streda, 09 marec 2011 17:24
Dakoďi naší prastarí otcove pódali: V chotáru musí mat šitko svojo meno Doporučený
Napísal(a) Ľudovít Barančok
Múdri luďe z „Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici“ vo velké a záslužné roboťe vydali knižku „Terénne názvy z Muránskej doliny, autor Jaromír Krško. Dobre urobili, bo stárnemo a koď nás nebuďe, zanikli by aj staria mená lúk, dolín, potokó, vrchó, hvarí medzi luďmi, aj koď na Správe katastra v Revúci je šitko poznašeno. Tak, ak pódali dakoďi naší prastarí a starí otcove, že v chotáru musí mať šitko svojo meno. Ťich mian je velé podle katastra, kartotéky zo SAV v Bratislave, Nárečového slovníka Orlovského a hlavne podle pameťi luďí. Dakotria si spomínamo, aby zmo na ne nezabudli:
Antalíška (lúka), Árvaiška (lúka), Bachťeren (strážená cesta cez železničnú trať), Balcärka (lúka), Banská (vrch), Bány (hvara), Bartová, Friše (hámor), Benková (lúka), Blatnia dolinky (dolina), Bodnárka (lúka), Cérov, Sérov prialoh (rovinka vo hvare), Cicmoška (pri nižné hati), Šiarný kút (hvara), Dánieliska (lúka), Dolina, Dolinský järok (dolina, potok), Druhý hon (polo), Ďunärová (dolina), Farská lúka (lúka), Fébrová, Pod Tašinberg (lúka, hvara), Ganajka (lúka, polo), Gubärová ďiara (jeskyna), Hanková (lúka), Hembríber (lúka, kopec), Hiag (lúka, hvara), Hlaviny (vrch, sedlo), Hliniská (lúka), Hódošov les (kopec, hvara), Horáren (horáreň), Hozáciška (záhrada), Hracká (cesta), Chotárná (lúka, dolina), Janíková (lúka), Jermošisko (lúka na jermoky), Jókušová (lúka), Kapusnica (polo), Kasperka (lúka), Katrianka (lúka, záhraďi), Károliška (záhrada), Käre, Krížnia, Rudnia cesťi (cesta), Kesel (lúka), Kiašková (dolina), Kochärka (lúka), Končková (zarosnúta lúka), Konopiskom (polo), Kopánka (záhrada), Králová lúka (lúka), Za Krížom (lúka, hvara), Kušnärka (lúka), Kúpele (kúpele), Gichta (lúka, hvara), Léchärtová (dolina), Lúšky (lúka, hvara), Markovickín kút (lúka), Maša (maša, hámor), Mázaif (lúka), Michlová (dolina), hvara), Mišová (dolina), Mokränka (lúka), Motúzová (dolina), Mrhovisko (jema), Muránka (riaka), Na Vyšnú Mašu (lúka), Nižnia polo (polo), Otrokovice (lúka, polo, zastavenia), Papučková dolinka (dolina), Pavlusovia báne (vrch), Piškátorka (hvara), Plac, Pred trakťírom (plac), Pod Šervenó (lúka), Poza humná (polo), Profantka (lúka), Promenáda (gaštanová alej do Kúpeló, len bula), Rajsová (dolina), V Róni (lúka, polo), Sádok (záhrada), Sihliny (lúky), Skalka (kopec), Smolärka (hvara), Starý cinťerím (cinterím), Stuďená voda (studniška), Suchian stráne (lúky), Šébišťok (lúky, záhraďi), Šegúlová rovianka (lúka), Šendovo (lúka, záhraďi), Šestáška (lúka), Šmickär (hvara), Štefanšoška (lúka), Šťengerauš (hvara, dolina), Šturmánová hvara (vrch), Šústrová (záhraďi, dolina), Tabaška (lúka), Tašinberg (sedlo, svah), Trubaška (lúka, kopec), Úkorová (lúka, hvara), Váradiška (lúka), Velká lúka (lúka), Viastovia dolinka (dolina), Viargová (dolina), Viniška (lúka, polo), Vyšnia polo (polo), Za Hŕbok (hvara), Za farskó stodoló (lúka, dnes zastavená), Za Královó záhradó (lúka, hvara), Za Štrekó (lúky), Zubová (vrch), Žläbok (studniška), Žobráška (studniška), Zdichavka (riaka).
Že kde se tia lúky, záhraďi, hvary, polá, doliny, potoky, vrchy nachádzajú, to už nahmám na vás.
Ľudovít Barančok
{jcomments on}
Zverejnené v
Revúca
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-