Siedmaci sa už v skorých ranných hodinách stretli na autobusovej zastávke a o pol siedmej sa už viezli do neďalekej Muránskej Zdychavy. Po príchode do obce sa rozdelili do pracovných tímov a dozvedeli sa, aké úlohy majú pred sebou. Po krátkej prechádzke obcou prišli na prvú zastávku pri Obecnom úrade. Tu v malých skupinkách absolvovali prehliadku expozície v pôvodnej drevenici. Mohli sa nadýchať atmosféry starých čias, siahnuť si na predmety, ktoré boli v minulosti súčasťou každodenného života obyvateľov obce. Okrem informácií si odniesli aj materiál v podobe pohľadníc a obrázkov na záverečný projekt. Potom prechádzali uličkami Muránskej Zdychavy, kde mohli vnímať ako sa snúbi minulosť so súčasnosťou – v architektúre, úprave okolia obydlí a najmä na druhej zastávke – pri novopostavenom rímskokatolíckom kostole, ktorý je dominantou obce. Poobzerali si okolie kostola i murovanú zvonicu. V obhliadke pokračovali po novovybudovanom chodníku a schodoch a ďalej cestou až do oddychovej zóny za obcou.
 

V prekrásnom prostredí, obklopení lesmi, pri zurkote potôčika sa pracovné tímy pustili do spracovania svojich projektov s pracovným názvom „AKO SME SPOZNALI MURÁNSKU ZDYCHAVU“. Viac ako hodinu pracovali skupinky žiakov, aby pripravili čo najzaujímavejší pohľad na obec, na konci ktorej sa usadili. Po krátkej prestávke, kedy sa všetci občerstvili a osviežili – veď deň bol ako na objednávku – slnečný, horúci..., si skupiny vyžrebovali poradie prezentácie, dostali tabuľky na bodovanie a mohlo sa začať. Na improvizovanom pódiu, ktorým sa stala „preliezka“, sa postupne predstavili všetky pracovné tímy. Veselo i vážne porozprávali svojim učiteľkám i spolužiakom, ako na nich zapôsobila dedinka pod horami. A ako dopadlo bodovanie? To nie je podstatné. Dôležité je, že siedmaci spoločne prežili nádherný deň, že sa veľa dozvedeli. Už vedia nielen to, že Muránska Zdychava leží v prekrásnom prostredí, pod hlavným hrebeňom Stolických vrchov, v doline potoka Zdychava, že prvýkrát sa spomína v roku 1551 pod názvom Zdykawa, že je tu stále zachované pôvodné rozptýlené osídlenie, že na lazoch vysoko nad obcou sa akoby zastavil čas a obyvatelia tu žijú podobne ako v minulých storočiach, že sa tu zachovalo niekoľko pôvodných dreveníc, ale predovšetkým vedia, že tu žijú dobrí ľudia a že nádherná príroda ponúka útočisko pred ruchom mesta.
Slniečko už bolo vysoko a po dobre vykonanej práci sa siedmaci unavení, ale spokojní vydali na cestu domov. Zážitky z tohto dňa im budú pripomínať už len fotografie. A už sa tešia na zážitkové učenie o rok.
RNDr. Eva Vidová