Školstvo (581)
Zocháčky boli úspešné aj v krajskom kole cezpoľného behu
Napísal(a) Mgr. Martina Pirochová
V utorok 18.10.2016 sa uskutočnilo Krajské kolo žiakov a žiačok ZŠ a SŠ v cezpoľnom behu pre školský rok 2016/2017 v Žiari nad Hronom. V kategórii žiačok súťažilo12 družstiev s celkovým počtom 42 dievčat. Naše športovkyne to teda nemali ľahké a boj o pódiové umiestnenie bol veľký. V úvode sme sa vedúci družstiev stretli s rozhodcami
Heslo Zocháčov: Kto rád knihy číta, vždy si novú pýta
Napísal(a) Mgr. H.Peniaková, Mgr. Z.Kováčová
Kto rád knihy číta,
vždy si novú pýta.
Rád sa bojí, rád sa hrá,
kamaráta si hľadá.
V Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej voňalo ovocím a zeleninou
Napísal(a) Erika Korenová, Mgr. Andrea Turisová
V týždni od 10. októbra do 14. októbra 2016 to v triedach v Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej voňalo ovocím a zeleninou. Žiaci ochutnávali zdravé pochúťky, ktoré si so svojimi učiteľkami vlastnoručne pripravili. Okrem toho kreslili, modelovali a prezentovali svoje poznatky o zdravom jedálničku. Spomenuli aj druhú stránku,
Dozvedeli sa o kameninovej manufaktúre, aj o zaujímavej práci v múzeu
Napísal(a) Sylvia Holečková
Žiaci 5. ročníka ZŠ akad. Hronca v Rožňave sa na hodine dejepisu dozvedeli zaujímavé informácie z histórie nášho mesta. Prostredníctvom prednášky spojenej s prezentáciou získali informácie o manufaktúre na výrobu kameniny, ktorá v minulosti v našom meste pôsobila. Žiakov zaujala široká škála výrobkov,
Snaha učiteľov v Základnej škole I. B. Zocha v Revúcej bola ovenčená úspechom
Napísal(a) Vedenie ZŠ IB Zocha Revúca
Snaha učiteľov v Základnej škole I. B. Zocha v Revúcej bola ovenčená úspechom. Ani počas letných prázdnin nesedeli so založenými rukami, ale využili čas bez žiakov na vypracovanie a zaslanie zmysluplného projektu práve pre nich. Už samotný názov "Pohyb nás spája" vypovedá o športovom zameraní projektu, ktorého snahou je vybudovať v areáli školy exteriérový fitpark.
V cezpoľnom behu sa Zocháčom darilo výborne
Napísal(a) Mgr. Martina Pirochová
Vo štvrtok 6.10.2016 v Revúcej sa uskutočnilo obvodné kolo žiakov a žiačok ZŠ a SŠ v cezpoľnom behu pre školský rok 2016/2017. Účasť 20 družstiev s celkovým počtom 55 súťažiacich už od začiatku naznačovala, že boj o prvenstvo bude veľký a súťažiť o umiestnenia sa bude s plným nasadením napriek nepriazni počasia.
Európsky deň jazykov u Zocháčov si pripomenuli 26. septembra
Napísal(a) Mgr. Jaroslava Koňuchová
Aj v Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej si žiaci a učitelia pripomenuli, že 26. september je Európskym dňom jazykov. Tento deň je oslavou jazykovej rôznorodosti kontinentu s viac ako 200 európskymi jazykmi, 24 úradnými jazykmi EÚ, približne 60 regionálnymi/menšinovými jazykmi a mnohými ďalšími jazykmi, ktorými hovoria ľudia z iných častí sveta.
U Zocháčov bicykluje a športuje celá škola
Napísal(a) Mgr. I. Špaldová
Presne tak. Ak sa pýtate, čo to znamená, dáme Vám odpoveď. Všetko to začalo v roku 2000, keď vznikol Deň bez áut ako európska iniciatíva. Bola to príležitosť, pri ktorej mohli európske mestá ukázať, ako sa starajú o problémy životného prostredia. Jeden deň, 22. septembra, miestne orgány predstavili mestské centrá
Cvičením v prírode pripomenuli si Svetový deň prvej pomoci
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
Dňa 9. 9. 2016 sa za krásneho slnečného počasia uskutočnilo na DDI v Revúcej cvičenie v prírode, ktorým sme si pripomenuli Svetový deň prvej pomoci. Iniciátorom Svetového dňa prvej pomoci už od roku 2003 je Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Riadili sme sa vopred vypracovaným
Vzácna návšteva z Japonska navštívila Základnú školu v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) ZŠ Krásnohorské Podhradie
Cesty i zdroje, ktoré sa dostanú na našu stránku bývajú rôzne. Zaujímavú informáciu som našiel na sociálnej sieti z Krásnohorského Podhradia. Uverejňujem ju preto a dávam k dispozícii navštevníkom stránky Maj Gemer. Uvádza sa v nej: "V utorok podvečer (6. septembra 2016) k nám zavítala vzácna návšteva z krajiny vychádzajúceho slnka, z Japonska.
Viac...
Učiaca sa škola v Roku čitateľskej gramotnosti
Napísal(a) Mgr. Alica Kočišová, Mgr. Jaroslava Koňuchová
Na ceste za poznaním v dobe zaplavenej novými poznatkami a informáciami je dôležité, ako si s nimi žiak dokáže poradiť a využiť ich. Škola má pomôcť žiakovi, aby bol na to pripravený, preto je dôležité, v akej kvalite sa u žiaka rozvíja schopnosť pracovať s textom a spracovať informácie z textu. Prostredníctvom tejto schopnosti
Deň finančnej gramotnosti v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Jedným z veľkých rizík dnešnej spoločnosti je finančná negramotnosť. Predstavuje napríklad neschopnosť riadiť svoje osobné financie tak, aby človek dokázal splácať úver, neschopnosť riešiť reklamáciu, ale aj neschopnosť výhodne nakupovať.
Všetky tieto dôvody viedli pedagógov
Zocháči začali netradične školský rok 2016/2017
Napísal(a) Mgr. A. Kočišová
Začať nový školský rok hrou, to by si želal každý správny žiak. V Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa to stalo skutočnosťou. Dňa 7. 9. 2016 sa uskutočnili didaktické hry, kde sa žiaci I. stupňa Základnej školy I. B. Zocha zoznámili s prváčikmi, a to netradične, priamo pri hrách na dopravnom ihrisku. Jednotlivé disciplíny plnili spolu
Napísať pár slov o tohtoročnom Tábore Black&White v Banskej Štiavnici je pre mňa o čosi ťažšie ako inokedy. Štyri roky o tom istom a neopakovať sa! Osnovu článku som mala v hlave už pri ceste domov, no koľkokrát som si sadla k počítaču a začala písať, presne toľkokrát som to vzdala. A pritom som presvedčená,
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.