Školstvo (581)
Deti v ŠKD pri ZŠ I. B. Zocha privítali jar
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Štebotajúce vtáčiky a slnečné lúče, ktoré už zavčas rána pohládzajú detské líčka, nás motivovali k tvoreniu. Kúsok jari sme si vyrobili aj my s deťmi a vyzdobili sme tak chodbu v našej škole. Deti vedia, že nie všetko patrí do smetného koša. Odpadovému materiálu, ako starým krabiciam, papierovým rolkám alebo starým novinám vdychujeme druhý život. Deti sú vedené k ochrane prírody a k recyklácii. Samy často prídu s nápadom, čo všetko by sa dalo ešte vyrobiť.
Pre našich spolužiakov pripravili „Knižnú obývačku“
Napísal(a) Monika Podolinská
Ľudia čítajú knihy odpradávna. Niektorí viac, iní menej. Niektorí majú radi romány o láske, iní historické či cestopisné. Niektorí nemajú prístup ku knihám, iní nevedia ani len čítať. Knihy rozvíjajú fantáziu, tvorivosť, sú v nich ukryté staré pravdy, možno tajomstvá vekov. „Povedz mi, akú knihu čítaš, a ja ti poviem, kto si,“ už dnes asi stopercentne neplatí, ale niečo na tom bude.
51. ročník celoštátnej súťaže žiakov stredných škôl v spracovaní informácií na počítači v znamení Košíc a Rožňavy
Napísal(a) MG od
Obchodná akadémia v Rožňave zorganizovala 22. a 23. marca 2017 už 51. ročník celoštátnej súťaže žiakov stredných škôl v spracovaní informácií na počítači. Uverejnil to portál VUCKE:sk. Súťaž bola organizovaná pod garanciou Štátneho inštitútu odborného vzdelávania v Bratislave a v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom a mestom Rožňava. Na súťaži sa zúčastnilo 70 študentov z celého Slovenska. Porovnávali svoje zručnosti v spracovaní informácií na počítači v 10-minútovom odpise textu
Žiaci v rámci profesijnej výchovy navštívili SMZ Jelšava
Napísal(a) Žiaci 9. ročníka
Deviataci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej v rámci profesijnej výchovy navštívili SMZ Jelšava – Teplá voda. 17. marca 2017 sa v sprievode svojich triednych učiteliek zoznámili so závodom, ktorý je chlebodarcom mnohých rodín v našom regióne. Hneď po príchode všetci absolvovali školenie o bezpečnosti práce pre návštevníkov závodu v rámci exkurzií. Ďalej sa formou prezentácie zoznámili s históriou, súčasnosťou a s perspektívou budúcnosti tohto závodu.
Deň otvorených dverí na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej
Napísal(a) RNDr. Milota Dendisová
Dvere Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej sme otvorili 16. marca 2017 netradične v popoludňajších hodinách, aby sme privítali budúcich primánov spolu s ich rodičmi. Žiaci prímy a sekundy si pre nich pripravili krátky program, v ktorom sa prezentovali svojimi zručnosťami v speve, tanci, prednese prózy a hre na klavíri. Riaditeľ školy Mgr. Igor Baran ich privítal na pôde nášho gymnázia, vyzdvihol možnosti nielen vzdelávania sa, ale aj športového i kultúrneho vyžitia, ktoré im škola ponúka.
Revúcki žiaci budú spolupracovať pomocou tabletov a obrázkovej aplikácie s komunitou francúzskych výskumníkov – botanikov
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
Stalo sa vám niekedy, že idete po lese, pozeráte na okolitú prírodu, ale vôbec netušíte, čo to okolo vás rastie? Tak to sa môže zmeniť. Žiadne nudné listovanie v ťažkých knihách s obrázkami rastlín, ktoré ste v živote nevideli. Vďaka projektu Tajný život mesta naši štyria žiaci zo VI. A triedy Tomáš Hapl, Michal Špalda, Michael Drabič a Samuel Michal Siman spoznávajú rozmanitosť rastlín, ktoré vám rastú pod oknami a doteraz ste si ich krásu a jedinečnosť možno ani nevšimli.
V slávnostne vyzdobenej spoločenskej miestnosti Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej sme sa 18.2.2017 preniesli do sveta kúziel, aby sme sa spolu s Harrym Potterom zúčastnili už 11. gymnaziálneho bálu. Tento ples bol o to výnimočnejší, že sa konal v roku, kedy si slávnostne pripomenieme už 155. výročie založenia Prvého slovenského gymnázia, ktorého sme my hrdým pokračovateľom. Tento ples bol takou malou predprípravou pred oslavami, ktoré nás v septembri čakajú.
Naučiť sa niečo nové zaujímavou formou bolo cieľom projektového týždňa v ZŠ Ivana Branislava Zocha
Napísal(a) Mgr. Alica Kočišová
Projektový týždeň v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej sa zameriava predovšetkým na zmysluplné používanie teoretických poznatkov pri napĺňaní zámerov a cieľov prierezových tém. Naučiť sa niečo nové zaujímavou formou bolo cieľom projektového týždňa, ktorý prebiehal na prelome januára a februára. Prostredníctvom informácií získaných v odbornej literatúre a na internete žiaci pátrali po nových poznatkoch týkajúcich sa pridelenej témy v jednotlivých ročníkoch. Témy nadväzovali na seba
Deň otvorených dverí v Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej
Napísal(a) Ľuboslava Lacjaková
Prelomy kalendárnych rokov sú v stredných školách už tradične poznačené snahou osloviť končiace ročníky v základných školách a upozorniť ich na pozitíva „tej jedinej a správnej“ strednej školy. Školské vzdelávacie programy umožnili širšiu profiláciu škôl, takže výber je veľký a populačné ročníky slabé. Navyše, z Revúcej, z mesta, ktoré má štyri stredné školy, pravidelne odchádzajú pätnásťročné deti spod dozoru rodičov, pretože si radšej vyberajú školy vo veľkých mestách.
Prvé slovenské literárne gymnázium Revúca oslávi svoju dvadsaťročnicu
Napísal(a) MG od
Portál Školský servis.sk 20. februára 2017 uverejnil informáciu o tom, že Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej tohto roku oslávi 20. výročie svojho vzniku. Riaditeľka tohto gymnázia pani Ľuboslava Lacjaková pomerne obšírne poskytla tomuto portálu celú históriu vzniku i účel gymnázia v súčasnosti. Využili sme zdroj informácie, aby sme nielen Gemerčanom vyšli v ústrety pri oboznámení sa s touto krátkou históriou zaujímavej školy na strednom Gemeri.
Viac...
Schopnosť rozdeliť sa s inými je človeku blízka. Niekomu viac, inému menej. Niekto zvažuje svoje možnosti, niekto sa rozdelí aj s posledným, čo má. Ak vám niekto ponúkne peniaze pre deti, ktoré učíte, je to preto, lebo pozná vašu prácu. A možno aj preto, lebo vám dôveruje. A nech je to už z akéhokoľvek dôvodu, v podstate je to jedno. Šťastný je ten, kto daruje a aj ten, kto darom získal.
Naši žiaci si doprajú raňajky a väčšina z nich uprednostňuje ovocie pred čokoládou
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Žiaci v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej mali v pondelok 30.1.2017 netradičnú veľkú prestávku. Zúčastnili sa experimentu – chutnali rôzne typy jabĺk, mali označiť tie, ktoré im najviac chutia a zároveň rozlíšiť, ktoré sú podľa nich z obchodu a striekané a ktoré sú domáce, z vlastnej záhrady, nestriekané. Tiež mohli ochutnať bezlepkovú bábovku a porovnať chuť klasických piškót a bezlepkových piškót.
Uspešní absolventi Lyžiarskeho výchovno-vzdelávacieho kurzu na Donovaloch
Napísal(a) Žiaci a učitelia ZŠ IB Zocha
My, Zocháči, dnes už úspešní absolventi Lyžiarskeho výchovno-vzdelávacieho kurzu na Donovaloch, teda LYŽIARI, si z jedného nezabudnuteľného týždňa odnášame skvelé zážitky.
Radi spomíname na to, ako nás ráno, 19. 1. 2017, rodičia odprevadili pred školu. Lyže, lyžiarky, korčule, kufre a KUFRISKÁ sme nechali na rodičov
Zocháči absolvovali už siedmy ročník súťaže Rýchle šípy internetu
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Hodiny informatiky v Základnej škole I. B. Zocha v Revúcej boli počas druhého januárového týždňa iné ako ostatné. Žiaci totiž absolvovali už siedmy ročník súťaže Rýchle šípy internetu, ktorú pre nich pripravujú učitelia informatiky v rámci Týždňa digitálnych zručností.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.