Muránska Zdychava (8)
V Muránskej Zdychave mali Stretnutie pod vŕškom už štvrtýkrát
Napísal(a) J. Dorčáková
Minulú sobotu, po krásnom dni v Muránskej Zdychave, som sa na chvíľu, už v tichu, trochu zamyslela. Čím som staršia, častejšie utekám do pokoja. Niekedy potrebujeme aj ticho, aby sme si usporiadali myšlienky, začali si vážiť viac to, čo máme a netúžili len po tom, čo nám dopriate nebolo. Život je krehká mozaika a rozsype sa v sekunde. Zvláštne časy... Ale ako si pamätám, moje úžasné starké nikdy nenadávali, keď bolo treba zabrať viac, pripreli sa. Dokázali dať aj posledné, v láske. Stále verím, že sa toto z nášho sveta nevytratilo. Človek je ale tvor spoločenský, k životu patrí mať okolo seba rodinu, priateľov, známych, stretávať sa, zabávať sa... To mi dokázal aj včerajší skvelý deň 22. júla 2023, keď sa v réžii obce Muránska Zdychava konal 4. ročník folklórneho podujatia STRETNUTIE POD VŔŠKOM. Znovu sa ukázalo, že ľudia potrebujú k tomu, aby sa cítili ako v raji málo (a predsa tak veľa): dobrých ľudí s veľkým
Tretie Stretnutie pod Vrškom v malej Muránskej Zdychave
Napísal(a) J. Dorčáková.
Folklór je darom našich predkov, je balzamom pre dušu i naše telo v tomto uponáhľanom svete. Tak sme sa aj my nesmierne potešili akcii tretieho ročníka folklórneho podujatia v réžii obce Muránska Zdychava STRETNUTIE POD VRŠKOM. Napriek tomu, že z neba nám padalo zlato, alebo dlho očakávaný dážď, nič to neubralo na chuti a energii organizátorov. Presunuli podujatie z oddychovej zóny do Kultúrneho domu a všetko nachystali tak, aby sa hostia cítili výborne. Pukanie korbáčov a úvodné clivé tóny spod strún a rúk našich muzikantov chytili za srdce každého. Zmes ľudových piesní a melódií hladili naše srdcia. Predstavili sa FS spod Kohúta, FSS Revúčka, skromní heligonkári manželia Krahulcovci z Kokavy, Adelka Poliaková s dcérkou z Unína. Čaro heligoniek predviedli aj Rasťo a Radko, a okrem súborov nám svoje zlato v hrdle predviedli aj Irka, Marianka, Evka, Andrejka, Katarínka, Tamarka, Viktoria a najmladší folklorista Fénix.
Glosa: Dva medvede v Muránskej Zdychave zabili koňa, ovce a jahňa
Napísal(a) M. Nosko
Ako sa majú vyhnúť stretom s nimi obyvatelia obce?
Pôsobil som v rámci svojej práce na Lesnej správe Revúca osem rokov a preto dobre poznám Muránsku Zdychavu a jej okolie. Obec vznikla v minulosti valašskou kolonizáciou. Vďaka tomu sa v jej okolí nachádza množstvo ešte udržiavaných pastvín a stodôl. Okolie centra obce je pritom pod najvyššími vrchmi Stolických vrchov. Tieto pastviny a stodoly sú preto v strmých kopcoch.
Napriek týmto ťažkým podmienkam tam dodnes tamojší ľudia s úspechom chovajú ovce, hovädzí dobytok i kone. Okrem vypásania množstvo lokalít pravidelne vykášajú kvôli usušeniu sena, aby chované zvieratá prežili dosť krutú zimu, aká tu býva. Vďaka tomu lokalita ostáva na väčšine územia bez náletových drevín a ráz krajiny sa nemení.
Muránska Zdychava stále viac oslovuje svojimi akciami
Napísal(a) J. Dorčáková
V malej obci na strednom Gemeri neďaleko okresného mesta Revúca sa nachádza zaujímavá obec so svojimi odľahlými kolešňami nazývaná Muránska Zdychava. Tentoraz ma zaviedla do spomínanej obce krátka informácia, ktorú som práve objavil na facebooku. Jej autorkou je pani Jana Dorčáková z Revúcej. Jej stručné opísanie zrejme zaujme aj iných, tak ako mňa, keď som ju prečítal. Píše v nej: „Zo srdca sa chceme obci Muránska Zdychava poďakovať za úžasnú akciu, ktorá sa uskutočnila dňa 12. septembra 2021 v nedeľu popoludní. Už dávno som necítila všade vôkol toľko pozitívnej energie. Práve uvádzali do života novú knihu od Mariána Manduchu: Muránska Zdychava v minulosti. Konečne sme počuli nádherné slovenské ľudové piesne, videli v očiach vystupujúcich spevákov úsmev, radosť z hrania skvelých muzikantov. Hrala im každá žilka. Nevedela som sa tohto pohľadu nabažiť. V dokonalej réžii Juraja Genčanského a pri skromnosti autora knihy dokonale zvládnutý každučký najmenší detail v réžii vedenia obce. Zo srdca ďakujeme každému kto prispel a tešíme sa na ďalšie Vaše akcie v RAJI. A knihe nech sa darí.
Vo štvrtok – 23. júna 2016 zívali chodby ZŠ I. B. Zocha v Revúcej prázdnotou, neboli tu ani žiaci, ani učitelia, všetko nasvedčovalo tomu, že sa neučí. Ale opak je pravdou. V tento deň sa žiaci zo všetkých ročníkov vydali do blízkeho okolia, aby v rámci zážitkového učenia „Poznaj svoj región“ objavovali a spoznávali históriu i súčasnosť rôznych zákutí Gemera.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-