Čierny Potok (22)
V Čiernom Potoku si pripomenuli si 80. výročie maďarského holokaustu
Napísal(a) J. Pupala
Pri príležitosti 80. výročia maďarského holokaustu sa uskutočnilo dňa 4. novembra 2024 pietne zhromaždenie občanov Čierneho Potoka, ktoré zvolal výbor ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu. Päťdesiat dní pred oslobodením obce Červenou armádou fašisti odvliekli 15 mužov z okolitých osád do koncentračného tábora Flossenbürg. Z nich prežili iba dvaja a jeden na následky mučenia po troch týždňoch zomrel. Ostatní boli spolu s generálmi Golianom, Viestom, Jurechom a Malárom popravení.
Je potrebné pripomenúť, že na južnom Slovensku je viac ako 20 hrobov, v ktorých je pochovaných vyše 600 Slovákov z tohto obdobia maďarského holokaustu. Za toto zverstvo sa doteraz Slovensku nikto neospravedlnil. Práve naopak, všemožne sa niektoré sily snažia o nulitu Benešových dekrétov a maďarským fašistom stavajú pamätníky. Podrobnejšie tieto iredenty popisujú autori Združenia slovenskej inteligencie v publikácii Správa o náraste iredenty na juhu Slovenska v roku 2023.
Predvianočným stretnutím v Čiernom Potoku si pripomenuli aj 79. výročie oslobodenia obce
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 16. decembra 2023 zorganizovali v obci Čierny Potok v Rimavskosobotskom okrese členovia MO Slovenského zväzu záhradkárov a Dobrovoľného hasičského zboru tradičnú predvianočnú kapustnicu. Trošku skôr si preto privstali najmä kuchárky pani Elena Stanková, Eva Šufliarska a Oľga Hukelová, aby všetko načas pre účastníkov tohto podujatia bolo pripravené. Keďže obec bola oslobodená na Štedrý deň 24.12.1944 Červenou armádou, prítomní si pri tejto príležitosti pripomenuli aj toto 79. výročie. Niektorí z účastníkov sa cestou na predvianočné podujatie zároveň zastavili pri pamätníku obetí maďarských fašistov, umiestnenom pod 95-ročnou lipou, poklonili sa a zapálili sviečku.
Vianočne vyzdobenú sálu na obecnom úrade oživili svojím kultúrnym programom heligonkári páni Zvara a Kožiak z Hnúšte. Pred vyzdobenou bohyňou Ladou svoje hudobné schopnosti predviedol už tradične hrou na flaute Oliver Hukel.
Smutná spomienka Čiernopotočanov na vyčíňanie fašistov 50 dní pred oslobodením
Napísal(a) J. Pupala
Členovia Základnej organizácie SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v obci Čierny Potok na Gemeri si každoročne od svojho založenia v roku 2005 pripomínajú deň, keď 4.11.1944, päťdesiat dní pred oslobodením obce (v tom čase časť obce Hodejov) soldateska horthyovských fašistov odvliekla z okolitých osád Úsvit, Durenda, Hodoš, a z Gemerčeka a Gortvy-Hajnáčky 15 Slovákov do koncentračného tábora v Dachau. Z nich trinásť fašisti popravili v marci 1945 v nemeckom koncentračnom tábore Flossenbürg. Po oslobodení jeden z nich po návrate o dva týždne zomrel a jediný, ktorý prežil bol E. Matušiak, ktorý robil tlmočníka a pomocníka v sklade.
Teraz sa opäť konalo spomienkové stretnutie, presne po 79 rokoch od tejto smutnej udalosti, ktorú si pripomenuli kladením kvetov a vencov k pamätníku týchto obetí.
Záhradkári Čierneho Potoka vystavovali takmer dvesto svojich tohtoročných produktov
Napísal(a) J. Pupala
Miestny spolok záhradkárov v Čiernom Potoku, okres Rimavská Sobota, dňa 16.9.2023 už po šiesty raz usporiadal v tunajšom Dome kultúry výstavu ovocia a zeleniny vyprodukovanú v sadoch a záhradách svojich členov. V obci, ktorá má 56 domácností so 134 obyvateľmi vystavovalo až 41 vystavovateľov, a z toho bolo 11 detí. Spolu bolo vystavených 199 produktov. (Posúdiť ich krásu môžete z priložených fotografií.) S domácimi vystavovateľmi aj tohto roku sa zúčastnili vystavovatelia z iných regiónov Slovenska. Zaujímavosťou je, že tentoraz vystavoval aj Matias Ľupták z Krupiny, ktorého si vystavovatelia zvolili aj do 5-člennej poroty. Pre malé obce a osady, ktoré nemajú vlastný obchod s potravinami a zeleninou, sa vytvárajú akési „OBČINY“. Niektorí chovajú viac sliepočiek, predávajú vajíčka, iní pestujú kačky, morky, chovajú ovečky a dokonca piati gazdovia chovajú aj dobytok. Tak sa v priebehu roka robia výseky hovädzieho, baranieho, bravčového mäsa a hydiny, ktoré si kupujú spoluobčania.
Najcennejšia tekutina – krv tiekla v piatok v Čiernom Potoku šestnástykrát
Napísal(a) J. Pupala
V malebnej obci Čierny Potok na juhozápade okresu Rimavská Sobota v piatok 20.8.2021 tiekla už po 16-ty raz najcennejšia tekutina – krv. Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu, Obecný úrad v obci, klub darcov krvi v spolupráci s NTS SR, vysunuté pracovisko Banská Bystrica už po 16-ty raz zorganizovali odber najcennejšej tekutiny, jedinej k záchrane života, obnove zdravia – ľudskej krvi.
Začiatok odberu začal od 07.30 hodiny a evidovanie darcov trvalo do 10.00 hod. a odber do 11.30 hodín. V tomto termíne sa dostavilo k odberu takmer 30 darcov ochotných darovať krv, z toho zaregistrovali 25 darcov a z nich 20-tim bola krv aj odobraná. O tom, že Slovanská kvapka krvi SNP organizovaná v obci Čierny Potok je známa už na celom Slovensku, svedčí aj účasť darcov.
Občania Čierneho Potoka vzdávali hold a vďaku svojim osloboditeľom
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 24.12.2020 obec Čierny Potok si v tme a tichosti spomínala na oslobodenie spred 76 rokov, kedy vojská 2. ukrajinského frontu oslobodili obec od fašizmu.
Stalo sa tak v decembri 1944 v dopoludňajších hodinách a obyvatelia v tom čase tomu nechceli ani veriť. Veď ešte deň predtým museli kopať zákopy na príkaz Nemcov proti postupujúcej Červenej armáde a v jej zväzkoch aj rumunských vojakov.
Sloboda prišla od severozápadu od Husinej, cez samotu Kotlina a od Gemerčeka od osady Úsvit. Práve zo smeru, keď maďarskí fašisti odvliekli z osád Gemerček, Úsvit, Kaparovo, Hodoš a Durenda 15 Slovákov do koncentračného tábora v Dachau.
Z nich bolo 12 popravených v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde boli popravení aj slovenskí generáli Rudolf Viest, Štefan Jurech, Ján Golian a Augustín Malár.
Novomanželia položili svadobnú kyticu k hrobu starkého nevesty v Čiernom Potoku
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 6. júna 2020 v obci Čierny Potok, okres Rimavská Sobota, sa udiala nevšedná udalosť. Tamojšia členka ZO SZPB armádneho generála Ludvíka Svobodu, Zdenka, rod. Kapcová, ktorá býva v Bratislave, pri príležitosti uzavretia manželstva s Jurajom Kozárom, zavítali do rodnej obce nevesty, aby položili svadobnú kyticu k hrobu starkého nevesty, Václava Fajčíka, účastníka protifašistického odboja pri oslobodzovaní Liptovského Mikuláša - Nicovô, Kraľovian, Žiliny, až na Moravu, kde sa dožil konca 2. svetovej vojny v Európe.
Ďalším rozhodnutím zavítania do obce Čierny Potok po svadobnej ceste, bola aj zastávka pri pamätníku obetí maďarských fašistov, medzi ktorými bol aj prastarký Štefan Kapec, ktorý zahynul s ďalšími Slovákmi z okolitých osád v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde boli pravdobne popravení aj generáli Golian, Viest, Malár a Jurech. Inšpiráciou spomínaných manželov bola tradícia, ktorá k nám prenikla zo Stalingradu, kde novomanželia po obrade uzavretia manželstva kládli svadobné kytice pri Mamajovej mohyle.
Vráťme sa na predvianočnú kapustnicu do Čierneho Potoka
Napísal(a) J. Pupala
Takmer do roka a do dňa si občania Čierneho Potoka, vďaka miestnej organizácii záhradkárov, pochutili na vlaňajšej predvianočnej kapustnici z vlastných produktov – “z vlastného dvora“. V sobotu dňa 17.12.2019 pre niektoré členky miestnej organizácie záhradkárov sa skoré ráno začalo prípravou potrebných surovín k vareniu kapustnice, ktorú pripravili takmer po roku (prvý raz záhradkári túto akciu pripravili 15.12.2018). Kapustnicu pripravili takmer výlučne z produktov z vlastných záhradiek svojich členiek, až na koreniny. Okrem varenia bolo treba predvianočne vyzdobiť sálu kultúrneho domu a, samozrejme, vyzdobiť vianočný stromček a prestrieť stoly. Krátko popoludní začali prichádzať vyhladnutí Čiernopotočania, ale aj rodáci z blízkeho a vzdialenejšieho okolia (dokonca až z Rakúska).
Obyvatelia obce Čierny Potok si pripomenuli 75. výročie zavlečenia svojich spoluobčanov do koncentráku
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Obyvatelia obce Čierny Potok a okolitých obcí na Gemeri si dňa 8.11.2019 pripomenuli 75. výročie zavlečenia pätnástich obyvateľov obce a priľahlých osád maďarskými fašistami do koncentračného tábora. Bolo to takto: Dňa 4.11.1944 v skorých ranných hodinách soldateska „honvédskych vitézov“ pod vedením hodejovského notára prečesávala osady, kde bývali Slováci. Na ktorého ukázal pán notár, toho hneď odviedli. Razie sa uskutočnili v rovnaký čas.
Z Gemerčeka odvliekli Matúša Bechera, jeho príbuzných z osady Úsvit: Juraja Bechera staršieho a Juraja Bechera mladšieho. Z osady Gortva-Hajnáčka Pavla Kulicha, z osady Kôprovo-Hodejov Pavla Gondáša, Ondreja Ostrihoňa,
V Čiernom Potoku „DO ROKA A DO DŇA“ usporiadali II. ročník záhradkárskej výstavy
Napísal(a) JUDr.Jozef Pupala
V Čiernom Potoku, v malej obci v okrese Rimavská Sobota, v kultúrnom dome (bývalej jubilejnej škole) miestna organizácia SZZ usporiadala dňa 14.9.2018 prvý raz výstavu zeleniny, ovocia, kvetín a ručných a remeselníckych prác tamojších občanov. Nakoľko mala výstava veľmi dobrý ohlas medzi obyvateľmi, ale aj čitateľmi stránky „MAJ GEMER“, kde uvedenú výstavu si k dnešnému dňu pozrelo 2.641 čitateľov, zahradkári v obci v spolupráci so starostkou obce pani Svetlanou Šufliarskou-Zauškovou pripravili na 14.9.2019 druhý ročník tejto výstavy s názvom „PLODY NAŠEJ ZEME A ŠIKOVNÝCH RÚK“. Je treba podotknúť, že výstavu začali inštalovať už v piatok 13.9.2019, kedy do 17.00 hodiny mohol každý záujemca priniesť do kultúrneho domu svoje produkty zeleniny, ovocia, kvetín, ručných a remeselníckych výrobkov.
Viac...
Dňa 24.8.2019 v malebnej obci Čierny Potok v juhozápadnej časti Gemera sa konal tradičný Deň obce. No tentoraz to bolo netradičné, pretože drobní poľnohospodári, bez štátnej dotácie, sa rozhodli usporiadať v deň obce aj výstavu traktorov, tzv. “TRAKTORIÁDU“.
Odkaz do ZETOR-a BRNO znie jasne: „slniečkári „zapredali pýchu československého traktorového priemyslu. V období „neľudskej totality„ vyvážalo ČSFR len do Argentíny ročne okolo 1.000 kusov tejto techniky!"
Čiernopotočania si pochutili na kapustnici z vlastného dvora
Napísal(a) J. Pupala
Čierny Potok. Veľká obec s malým počtom obyvateľstva na juhozápade Gemera sa musí vysporadúvať s dobou. V obci postupne zatvorili krčmu a po čase aj obchod. Všemocné „hypermarkety“ zlikvidovali drobné obchody. Obyvatelia z obce tak musia základné kuchynské polotovary chodiť nakupovať do susedných obcí, ktoré sú najbližšie 2,5 km. Ani tam však nedostanú čerstvú zeleninu, ovocie a o mäse ani nehovoriac. Chtiac-nechtiac „kapitalistický blahobyt“ obyvateľov prinútil k návratu do doby svojich rodičov. Tak sa upravili staré chlievy, kde boli zbúrané tam postavili nové a začali chovať prasiatka, sliepočky, húsky, ovečky, kozičky a poniektorí aj kravky a koníky. Nuž a senko, ani obilie nedostať v hypermarketoch. Tak sa začali obrábať záhrady, aj políčka, začali sa vytyčovať „elekro-oplotky“ a chovať ovečky, kravičky, kozičky.
Urna s prsťou zeme z koncentračného tábora Flossenburg si našla pietne miesto v Čiernom Potoku
Napísal(a) Ing. Veronika Rízova
Obec Čierny Potok oficiálne vznikla po druhej svetovej vojne, kedy sa v rámci územnej reorganizácie osamostatnili osady Durenda, Hiodoš, Kotlina, Verecká od Hodejova. Samoty osídlili od roku 1922 postupne prisťahovalci predovšetkým z Podpoľania, ale aj z Oravy. Po skončení vojny a osamostatnení mala obec vyše 300 duší.
V Čiernom Potoku zorganizovali už XI. ročník „Kvapky krvi SNP"
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V malej gemerskej obci Čierny Potok, ktorá má len 147 obyvateľov sa dňa 4. 8. 2016 od 8.00 do 11.00 hodiny uskutočnil už XI. ročník „KVAPKY KRVI SNP". Túto akciu organizuje ZO SZPB v spolupráci s obecným úradom v obci a NTS SR, vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici. Napriek vrcholiacej dovolenkovej
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-