Školstvo (581)
Pod vianočným stromčekom Zocháčov pribúdali dary plné piesní, tanca, kolied, vinšovačiek a tiež scénok
Napísal(a) RNDr. Eva Vidová
Vianoce sú o tradíciách, sú o daroch... Aj tohto roku – v posledný deň vyučovania pred prázdninami – sa v priestoroch Mestského domu kultúry v Revúcej uskutočnila tradičná vianočná akadémia, ktorú pripravili Zocháči, teda žiaci ZŠ I. B. Zocha, pre všetkých, čo sa dokázali na chvíľočku zastaviť.
Pod vianočným stromčekom pribúdali dary plné piesní, tanca, kolied a vinšovačiek a
Škola dobrých skutkov sa v tomto roku niesla v duchu pomoci, ochoty a láskavosti voči iným
Napísal(a) Mgr. Katarína Krištofová
Z adventného obdobia sme sa už prehupli do Vianoc a my by sme ešte pred bilancovaním už pomaly uplynulého roka 2016 chceli zhodnotiť našu prípravu v ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej na slávenie najkrajších sviatkov roka. Už tradične v adventnom a pôstnom období konáme dobré skutky, pomocou ktorých sa snažíme robiť radosť nielen sebe, ale aj našim najbližším. Škola dobrých skutkov sa v tomto roku
Problematiku ľudských práv je potrebné neustále pripomínať už od žiakov
Napísal(a) T. Petrovičová, K. Čipková
O ľudských právach sa žiaci v škole učia na hodinách občianskej náuky, etickej výchovy, ale spomínajú sa aj v mnohých iných predmetoch. Žiaci IX.A Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej využili ponuku a hodinu dejepisu strávili v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. 7. decembra 2016 spolu so žiakmi Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej sa zoznamovali s expozíciou tohto múzea.
Žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej si pripomenuli Deň počítačovej bezpečnosti
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
V dnešnej dobe už internet bežne používajú nielen dospelí, ale aj deti. Internet v mobiloch, či na tabletoch je samozrejmosťou takmer pre každého žiaka školy. O to viac vystupuje do popredia potreba bezpečnosti na internete. Túto skutočnosť si pripomenuli aj žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, ktorí sa na hodinách informatiky počas posledného novembrového týždňa roku 2016 venovali tematike
Spolu so žiakmi, pani učiteľkami, pani kuchárkou a s rodičmi sme sa pozreli na to, čo je to jedlá zmena
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
S kurzom Globálne varenie nás 30.11.2016 navštívila slečna Jana Udvardiová zo Zvolena, ktorá pomáha našej škole s aktivitami a delí sa so svojimi vedomosťami s nami v projekte Jedlá zmena. Jedlá zmena je medzinárodný projekt, ktorý je financovaný Európskou úniou a v našej škole začal od septembra 2016.
Ako vnímajú červenú stužku "Zocháči" z Revúcej
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Červená stužka je medzinárodným symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV alebo AIDS. Červená stužka je značkou pre upevňovanie povedomia o HIV a AIDS medzi ľuďmi. Počas celého roka ju majú nosiť ľudia, aby vyjadrili svoju podporu ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS a aby si uctili pamiatku tých, ktorí v dôsledku tohto ochorenia zomreli. Počas 1. decembra – medzinárodného dňa HIV a AIDS,
Všetko to začalo v stredu 16.11.2016 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc v škole, si priniesli spacáky, karimatky, nafukovačky a dobrú náladu. Najprv si žiaci so svojimi učiteľmi upravili triedy na „spálne“, potom nasledovala poriadna večera a hybaj na súťaže. Tento ročník pripravili súťaže žiačky 9. ročníka ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej a naozaj sa im vydarili.
Stolnotenisové loptičky cez sieťku v Revúcej najpresnejšie lietali žiačkam ZŠ I. B. Zocha a žiakom z Lubeníka
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Dňa 22.11.2016 sa v Centre voľného času Revúca uskutočnilo obvodné kolo žiakov a žiačok ZŠ v stolnom tenise pre školský rok 2016/2017. Tohto turnaja sa zúčastnili žiaci a ich vedúci zo ZŠ Jelšava, ZŠ S. Tomášika Lubeník, ZŠ J. A. Komenského Revúca a ZŠ Ivana Branislava Zocha Revúca. Organizátori – CVČ Revúca pripravili toto podujatie na vysokej úrovni.
Európsky týždeň boja proti drogám žiaci ZŠ Ivana B. Zocha využili na športovanie
Napísal(a) Diana Fandáková
Tretí novembrový týždeň je už od roku 1998 vyhlásený ako Európsky týždeň boja proti drogám. Drogová závislosť nevzniká náhle, ale vyvíja sa z túžby, ktorá súvisí so spôsobom života jednotlivca. Náklonnosť k tomuto nebezpečiu vzniká už v detskom a dospievajúcom veku. A keďže práve toto obdobie je veľmi dôležité pre rozvoj zdravej osobnosti a zdravého životného štýlu,
Slávnostne otvorili exteriérové javisko v Základnej škole Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Z. Kováčová, Mgr. Z. Kunštárová
O tom, že sny sa stávajú skutočnosťou, sme sa v Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej naozaj presvedčili. Naša škola nesie meno známeho divadelníka, ktorý stál pri vzniku revúckej ochotníckej divadelnej tradície a my s hrdosťou rok čo rok oživujeme odkaz, ktorý nám zanechal. Hrávame divadielka a zúčastňujeme sa divadelných prehliadok v rámci nášho regiónu.
Viac...
Zocháčov v Revúcej zaujala medzinárodná informatická súťaž iBobor
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
iBobor je medzinárodná informatická súťaž, ktorá od roku 2004 prebieha postupne v čoraz väčšom množstve krajín. Tohto roku sa jej zúčastnilo 38 krajín a viac ako 1,3 milióna súťažiacich rôznych vekových kategórií. Hlavným cieľom súťaže je podporiť záujem o informačné a komunikačné technológie u všetkých žiakov. Súťaž chce iniciovať v deťoch využívanie, posmeliť ich v intenzívnejšom a kreatívnejšom používaní moderných technológií pri učení sa. Symbolom súťaže sa stal usilovný, inteligentný a čulý bobor.
Futsalisti ZŠ I. B. Zocha Revúca sa vo finále stretli s družstvom ZŠ F. Kazinczyho Tornaľa
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Obvodné kolo vo futsale žiakov základných škôl sa uskutočnilo dňa 10.11.2016 na pôde SOŠ Gen. Viesta v Revúcej. Turnaja sa zúčastnilo šesť družstiev s celkovým počtom 56 účastníkov. Družstvá boli rozdelené do dvoch skupín A a B. Skupinu A tvorili družstvá: ZŠ J. A. Komenského Revúca, ZŠ Sirk, ZŠ s MŠ Jelšava. Skupinu B tvorili družstvá: ZŠ I. B. Zocha Revúca, ZŠ F. Kazinczyho Tornaľa, GMK Revúca.
Laureátkou ocenenia Biela vrana 2016 aj pani Monika Podolinská z Muránskej Dlhej Lúky
Napísal(a) Mg od
Každý večer si sadám pred televíznu obrazovku v nádeji, že natrafím na odvysielanie niečoho zaujímavého, čo ma, najmä ak to bude z môjho Gemera, povznesie a utvrdí ma v tom, že aj v tomto regióne žijú zaujímaví ľudia. Aj tentoraz sa tak stalo. Jedna nemenovaná slovenská televízna stanica uviedla vo svojom večernom
Čítam, čítaš, čítame, tieto slová rezonovali našim žiakom od septembra, pretože to bola téma projektu „Záložka do knihy spája školy". Tento projekt už siedmy rok je úzko spätý s našou školou, no tento rok bol o to výnimočný, že našou partnerskou školou sa stala ZŠ v Litovli v Českej republike.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.