Prvú októbrovú sobotu dňa 2.10.2015 sa revúcke námestie zaplnilo rodičmi, starými rodičmi, detičkami, poľovníkmi, rybármi, včelármi, lesníkmi, koníčkarmi, ale aj vôňou poľovníckych a rybárskych špecialít, pretože sa konal XVI. ročník Jazdy svätého Huberta a 3. ročník jesenných slávností poľovníkov, rybárov a včelárov, ktorý zorganizovalo Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej, Lesy Slovenskej republiky odštepný závod Revúca, Mestské lesy Revúca, Občianske združenie Príroda-láska moja, Obvodná poľovnícka komora v Revúcej, Miestne organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Revúca a Jelšava a Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov v Revúcej.Szitka a jeho asistent Peter Sztupák.
ZÁVER PATRIL ALLANOVI MIKUŠEKOVI
Po poďakovaní sa sponzorom a po príhovore primátorky prebiehalo dekorovanie jazdcov, ktorého sa ujala primátorka Revúcej spolu s hosťami. Potom už nasledoval veľkolepý sprievod mestom. Ako prví šli sokoliari, za nimi alegorický voz s trofejou a vyzdobený čečinou, za ním šli poľovné psíky a potom jazdci na koňoch, za ktorých sa už postupne zoraďovali návštevníci tejto akcie. Po príchode sprievodu sa detičky mohli povoziť na voze, ale aj si zajazdiť na koníkovi. Jazdci na koňoch z OZ Príroda – láska moja sa presunuli do Muráňa, kde prebiehal dostih. O 11:00 hodine sa udeľovali pasovacie listy novým poľovníkom a po nich prebiehali ukážky plemien poľovných psov a ukážky sokoliarstva zo sokoliarskeho krúžku pri SOŠ lesníckej z Banskej Štiavnice. Kultúrny program nám otvorili materské a základné školy, po ktorých vystúpil DFS Lykovček. O 14:00 sa vyhodnotili všetky súťaže - najlepší domáci koláč z jesennej úrody upiekla Natália Hižnayová, najlepšou karnevalovou maskou jesene sa stal kominár, najkrajšiu jesennú ikebanu vyrobilo Komunitné centrum Revúca, víťazkou v súťaži o najkrajšiu vyrezávanú tekvicu sa stala Karin Halajová zo ZŠ I.B. Zocha. Ľubomír Gallo zvíťazil v súťaži Mestských lesov, ktorá pozostávala z lovu jeleňa, zo sekania sekerou a skladania klátika. Po vyhodnotení nám zaspieval spevokol Úsvit pri ZO JDS. O 15:00 hodine podpredseda OZ Príroda-láska moja vyhlásil výsledky dostihu a jazdeckej súťaže.
Záver tohto jesenného festu patril koncertu slovenského country speváka ALLANA MIKUŠEKA. Okrem kultúrneho programu boli na námestí pripravené rôzne prezentácie, výstavy, ukážky, detské atrakcie i súťaže..
Bodku za XVI. ročníkom Jazdy sv. Huberta urobil „Posledný súd“ – celkové zhodnotenie akcie a zábava koníčkarov v Mestskom dome kultúry.
Mgr. Martina Urbanová
Fotografie Peter Poboček
[cincopa AcPAY88dhRBh]
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-