vedúci Ján Matajzík pri ich dvadsiatom výročí. Za ďalších desať rokov ubehlo mnoho času, samotný Ján Matajzík (1936-2010) už nie je medzi nami a tým viac si ho všetci členovia vážime, patrí mu náš obdiv a veľká vďaka. V živote to tak chodí, že jedni umierajú, iní prichádzajú a každý za sebou zanecháva veľký kus práce.
Od roku 2008 folklórna skupina patrí pod občianske združenie Gočovan, ktorého predsedom je Ondrej Hlaváč a umeleckou vedúcou Mária Poláková. Ani dnes nezúfame a každoročne absolvujeme mnoho vystúpení a tréningov, kde si vylepšujeme naše folklórne pásma. Taktiež sa staráme o zachovanie hmotnej kultúry, za čo patrí vďaka šikovným rukám našich žien, ktoré zorganizovali nie jednu výstavu.
Ako každý člen i ja som hrdá, že môžem byť jednou z vás a spoločne sa podieľať na tvorbe a zachovávaní autentického folklóru, ktorý je v dnešnom živote taký vzácny.
Bc. Mária Hlaváčová

Fotografie: archív súboru Gočovan

{gallery}folklor/gocovo/gocovan{/gallery}

Čítať 5977 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:16

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.