Školstvo (581)
Víťazstvo XII. ročníka prírodovednej súťaže Európsky deň národných parkov putovalo do Krásnohorského Podhradia
Napísal(a) Tatiana Bachňáková a Darina NogeováDve žiačky s Cenou školy a 111 žiakov na konci školského roka dostalo pochvalu od riaditeľky našej školy
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kováčová
Zocháči oceňovali najlepších
Ako ten čas rýchlo letí,
potešia sa hlavne deti.
Prišlo leto a s ním čas,
brány školy zavrieť zas.
Deti sa už vytešujú,
na prázdniny sa chystajú.
S elánom si balia veci,
do tábora chcú ísť všetci.
Na bicykloch na výlet
a či spoznať celý svet?
Kúpať, hrať sa celý deň,
budeže to radosť len.
Súkromná základná umelecká škola v Rimavskej Sobote organizuje po prvýkrát denný folklórny tábor
Napísal(a) Andrej SýkoraŠportovci z revúckych škôl si zmerali sily na 16. ročníku Kalokagatie
Napísal(a) RNDr. Eva Vidová
V piatok, 17. júna 2016, sa už od rána zapĺňal školský dvor Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej športovcami z revúckych škôl, ktorí prišli, aby si zmerali sily na 16. ročníku Kalokagatie, ktorú organizuje ZŠ I. B. Zocha v spolupráci s Mestom Revúca a CVČ Revúca v rámci Dní Mesta Revúca. Prišli zástupcovia zo ZŠ Hviezdoslavova, ZŠ J. A. Komenského, Gymnázia Martina Kukučína, Špeciálnej ZŠ a samozrejme z usporiadateľskej školy.
Jedného krásneho slnečného dňa skrsol v hlave našej pani riaditeľky skvelý nápad. Uplynuli dva roky od inaugurácie prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, a tak sa konal v stredu 15. júna 2016 v Prezidentskom paláci v Bratislave deň otvorených dverí. To bol dosť dobrý dôvod na to, aby sme do nášho hlavného mesta zavítali aj my a spoznali sa s ním. Veď mnohí naši žiaci ešte v Bratislave neboli alebo ňou len prechádzali.
Naša obrázková mapa výletov zdobí nástenku v škole
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Školské výlety žiakov Základnej školy Ivana Branislava Zocha sú za dverami, a tak sme si s deťmi v ŠKD zhotovili mapu nášho Slovenska. Na baliaci papier sme najskôr nakreslili našu krajinu, farebne sme zvýraznili nížiny a pohoria. Potom deti určovali pomocou atlasu polohu miest a obcí. Obrázky historických budov, ktoré sme na mapu postupne lepili,
Pozvali nás na vyhlásenie výsledkov súťaže „Som neNORMAlne fér“ do Slovenského národného divadla
Napísal(a) Mgr. Monika Podolinská
Jedna norma nemôže platiť pre všetkých. Nemôžme mať ku všetkým rovnaký prístup, ale každý z nás si zaslúži prístup rovnocenný. Tak asi takto znela hlavná myšlienka multižánrovej súťaže „Som neNORMAlne fér.“
Nie sme veľká škola, no poslali sme až 6 súťažných prác. Tri práce v kategórii kolektív do 11 rokov, jednu v kategórii vekovo zmiešaný kolektív
Ako sa skoro stali Zocháči detskými lekármi
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Žiaci V. A triedy ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa vybrali na návštevu k detskej pani doktorke Kapustovej. Nebolo to preto, že by hromadne ochoreli, ale preto, aby sa dozvedeli množstvo zaujímavostí, ktoré sa týkajú zdravia a zdravého životného štýlu.
Už v čakárni si mali možnosť prečítať zaujímavé informácie o žltačke
Na MDD platilo: Dobré srdce a šikovné ruky maj, hračku kamarátovi vyrábaj
Napísal(a) Ing. Alena Kvetková
Medzinárodný deň detí v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej má už tradične príchuť pestrej mozaiky rôznorodých aktivít, ktorými sa kolektív učiteľov snaží spríjemniť a zatraktívniť žiakom tento ich sviatok. Inak to nebolo ani tento rok. Keďže tohtoročný deň detí sa u „Zocháčov“ niesol v duchu hesla „Dobré srdce a šikovné ruky maj, hračku kamarátovi vyrábaj“, prvé dve hodiny strávili deti v triedach so svojimi triednymi učiteľmi, kde z dodaného materiálu vyrábali čo najzaujímavejšie hračky pre svojho kamaráta z ďalekej cudziny.
Príďte povzbudiť mladých športovcov na 16. ročníku Atletickej olympiády žiakov revúckych škôl
Napísal(a) Andrea Tokárová
Základná škola I.B.Zocha v spolupráci s mestom Revúca vás srdečne pozýva na Atletickú olympiádu žiakov základných škôl mesta Revúca KALOKAGATIA. Olympiáda je sprievodnou akciou Dní mesta Revúca. Táto olympiáda sa bude konať už po šestnástykrát. Viac ako stovka súťažiacich z piatich škôl si v štyroch rôznych vekových kategóriách zmiera sily v krátkych behoch, dlhých behoch, skoku do diaľky aj v hode kriketovou loptičkou.
Viac...
Rodinné krídla 2016 a prejavy aktivity žiakov v rámci nich
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kováčová
Vo štvrtok 9. 6. 2016 sa žiaci I. B a VI. A triedy Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej zúčastnili veľmi peknej a zmysluplnej udalosti, ktorú organizovalo Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Revúcej. Konala sa v Gymnáziu Martina Kukučína na počesť psychologičky pani Evky Štullerovej, ktorá celý svoj život zasvätila rodine, veď dennodenne vo svojej práci vstupovala do rodín a pomáhala im riešiť problémy.
Aké je to byť fér? Aký je rovnaký a rovnocenný prístup? Je rozdiel medzi týmito dvomi slovami? Sme v našej škole fér? Vieme my, učitelia, využiť fér prístup v škole, vo vyučovaní, v hodnotení, v komunikácii?
Tak na tieto, ale aj ďalšie otázky sme hľadali odpovede skôr, ako sme sa zapojili do multižánrovej súťaže „Som neNORMAlne fér.“ Vyhlasovateľom súťaže bolo Občianske združenie Equity pod záštitou verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej.
Aj bez dopravného ihriska Zocháčom to na krajskej súťaži ťahalo
Napísal(a) Bc. Ivana Sviežená
Dňa 31.5.2016 sme sa zúčastnili krajskej dopravnej súťaže „Na bicykli bezpečne 2016“ v Krupine, kde sme zastupovali náš okres ako najlepšie družstvo zo všetkých škôl. Deti v zložení Terézia Motyčková, Natália Kováčová, Samuel Michal Siman a Kristián Vendégh súťažili v 4 disciplínach. Hneď v prvej veľmi náročnej disciplíne ich preverili policajti z krajského dopravného inšpektorátu z pravidiel cestnej premávky formou testov.
Žiaci ZŠ I. B. Zocha spolu s pedagógmi pripravili pre rodičov, súrodencov a starých rodičov milé prekvapenia
Napísal(a) Mgr. Z. Petalíková, Mgr. Z. Kováčová
Každý deň stretnúť človeka. / Jedno, či náhliš sa, / jedno, či ležíš chorý, / jedno, či drvíš skaly a prenášaš hory, / jedno, či neprijímaš návštevy, / jedno, či blúdiš v hmle a cestu hľadáš pustatinou, / jedno, či sedíš na lavičke v parku / alebo trpíš obrátený k stene. / Človeka stretnúť každodenne.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-