×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/gocovo/pijh/oslavy
JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/gocovo/pijh/oslavy/jr
JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/gocovo/pijh/oslavy/jm
JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/obsah/gocovo/mikulas
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/gocovo/pijh/oslavy
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/gocovo/pijh/oslavy/jr
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/gocovo/pijh/oslavy/jm
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/obsah/gocovo/mikulas
piatok, 14 máj 2010 11:06

Jur Hronec - vzácna symbióza vedca, pedagóga a organizátora

Napísal(a) Viera Žbirková
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
V tomto roku si pripomíname 129. výročie narodenia Jura Hronca. I keď to nie je dlhé obdobie, je potrebné, aby naša história nezabúdala na významného vedca, jedného z prvých rektorov a obetavých borcov za založenie Slovenskej vysokej školy technickej a úspešného organizátora viacerých slovenských vysokých škôl a fakúlt, prvého dekana Pedagogickej fakulty SU v Bratislave, prvého autora viacerých slovenských vysokoškolských učebníc matematiky a pedagogiky. Aktívna mravenčia činnosť v prospech Jednoty čsl. matematikov a fyzikov, práca predsedu Jednoty slovenských matematikov a fyzikov mu trvale určili miesto medzi našimi významnými vysokoškolskými pedagógmi 20. storočia.

Cieľom príspevku je poukázať na prínos Jura Hronca pre súčasnú dobu, pre našich študentov - budúcich učiteľov prírodovedných predmetov a pedagogiky na Slovensku, zhodnotiť aj vedeckú a organizátorskú prácu Jura Hronca pre ďalšiu motiváciu, tvorivú prácu v Jednote matematikov a fyzikov a pre rozvoj bádateľstva. No skôr ako tak urobíme, aspoň stručne zhodnotíme doterajšiu literatúru o všestranne činnom, činorodom živote, obetavej práci a vedeckých aktivitách akademika Jura Hronca.
Povedomie o akademikovi, prof. RNDr. Jurovi Hroncovi, DrSc., sa na Slovensku do dnešných dní udržalo predovšetkým medzi pedagógmi v oblasti matematiky a pedagogiky. Jur Hronec dosiahol najväčšie zásluhy ako organizátor vysokého školstva na Slovensku i ako autor matematických vysokoškolských učebníc. Tým však, že skúmal i osobnosť učiteľa i osobnosť učiteľa matematiky na vysokej škole, prispel i ku kladeniu základov predvedeckej profesijnej etiky učiteľa. Pre študentov odboru etická výchova i učiteľov spoločenských a prírodných vied v 20. storočí bol i je príťažlivý v dvoch rovinách. Ako scestovaný rozhľadený európsky bádateľ, funkcionár Jednoty československých matematikov a fyzikov a predseda Jednoty slovenských matematikov a fyzikov (1956 ), od augusta 1938 prvý rektor vysokej školy technickej na Slovensku, potom ešte v r. 1939 a 1946 a v r. 1946-48 ako prvý dekan PF SU v Bratislave i ako autor pedagogických prác Vyučovanie a vyučovacia osobnosť (1923) a Učiteľova osobnosť (1926), Vysokoškolské požiadavky Slovenska (1936), Matematika a prírodné vedy (1946), O význame Pedagogickej fakulty (1947 ) a matematických prác (spolu 34) vedeckých štúdií a učebníc. V matematických prácach sa zaoberal diferenciálnymi rovnicami, otázkami Fuchsovej teórie, predovšetkým možnosťami jej prenesenia z lineárnych diferenciálnych rovníc na systémy lineárnych diferenciálnych rovníc, vyšetrením vlastností riešení diferenciálnych rovníc v okolí singulárnych bodov. Natrvalo sa zapísal do dejín rodiacej sa slovenskej matematickej a pedagogickej vedy a európskej kultúry.
I keď výskum o živote a pedagogickej činnosti Jura Hronca sme publikovali knižne v roku 1975, k opätovnému zamysleniu sa nad dielom akademika Hronca nás priviedla myšlienka z pera prof. RNDr. Beloslava Riečana, DrSc., ktorý na stránkach jedného z denníkov v r. 1998 napísal: ”Nástup slovenskej matematiky bol impozantný, lebo sme začínali od nuly. V roku 1919 bolo tuším sedem stredoškolských profesorov Slovákov a z toho jediný matematik - Jur Hronec. Vtedy museli pomôcť českí profesori. Dnes je slovenská matematika braná vo svete ako partner... Prvý matematik na Slovensku Jur Hronec na Slovensku založil všetko, čo sa len dalo, počnúc vysokou školou technickou, inými vysokými školami, končiac matematickou olympiádou. Mali sme výborný spolok, Jednotu slovenských matematikov a fyzikov. Tak ako matematika, aj on si zachoval určitú nezávislosť. Bola to vedecká spoločnosť pri SAV, jej členmi však boli aj učitelia základných a stredných škôl. Na naše pomery to bola masová záležitosť. Ak si vezmeme, že sa tam schádzalo 3000 príslušníkov slovenskej inteligencie bez straníckeho dozoru, bola to príležitosť realizácie pre moju generáciu, keď pre nestraníkov ako som bol ja oficiálne funkcie neboli prístupné. Bola to vtedy veľmi dobrá škola demokracie, kde sa nedalo prikazovať a kde každý všetko robil dobrovoľne. Museli sme hľadať to, čo nám dnes v slovenskej spoločnosti chýba - konsenzus... Matematika je vedou, v ktorej sa zrkadlí celý život.” V tomto zmysle nás osobnosť Jura Hronca ďalej oslovuje a pýtame sa, aký je stav vo vedeckom výskume, vzťahujúcom sa na osobnosť J. Hronca ako pedagóga, vedca, funkcionára Jednoty čsl. matematikov a fyzikov, neskôr spoluzakladateľa a funkcionára slovenskej Jednoty matematikov a fyzikov?
Publicitu k osobnosti Jura Hronca možno rozdeliť na: bibliografiu, štúdie a monografie, články informujúce o jeho prácach, recenzie kníh, oslavné články a spomienkové články.
Zaslúženú úctu si získal Jur Hronec už počas života. Prispeli k nej viacerí. Spomeňme niektoré: Jedna z prvých najvýznamnejších štúdií o úspešnej pedagogickej a vedeckej činnosti Jura Hronca vyšla z pera prof. PhDr. Petra Vajcika, jedného z najvýznamnejších európskych odborníkov na dejiny slovenskej pedagogiky, v roku 1949 pri príležitosti udelenia profesorovi Hroncovi čestného doktorátu pedagogických vied .
No už i skôr, ako učiteľ matematiky a fyziky na ev. a. v. gymnáziu v Kežmarku upozornil na seba mimoriadnou aktivitou. Napr. Zborník profesorov Slovákov publikoval viacero pozitívnych ohlasov na prednášky stredoškolského profesora Jura Hronca na zasadnutiach Spolku profesorov Slovákov, a na aktivity Hronca v 12-člennom Kuratóriu Československého pedagogického ústavu v Prahe - reprezentanta za Slovensko. V tom istom období to bola i správa, že Ministerstvo školstva Československej republiky v roku 1929 Jurovi Hroncovi udelilo štátnu cenu za spis “Vyučovanie a vyučovacia osobnosť“, ako výsledok úspešného úsilia - prepojenia teórie s pedagogickou praxou (i činnosťou v Spolku profesorov Slovákov). Jeho názory i vývoj ovplyvnilo i učiteľske pôsobenie na Jiráskovom gymnáziu v Prahe i úzka spolupráca s významnými českými (napr. Sobotka, Petr, F. Drtina, O.Kádner), moravskými i slovenskými (J.Uher, Borúvka, M.Ursínyi) profesormi UK v Prahe a na Masarykovej univerzite v Brne. Bolo to obdobie reformnej pedagogiky. Pod reformnou pedagogikou rozumieme špecifický pedagogický smer (prúd) na prelome 19. a 20. storočia, ktorého cieľom bolo vytvorenie novej pedagogickej teórie. Poslaním bolo zlepšiť výchovnú a vyučovaciu prax, napomáhať hnutiu novej výchovy z hľadiska záujmov a potrieb dieťaťa, uskutočňovaním i radikálnych zmien v školstve. Menej na poli normatívneho prístupu k dieťaťu, viac v aktivizujúcich metódach práce učiteľa, zavádzaní a uplatňovaní humanistických princípov, foriem a prostriedkov výchovy v jednote s prírodou. Reformné pedagogické hnutie na Slovensku v európskom kontexte sa viaže s 80. rokmi minulého storočia a končí 30. rokmi dvadsiateho storočia. Treba ho chápať v súvislosti s celkovými spoločenskými zmenami v národnom živote Čechov a Slovákov i snahou človeka po vlastnom vývoji a seba uplatnení. Vieme, že po vzniku Československa nastúpila vlna diskusií a návrhov medzi pokrokovými učiteľmi na uskutočnenie školských reforiem. Pripravovali sa aj návrhy na reformu strednej školy. Rozširovala a prebudovávala sa organizačná sieť i obsahová stránka stredných škôl prevzatých z bývalého Rakúsko-Uhorska. Stredné školy a vyššie odborné školy sa unifikovali podľa organizácie českých škôl zákonom č. 293/1991 Zb. z. a n. z 21. mája 1919. Nevyhnutnosť školskej reformy v ČSR zdôvodnil na stránkach Zborníka Spolku profesorov Slovákov i Jur Hronec1). Otvoril tak diskusiu o návrhoch na reformu stredného školstva na Slovensku (Školská reforma a vládny návrh na organizáciu občianskej a strednej školy II.). Podnietili ho k tomu výsledky ankety Ministerstva školstva a národnej osvety z r. 1919, malý školský zákon z r. 1922, zverejnenie návrhu2) zákona na reformu strednej školy v r. 1923 (Zborník Spolku profesorov Slovákov II., č. 2) i diskusie medzi členmi Spolku profesorov Slovákov a členmi Kuratória Československého pedagogického ústavu3). Od roku 1929 i na Slovensku v Bratislave vyvíjal aktívnu činnosť novozriadený Matematicko-fyzikálny krúžok. Medzi prednášateľmi bol i Hronec.

Otázky učiteľovej osobnosti

J. Hronec ako prvý na Slovensku sa pokúsil formulovať pojem osobnosti učiteľa a žiaka a poukázal na základe prírodovedeckých zákonov, experimentálnych a matematických metód na ich vzájomné vzťahy. Zhrnul ich do kníh Vyučovanie a vyučovacia osobnosť (Spolok profesorov Slovákov, Košice 1923), odmenenej v roku 1927 štátnou cenou4) a Učiteľova osobnosť (Knižnica našej školy, zv. 2, SN Praha - Bratislava 1926). Základom tu publikovaných pedagogických názorov bola filozofia pozitivizmu, experimentálna psychológia, sociológia, najmä práce H. Spencera, Schillera, H. Lotzeho, Milla, A. H. Niemeyera, Th. Ribota, W. Wunta, Giddingsa, Foustku a pedagogické názory F. Herbarta, S. Ormisa, Baina, T. G. Masaryka, J. A. Komenského.
V jednote s V. Príhodom zotrval na stanovisku, že pedagogika ako veda patrí do prírodovedy a človek ako súčasť prírody podlieha prírodovedným zákonom. K týmto názorom sa dopracoval využitím experimentálnych a matematických metód. Pokúsil sa o axiomatizáciu pedagogiky. Výsledky jeho bádania však v druhej polovici 20. storočia upadli do zabudnutia. Treba ich preskúmať a objektívne zhodnotiť. Mnohé sú zaujímavé a poučné. Pripomeňme si niektoré, viažuce sa na osobnosť učiteľa a jeho prácu v škole.
Hronec v diele Vyučovanie a vyučovacia osobnosť vychádzal z predpokladu, že „výsledok vyučovania dvoch praktických pedagógov, čo do výchovy i čo do výučby, je obyčajne rozličný, a to i vtedy, ak by boli vyučovacími silami vlastní bratia alebo vlastné sestry, a hoc by učili i tým istým teoretickým a praktickým náukám.“ Je to pravdivý výrok, pretože výsledok vyučovania dvoch pedagógov je vždy úplne odlišný. Je tomu tak preto, že každý vo výchovno-vyučovacom procese používa rozdielne metódy práce. V tradíciách J. A. Komenského i reformného hnutia prvej republiky Hronec volil moderný spôsob práce v pedagogike. Vyzdvihoval činorodú prácu a aktivitu žiaka pri vyučovaní. Učiteľ „má pôsobiť na žiaka tak, aby sa pôsobenie vyučovacej sily na žiaka nestalo krotením a drezúrou, ale spoluúčasťou žiaka, aby sa rozvíjalo logické myslenie žiaka tak, aby každé pôsobenie žiakovo, tvorenie pri každom jeho účinkovaní zasahujúcom tak jeho, ako aj vonkajšiu prírodu, zvlášť jeho blížnych, sa dialo vždy s rozumom.“ Tu profesor Hronec na základe vlastných pozorovaní v Kežmarku špecifikoval vonkajšiu stránku osobnosti učiteľa. Boli to: vonkajší zjav, pohlavie, postava, hlas, oblečenie, chôdza a ich reakciu už žiaka cez city. Doslova na adresu odievania učiteľa napr. uviedol: „Nervy vyčerpávajú sa vtedy, keď vyučovacia sila nosí šaty len jednej farby, napr. šaty krikľavo červené alebo žlté.“ Uvedené state rozptýlia čitateľa, no signalizujú i etické a estetické problémy vo vyučovaní. Tomuto treba podľa Hronca čeliť tým, že učiteľ nebude do školy nosiť dlhší čas tie isté šaty, ale často si ich bude meniť, aby žiakovi nezovšedneli. Jur Hronec žiadal od učiteľa, aby pred žiakov vždy predstupoval veselý, rezký, nie zachmúrený, no aby pri vyučovaní nerozprával anekdoty a vtipy.
Podobne uvádzal i názory na reč učiteľa. Podľa neho „tá reč je príjemná, v ktorej sa spája v jeden hlas čím viac hramonicky chvejúcich sa hudobných zvukov.“ Týmto chcel, aby učiteľ nehovoril stále na jednej úrovni (monotónne) a ticho, ale vo svojej reči uplatňoval prozodické vlastnosti reči.
Prof. J. Hronec počas stredoškolského pôsobenia dopodrobna skúmal i vlastnosti, ktoré má mať učiteľ na to, aby mohol úspešne formovať žiakovu osobnosť. Na to treba vyhranený charakter učiteľa. Zistil, že žiak má radšej učiteľa s týmto typom charakteru, než učiteľa s neistým charakterom. „Vážnosť a imponovanie si učiteľ nezabezpečí preháňaním žiakov, tým sa len zosmiešni a vzbudí v žiakoch odpor a pohŕdanie. Vážnosť a úctu si učiteľ získa svojím príkladným životom a premysleným vystupovaním.“ Učiteľ podľa Jura Hronca má poznať: stupeň citlivosti žiaka, metódy a spôsoby práce, ich správne striedanie, schopnosť pozorovania, cviku.
Správne upozorňoval, že „čím je žiak mladší, tým väčšiu úlohu v jeho živote majú city.“ Postrehol, že „príjemné upútava žiakovu pozornosť a záujem. Naopak, nepríjemné odpútava pozornosť žiakovu.“ Dôležitým prínosom učiteľa na formovaní a upevňovaní vzťahov medzi ním a žiakom bolo to, že každý učiteľ musí mať na zreteli cieľ vyučovania. „K žiakovej individualite sa musí prispôsobiť len toľko, koľko zodpovedá vyučovaciemu cieľu. Ak žiakova povaha tomuto cieľu nezodpovedá, musí ju najprv pretvoriť na osobnosť, musí ju najprv získať pre túto prácu, musí ju k tomu vychovať.“
Ďalej by mal učiteľ sledovať vývin okolo seba a reagovať naň, mal by poznať individuálne osobitosti žiakov, stále sa vzdelávať, musí pamätať na to, že žiak je schopný pochopiť poznatky na základe dojmov, ktoré prežil, prečítal.
Dobrý pedagóg musí mať pre žiaka porozumenie, musí byť čestný, spravodlivý. Toto všetko viedlo J. Hronca k tomu, že učiteľ i keď je prísny, žiaci si ho obľúbia. Nemal by byť nervózny, pomstychtivý, malicherný, zákerný. Len vtedy jeho práca bude úspešná a zdravá. Uvedené názory uplatňoval v praxi, no i reformné myšlienky k otázkam vyššieho vzdelávania učiteľov teoreticky spracúval v prednáškach a príspevkoch po celý život.
Otázky vyššieho vzdelania učiteľov mal riešiť aj malý školský zákon z roku 1922. Pokrokoví učitelia pochopili nutnosť vyššieho vzdelávania, i prof. Hronec podporoval nutnosť reformy vzdelávania učiteľov národných škôl. K predloženému návrhu o tzv. pedagogických akadémiách vyjadril svoje kritické stanovisko v Národných novinách. Dotýkal sa najmä nedostatočne vyhraneného typu odbornej školy. Mal pravdu, pretože nemalo ísť o vysokú alebo odbornú školu, ktorá by metodicky postupovala vysokoškolským spôsobom.
Okrem základných pedagogických disciplín zdôrazňoval potrebu dať budúcim učiteľom hlboké základy psychológie, zdravotníctva a hospodárstva. Mal pritom na mysli výchovu budúcich praktických poradcov dedinského ľudu.
Žiadal, aby sa veľká pozornosť venovala výberu zodpovedného učiteľského dorastu, pričom vychádzal z myšlienok uvádzaných v prácach o osobnosti učiteľa. J. Hronec chápal, že človek má žiť v harmónii s prírodou a chcel, aby človek pre život a svet urobil niečo užitočné. Kládol štúdium prírodovedy do popredia v systéme učiteľskej prípravy. To, že zaradil pedagogiku do prírodovedy nemožno prijať. Jeho humanistický a demokratický základ pedagogiky, zvlášť so zameraním na osobnosť učiteľa a žiaka je nám stále blízky, ako aj jeho láska k národu, prírode, rodnému kraju, rodisku i rodnému domu. Hroncova láska k človeku, ľudstvu, vlastenecké vyučovanie, skúmanie charakteru študenta a jeho povahy, úloha citu, vystupovania i oblečenia učiteľa, jeho názory na školské reformy sú poučné. Hronec, podobne ako J. A. Komenský sa zaujímal o metódy a prostriedky ako zlepšiť život človeka - učiteľ'a, žiaka i jeho rodiny. Za učiteľa "treba pripustiť len mladíka ideálne zmýšľajúceho, ktorý pozná ťažkú úlohu pedagóga, ktorý má srdce vrelo spolucítiace s mládežou, kto sa činne a energicky chce chytiť do vyučovania a kto subjektívne pôsobí na city mládeže."

Reformné návrhy v tridsiatych rokoch

V dňoch 8. - 12. marca 1929 sa konala v Prahe za účasti ministra školstva a národnej osvety Antona Štefánka ďalšia anketa o školskej reforme. Sústreďovala sa najmä na otázky strednej školy. Prof. Hronec ako jeden z pozvaných členov vo svojich príspevkoch rozobral súčasný stav nášho školstva a hľadal priaznivé východisko na uskutočnenie novej školskej reformy. Jeho vlastenectvo a oduševnenie zlepšiť vtedajšiu situáciu v školstve dokresľuje i myšlienka, že "musíme každého nášho človeka na to súceho postaviť na svoje miesto. Je v záujme štátu dať každému nadanému a zdravému človeku čím väčšiu možnosť, aby sa mohol ľahko vzdelávať, duševne pripravovať a nám pomáhať.“ (Věstník pedagogický 7, č. 4).
Hronec navrhoval uzákoniť 4-triednu jednotnú meštiansku školu a 5-triednu strednú školu. Bol to pokrokový, jasne znejúci návrh. Cieľ jednotlivých meštianskych škôl videl v príprave na život a na prechod do stredných a odborných škôl. Hlavný cieľ stredných škôl videl v príprave na vysokú školu. V tomto období už upustil od potreby vyučovania klasických jazykov na stredných školách. Vyčíslil výhody, no najmä nevýhody latinčiny na strednej škole. Radil ju presunúť na školu meštiansku. Cvičenie v logike, ktorú považovali mnohí učitelia za kladnú stránku latinčiny, prof. Hronec zamietol. Tvrdil, že logiku nespôsobuje latinčina sama, ale spôsob, metódy, ako sa latinčina vyučovala tzv. gramatizovaním, t. j. podľa Hronca rozoberaním, analyzovaním, porovnávaním a skladaním jednotlivých častí. Týmto spôsobom navrhoval vyučovať jazyk francúzsky, anglický a nemecký. U tých, ktorí potrebujú latinčinu pri štúdiu na vysokej škole, odporúčal, aby základy z latinského jazyka dostali na strednej škole. Na pasívne ovládanie alebo potreby aktívneho ovládania v niektorých odboroch nech zabezpečuje vyučovanie latinčiny vysoká škola.
Počas pôsobenia na brnianskej Vysokej škole technickej hľadal formy pre správny výber poslucháčov na vysoké školy. Navrhoval, aby výber na vysokú školu urobila stredná škola, pričom by stredoškolskí profesori mali získať priamy styk s vysokou školou a zároveň spoznať nároky vysokoškolských učiteľov na vedomosti žiakov. Považoval za veľmi správne, aby vysokoškolskí učitelia boli predsedami skúšobných komisií pri maturitách.
Porovnával celkovú pripravenosť žiakov, ktorí prichádzali na vysokú školu technickú z gymnázia a reálky. Za rozhodujúci faktor pri prospievaní a uplatnení sa študentov v živote a na vysokej škole považoval logické myslenie študentov a uplatnenie a upotrebenie poznatkov v budúcom povolaní. Týmto požiadavkám podľa Hronca vyhovovalo gymnázium. Reálka, ktorá učebnú látku rozdeľovala do troch tried, viedla k bifľovaniu, memorovaniu, pri vyučovaní matematiky chýbal genetický, logický a kauzálny spôsob, čo považoval pre duševný rozvoj myslenia v tomto veku za veľmi dôležité.
Požiadavku racionalizácie školstva videl v šetrení časom a energiou študentov: predĺžením reálky na 8 rokov, redukovaním učiva (latinčina), v skrátení piatich tried ľudovej školy na štyri triedy, pričom sa piaty ročník pričlení k strednej škole, zvýšením úrovne vedomostí žiakov (zvýšenými požiadavkami učiteľa na žiakov, kvalitným spôsobom vyučovania, dobrými učebnicami rešpektujúcimi individuálne a vekové zvláštnosti žiakov a triedy). Hlavný úspech učebnice videl Hronec v metodickom spracovaní.
Za najplodnejšie obdobie J. Hronca možno pokladať jeho učiteľské pôsobenie na vysokých školách. V r. 1924 bol J. Hronec menovaný mimoriadnym profesorom, od 1.12.1928 riadnym profesorom Českej vysokej školy technickej v Brne. Bol výborným matematikom, v školskom roku 1928/29 dekanom stavebného odboru. Aktívne pracoval v škole na ústave matematiky i mimo nej.
Mimoriadne úsilie vyvinul v boji o slovenskú vysokú školu technickú. Počiatky tohto úsilia úzko súvisia s budovaním Českej vysokej školy technickej v Brne a s bojom o druhú českú univerzitu, s činnost'ou M. Ursínyiho, so študentmi českej techniky a so spolkovým životom v Brne (Hlávka, Vatra, Volné združenie neodvislého študentstva, Kriváň a ďalšie). Boj o utvorenie slovenskej vysokej školy technickej prešiel dvoma etapami. Prvá, dlhšia, neúspešná trvala od roku 1919 do roku 1933, druhá od roku 1934 do roku 1938. V Brne sa utvoril akčný výbor nemajetného pokrokového študentstva.
Na podnet vysokoškolského profesora Andreja Mráza Hronec napísal do Slovenských pohľadov štúdiu o vysokoškolských požiadavkách Slovenska (1951, č. 12). Zásadnú chybu neúspechov pri zakladaní techniky videl v štátnom systéme a v rozdelení vysokých škôl. Vznik vysokej školy technickej zdôvodnil celoštátnymi hospodárskymi a kultúrnymi potrebami. Z iniciatívy Zväzu slovenského študentstva, podporený akademickým spolkom Kriváň, sa utvoril v r. 1936 Akčný výbor pre dobudovanie slovenských vysokých škôl. V roku 1936 sa pretvoril na Akčný výbor pre postavenie novej techniky. Jeho predsedom sa stal Jur Hronec. Návrh zákona vznikol koncom marca r. 1937. Vysoká škola technická bola založená na základe 2. zákona zo dňa 25. júna 1937, č. 170 Zb. pod názvom Vysoká škola technická Milana Rastislava Štefánika so sídlom v Košiciach, počnúc školským rokom 1938/39 s tromi študijnými odbormi. Ministerstvo školstva poverilo J. Hronca vedením a organizáciou tejto školy, v r. 1938 ho zvolili za jej prvého rektora.
Po založení SVŠT v Bratislave sa uvažovalo o vzniku prírodovedeckej fakulty. Prof. J. Hronec mal zásluhy aj na jej založení (v októbri r. 1940) v rámci Slovenskej univerzity v Bratislave, na založení Vysokej školy obchodnej v Bratislave (1940), Vysokej školy pôdohospodárskej a lesníckej v Košiciach (1946), z ktorej v roku 1952 vznikla Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre s Veterinárnou fakultou v Košiciach a Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene.
V septembri 1946 v reformnom oddelení prezídia Povereníctva školstva a osvety pod vedením jeho prednostu G. Pavloviča poverili komisiu, ktorej členom bol aj J. Hronec, zriadením Pedagogickej fakulty v Bratislave. Zákonný podklad pre rozvoj vysokoškolského vzdelávania učiteľov v Československu bol utvorený dekrétom prezidenta republiky z 27. októbra 1945 o vzdelávaní učiteľov všetkých stupňov a druhov škôl na pedagogických a iných fakultách. Zriaďovanie pedagogických fakúlt pri všetkých univerzitách v českých krajoch a na Slovensku stanovil zákon 100 z 9. apríla 1946. Zriadením vysokoškolského štúdia učiteľov a vybudovaním pedagogických fakúlt v roku 1946 sa splnili túžby pokrokových učiteľov.
Prof. J. Hronec po slávnostnom otvorení PF v Bratislave v rámci slovenskej univerzity (v školskom roku 1947/48) sa stal jej prvým dekanom. V tejto funkcii sa zamýšľal nad organizáciou vysokoškolskej prípravy učiteľov a pedagogickými otázkami metodiky vyučovania. Potrebu vysokoškolského vzdelávania vyzdvihol pri otváraní Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave. Bol toho názoru, že pedagogická fakulta by mala byť samostatnou vysokou školou, nie fakultou v rámci univerzity.
Ťažiskom pedagogických názorov J. Hronca boli otázky metodiky vyučovania matematiky. Hľadal spôsoby, ako doceniť a povzniesť úroveň matematickej vedy, ako povzbudiť záujem mládeže o štúdium matematiky na Slovensku. Hronec chcel, aby slovenský národ nebol len národom básnikov a umelcov, ale i národom prírodovedcov a technikov, pretože nechcel pestovať iba vedu, ale chcel na základe exaktného vedeckého poznania formovať osobnosť človeka, a to práve a najmä príslušníka slovenského národného spoločenstva. A v tejto súvislosti treba upozorniť na jeho až fascinujúci dôraz na etickú stránku výchovy a vyučovania. Mimoriadne zdôrazňoval okrem vedecky poznávacieho a praktického aspektu matematiky aj jej etický, mravný pri tvorbe charakteru žiaka v škole a v živote. Študentom matematiky zdôrazňoval potrebu sústavného denného štúdia matematiky. Prácu a usilovnosť kládol do popredia. Hronec stál pri zrode matematickej olympiády i študentskej vedeckej tvorivosti. Veľkú pozornosť venoval talentovaným študentom. O celoštátne zvyšovanie úrovne matematiky na základných a stredných školách sa usiloval zvyšovaním odbornej úrovne učiteľov, prednáškami, aktívnou účasťou v Jednote československých matematikov a fyzikov, vedením matematických krúžkov, diaľkovým štúdiom a pod. Tejto práci venoval všetok svoj voľný čas. (Predsedom slovenského výboru Jednoty čs. matematikov a fyzikov bol od r. 1945.)
V roku 1950 prešiel prof. J. Hronec na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave. Stal sa vedúcim katedry matematiky a Ústavu matematickej analýzy. Zúčastnil sa i na zakladaní Slovenskej akadémie vied (SAV). 23. júna 1953 bol menovaný medzi prvými akademikmi a funkcionármi SAV, vyznamenaný Národnou cenou 1948, Radom práce 1955 a v roku 1956 obhájil titul DrSc.
Mimoriadnou udalosťou bol 5. február 1949, kedy Ministerstvo školstva prof. Hroncovi udelilo vysoké vyznamenanie a slávnostným aktom v Slovenskej univerzite mu bol odovzdaný čestný doktorát pedagogických vied - doktor honoris causa. I medaila J. A. Komenského mu právom patrila. Obdržal ju in memoriam v roku 1962. Dovoľujem si tvrdiť, že krédom tohto veľkého Slováka bola práca. To bolo jediné, v čom nachádzal sebauspokojenie. Mládeži ukazoval cestu slovami: "Práca vám vyplní život, bez nej je život prázdny, obsah života natrvalo nevyplní nijaká zábava. Preto pracujte, tvorte, dúfajte a vydržte, len tak budete šťastní!“ Hronec nepoznal žiadne zábrany. V každom spoločenskom zriadení hájil pravdu, verejne obhajoval vedeckými argumentami podloženú svedomitú a čestnú prácu v prospech národa, matematickej a pedagogickej vedy.

Záver

O slovenskom reformnom hnutí a reformnej pedagogickej aktivite Jura Hronca, ale i ďalších bádateľoch, priekopníkoch a nadšencoch reformných snáh sa najčastejšie hovorí v jednote s dejinami československého školstva, pokusnými a reformnými školami v úzkej spojitosti so silnými vplyvmi, publikačnými a lektorskými aktivitami českých priekopníkov reformného hnutia V. Príhodu, O. Chlupa, J. Uhra v centrách pokusných škôl na Slovensku.
Slovenskí bádatelia A. Čuma, M. Brťková, J. Pšenák, D. Kovačiková, E. Lukáč, V. Žbirková a i. dokladujú celý rad aktivít F. Musila, M. Kopčana, K. Bobokovej, E. Mikloviča, J. Poroda, V. Stuchlíka, s aktérmi z českých reformných centier v Prahe, Zlíne, v Brne a i. rozmanitými formami pri odovzdávaní skúseností, (exkurzie, družba, výlety, hospitácie) slovenským učiteľom z Trnavy, Prešova, Majcichova, Malaciek, Veľkých Levár, Bánoviec a i.
Výskum myšlienkových prúdov a aktivít v reformných centrách Slovenska doteraz nie je ukončený. Pravda je taká, že bádatelia spracúvajú dejiny škôl na vlastnú päsť i inštitucionálne organizačné modely vo výchove mimo vyučovania si všímajú, no hnutie Nových škôl a novej výchovy v prepojenosti na zahraničie zatiaľ na Slovensku máme zastúpené len dielčími príspevkami. Vyžaduje si to interdisciplinárny výskum, na ktorý nie sú peniaze. Na seminári v Prešove (1994) a v Prahe (1996) Karel Rýdl, jeden z organizátorov seminára organizovaného katedrou pedagogiky Pedagogické fakulty UK v Prahe o reformnom hnutí v ČSR v 30. rokoch apeloval na účastníkov venovať pozornosť reformnej pedagogike v interdisciplinárnych výskumoch a vzťahoch nielen v spojitosti s tridsiatymi rokmi dvadsiateho storočia, ale od konca 19. storočia, teda i v období pred rokom 1914. Biele miesta máme najmä v spracovaní novátorstva, chronologickej roviny vývoja novej výchovy a reformného pedagogického hnutia na Slovensku z obdobia pôsobenia jednotlivcov na Slovensku na širšie sociálne okolie v rámci Rakúsko-uhorskej monarchie v rokoch 1890-1918.
Tiež je potrebné prehodnotiť vplyv reformného hnutia na obsah programov politických strán, skupín a vládnych inštitúcií. Za ďalší problém považujeme prehodnotenie didakticko-metodických systémov vyučovania na stredných školách i vnútorného života škôl v období pôsobnosti samostatnej ČSR, ktoré sa tradične vymedzovalo dvoma obdobiami, individuálnymi pokusmi 20. rokov dvadsiateho storočia a snahami o komplexnú systémovú reformu 30. rokov.
K reforme československej školy prispela i činnosť brnianskej spoločnosti Nové školy, na čele ktorej stáli O. Chlup a J. Uher. Riešili otázky koncepčné i obsahové. Predstavitelia "Nových škôl" boli hlavnými oponentami príhodovskej reformy. J. Hronec s nimi spolupracoval, dokonca sa v roku 1925 všetci traja, O. Chlup, J. Uher a J. Hronec, podieľali na ďalšom vzdelávaní učiteľov. Organizovali vzdelávacie prázdninové kurzy v Tatrách a v Poprade. Ako prijali učitelia na Slovensku ich vystúpenia možno sa dočítať v školských kronikách. Treba ich spracovať. Prednášky týchto kurzov boli publikované v knižnici "Naša škola" v roku 1926.
Máme len okrajovo spracované niektoré regionálne dejiny škôl a skoro vôbec sociálne, výchovné a vzdelávacie ústavy a inštitúcie. Treba nám urýchlene konať, zaradiť do grantových výskumných projektov historikov, v spolupráci s múzejníkmi, psychológmi, sociológmi, žijúcimi pamätníkmi, výskum filozofických, psychologických a sociologických myšlienkových postulátov i ďalších doteraz nespracovaných priekopníkov novej výchovy...
Dielo Jura Hronca má trvalé miesto v kultúrnych dejinách Slovenska. Napísal prvé matematické učebnice i prvé slovenské práce o vzťahoch medzi učiteľom a žiakom. Nachádzame v nich podnetné myšlienky. Z jeho výrokov si možno utvoriť obraz o tom, ako si predstavoval prácu učiteľa v škole a vyučovanie matematiky na strednej a vysokej škole.
V ďalších prácach Jur Hronec ako vedúca a uznávaná osobnosť slovenského pedagogického a matematického sveta zdôvodnil koncepciu vysokoškolského vzdelávania technikov, prírodovedcov i učiteľov pre Slovensko. Prišiel s koncepciou dôkladnej prípravy slovenských študentov pre život a svet. Ideálna mu bola kultivácia a spriemyselnenie Slovenska, odstránenie chudoby, výchova tvorivého človeka, šťastného jednotlivca. Veľkú a trvalú hodnotu pre dejiny pedagogiky a matematiky má referát J. Hronca, ktorý predniesol na celoštátnej konferencii JČMF v Prahe v r. 1959 pod názvom Vzájomné styky Čechov a Slovákov na poli vedy v odbore matematiky. Vyjadril v ňom svoj úprimný vzťah k J. Kvačalovi, O. Kádnerovi, F. Drtinovi, priekopníkom JČMF E. Čechovi, V. Kořínkovi, O. Borůvkovi a i. prof. M. Greguš v Bratislave na seminári k 110. výročiu narodenia J. Hronca (1991) za súčasnú generáciu matematikov vyjadril vysokú úctu a obdiv J. Hroncovi. Charakterizoval ho ako nestora matematiky - jednu z ústredných postáv slovenského kultúrneho a vedeckého života prvej polovice 20. storočia. Prof. B. Riečan (K jubileu Jura Hronca) za výnimočné u J. Hronca vyzdvihol priekopníctvo jeho pevný charakter. Priekopníctvo pri zakladaní vysokých škôl a pri zakladaní vedeckého výskumu. Vysoko vyzdvihol i Hroncov slovenský národný program. „Mal ho vtedy, keď založil slovenskú techniku a pozval na ňu prednášať českých profesorov. Mal ho i vtedy, keď pred 40 rokmi zakladal matematickú olympiádu, slovenskú odnož Jednoty čs. matematikov a fyzikov.“ Súhlasíme s jeho názorom, že: „ Jur Hronec nás svojím životom učí milovať svoju domovinu a vysoko si vážiť vzdelanosť a kultúru iných národov. Učí nás mať rád našu mládež, vynakladať maximálne úsilie na jej vzdelanosť, mať rád svoju univerzitu, fakultu, školu. Hronec zbožňoval učiteľské povolanie, ktoré je kľúčom ku vzdelanosti celého národa.
____________________________________________ 

1) Prof. PhDr. et PaedDr. hc. Jur. Hronec, DrSc. (1881-1959), akademik SAV, významný vedec, vysokoškolský učiteľ mate-matiky na Českej technike v Brne, zakladateľ SVŠT na Slovensku (3x jej rektorom), popredný organizátor pri zakladaní Prírodovednej fakulty UK v Bratislave, vedúci Ústavu matematiky Vysokej školy obchodnej v Bratislave (2x jej dekanom), Vysokej školy pôdohospodárskej a lesníckej v Košiciach, prvý dekan Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity Bratislave, autor prvých vysokoškolských učebníc matematiky, výrazná osobnosť našich najnovších dejín školstva, matematickej vedy a slovenskej kultúry.

2) V návrhu sa hovorilo: škola meštianska má byť povinnou školou trojročnou. Stredná škola nepovinná sa delí na nižšiu (3 tr.) a vyššiu (4 tr.). Meštianska škola, alebo nižšia stredná škola mala obsahovať tie isté predmety - pričom však vstup do vyššej strednej školy mali mať priamy len žiaci nižšej strednej školy a žiaci meštianskej školy museli skladať prijímacie skúšky. Mimo tohto je v návrhu i mnoho ďalších výhod a nevýhod pre jednu školu dvoch názvov. Hronec užíval pojem občianska škola. Vo vyššej strednej škole bol návrh zaviesť cudzie jazyky (6 h), hlavný cudzí jazyk typom A, B, vo všetkých ročníkoch a vedľajší cudzí jazyk (4 h) v 2., 3., 4. ročníku A typu. Zborník Spolku profesorov Slovákov, roč.II., č.2, 76 s.

3) Ročenka pedagogická a školská. Praha 1925, roč. 5, za léta 1918-1923, výkonný redaktor Jan Mauer, 64 s. Československý pedagogický ústav bol zriadený podľa plánu F. Drtinu uznesením ministerskej rady zo dňa 15. Marca 1919 a otvorený 12. mája 1919. Ústav organizoval O. Kádner. Riadil ho do začiatku roku 1922, keď sa vzdal funkcie riaditeľa ústavu. Československý pedagogický ústav bol rozhodnutím Ministerstva školstva v roku 1925 zrušený.

4) Odpis prípisu o udelení štátnej ceny J. Hroncovi. In: Zborník Spolku profesorov Slovákov, roč. 8, č.4, s.126. Ministerstvo školství a národní osvěty, č.l59,821/28-I Pánu Jurajovi Hroncovi profesorovi čes. vys. školy technické v Brně. Po výroku jury, jejímiž členy byli A. Jene, J. Muret, F. Rezanina, Dr. J. Uher, J. Vaňura a J. Zeman, uděluji Vám cenu 1 500,- Kč za spis "Vyučovanie a vyučovacia osobnosť", jímž jste značnou měrou přispěl k lepšímu pojetí pedagogické praxe a přeji další činnosti Vaší hojně zdaru.

Za ministra Mlčoch.

 

Literatúra:
HRONEC, J.: Učiteľova osobnosť. Praha - Bratislava. Naša škola, SN 1926.
HRONEC, J.: Vyučovanie a vyučovacia osobnosť. Košice, Nákladom Spolku profesorov Slovákov 1923.
HRONEC, J.: Učiteľova osobnosť. Praha - Bratislava, Naša škola, SN 1926.
HRONEC, J.: Listy z Prahy. Zborník Spolku profesorov Slovákov, roč. II., č. 5, s. l97-198.
HRONEC, J.: K návrhu zákona o vzdelávaní učiteľstva národných škôl. Národnie noviny, roč. LXII., 25. marca 1926, č. 69, s. 2.
HRONEC, J.: Hlavné hľadiská reformy rámového zariadenia nášho školstva. Věstník pedagogický, roč.7, č. 5-6, s. 168-172.
HRONEC, J.: Reálka a vysoká škola technická. Věstník pedagogický, roč. 7, č. 8, s. l69-179.
HRONEC, J.: O našich vysokých školách. Národnie noviny 61, 30.7.1930, č. 90, s. 2.
HRONEC, O.: Rovnica o jednom známom. Košice, Východoslovenské nakladateľstvo 1989, 66 s.
GREGUŠ, M.: Jur Hronec – pedagóg - človek. In: Život a dielo akademika Jura Hronca. Bratislava, Jednota slovenských matematikov a fyzikov, 53 s.
KOVÁČIKOVÁ, D.: Reformné pedagogické úsilie na Slovensku v 30. rokoch 20. storočia. Pedagogická revue, 49, 1997, s. 5-38.
LUKÁČ, E.: Trnava - najvýznamnejšie stredisko reformného pedagogického hnutia na Slovensku v období prvej ČSR. Pedagogická revue, 50, č. 2, 1998, s. 177-187.
PŠENÁK, J.: Pokusy o reformu strednej školy v Československej republike v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Pedagogická orientace, 95, 1995, č. 16-17, s. 34-47.
RIEČAN, B.: K jubileu Jur Hronca. Kultúrny život 1991
Sborník příspěvků ze semináře pořádaného katedrou pedagogiky PedF UK Praha 1996, s. 31-37.
ŽBIRKOVÁ,V.: Juraj Hronec - pedagóg. Bratislava: SPN. 1975.
ŽBIRKOVÁ,V.: J. A. Komenský a vysokoškolské požiadavky Slovenska v diele profesora PF UK J. Hronca. In: J. A. Komenský a slovenská kultúra. Bratislava, UK 1993.
ŽBIRKOVÁ, V.: Učiteľské pôsobenie Jura Hronca v Kežmarku. In: Zborník Múzeum školstva a pedagogiky na Slovensku. Osobnosti Kežmarského školstva. Bratislava, Ústav informácií a prognóz školstva, mládeže a telovýchovy 1992, s. 34-37.
ŽBIRKOVÁ, V. Juraj Hronec k otázke školských reforiem. In: Reformní hnutí v ČSR ve 30. letech. Sborník příspěvku ze semináře pořádaného katedrou pedagogiky PedF UK Praha. 1996, s. 31-37.
14. máj 2010

Prof. PhDr. Viera Žbirková, CSc.
FF UKF Nitra
{jcomments on}
Čítať 7770 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:23

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!