Tam som si deväť týždňov odležal pri 38 – 39o horúčke, pri strave horšej ako pomyje. Koncom augusta som sa dostal do Tatier.
Mám sa tu dobre. Hodne som sa zotavil, nabral niečo síl, pevne verím, že moje liečenie ide k dobrému a že sa z toho dostanem von. Pravda, pán riaditeľ ma potešil, že to potrvá dlhšie, lebo nález sa nachádza na nepriaznivom mieste. Nuž ostáva mi iba oddať sa trpezlivosti a čakať... hádam na budúcu jeseň budem zase chlap na mieste.
Sanatórium, v ktorom som, je veľké a komfortne zariadené. Má vlastné kino, slušnú knižnicu, čitáreň, spoločenské miestnosti, kde možno počúvať rádio, hrať šachy, jarty, biliard. Je tu široká spoločnosť dám i pánov, máš tu politické kluby, debatné večierky atď. To je program večerov, cez deň načim šesť hodín ležať na lehátku na balkóne. Slovom, nie je tu zle (i so stravou), ale ja by som predsa len radšej ušiel z tohto blahobytného väzenia. –To by bolo všetko.
Tvoj list som čítal aspoň 20krát a rozmýšľal nad každou vetou, čo hlbšieho skrýva. I boli by mi milé občas Tvoje riadky z Bratislavy, predsa však ďalší Tvoj list nečakám... Nepíš mi! Príčiny? Neviem, nemôžem napísať.
S pozdravom
J.
Tatry, 19.XI.45
Nemuseli ste dlho rozmýšľať a iste ste už prišli na to, že list písal svojej priateľke Eme náš gemerský povstalecký básnik z Revúcej Janko Brocko, ktorého 75. výročie smrti si práve pripomíname. List som si prepožičal ako úryvok z uverejnenej životopisnej novely "Stanem sa básnikom", napísanej Dušanom Mikolajom, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Osveta v roku 1990. Uverejnené slová snáď pripomenú nielen našim mladým návštevníkom, že aj Janko rástol tak, ako mnohí jemu podobní mladí ľudia. Krutý osud však zasiahol a on nemohol prežiť všetko to, čo mladí prežívali v minulosti a tiež v súčasnosti prežívajú. Veď zomrel mladý, keď mal iba dvadsaťdva rokov. Ani nie rok po tom, čo napísal tento list.
Ján Brocko: Modlitba moja o pomstu
Úbohý v svojej veľkej láske k národu
modlím sa k výškam skrvaveným
Ty Boh môj veľký Ty Boh môj ľúty
čuj srdce rozleptané chvením
požehnaj zemi tejto slobodu
znič ztrestaj vraha zlom osud krutý
A nech sa trebárs klenba zrúti
Ty Boh môj veľký Ty Boh môj ľúty
ja bez viny bez hriechu bez lakomstva
volám strašné slovo POMSTA
Za mužov starcov deti ženy
za ruže krvi pohľad sklený
za mestá hory a polia dediny
za kraje úrodné šíre pustiny
za rany zradné temné tiene
za ústa nemé pridusené
ja bez viny bez hriechu bez lakomstva
volám strašné slovo Pomsta
Ty najdesnejší vrah
ty jedinečný kat
ty temných nocí rab
ty vysotenec z hviezdnych dráh
streštenec všetkých márnych pých
ktorý chceš dobrých zabíjať
sám zhynieš v mukách diabolských
v záplave najhnusnejších pliag
A nech sa trebárs klenba zrúti
Ty Boh môj veľký Ty Boh môj ľúty
za oheň satanský zradu svetla
za zkazu ktorú Slovač stretla
za oči slziace mečom vybité
za zverstvá peklo a hanbu na štíte
ja bez viny bez hriechu bez lakomstva
volám strašné slovo POMSTA
Pripravil: O. D.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-