Školstvo (581)
Medzinárodný deň školských knižníc u Zocháčov
Napísal(a) Mgr. J. Koňuchová
Dňa 23.10.2017 sa v Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej uskutočnilo podujatie Deň v školskej knižnici s Milanom Rastislavom Štefánikom. V tomto školskom roku bola vyhlásená veľmi náročná téma, nakoľko meno Milana Rastislava Štefánika sa v osnovách ZŠ spomína veľmi skromne. Informácií o tejto významnej osobnosti našich dejín je aj v našej knižnici veľmi málo. Žiakov spolu s učiteľmi to ale neodradilo, pozháňali si encyklopédie, staré učebnice a spoločne pracovali na projektoch.
Jeden celý deň v októbri sme v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej venovali zdravej výžive. V októbri práve preto, lebo pekné jesenné dni pomaly končia a nahradia ich dni nepekné, daždivé a chladné, dni ktoré prinášajú aj choroby spojené so zmenou ročných období. Ako sa im aspoň čiastočne dá predísť je aktívny pohyb, o ktorý v našej škole nie je núdza ale aj zdravá strava plná vitamínov. Začali sme ho prípravou skvelých a zdravých raňajok a školskej desiatej a pokračovali sme ich ukážkou a ochutnávkou v školskej jedálni.
V rámci EUROPSKÉHO DŇA RODINY A ŠKOLY sme oslavovali vo veľkom. Tento rok je pre nás veľmi výnimočný, pretože oslavujeme 30. VÝROČIE ZALOŽENIA NAŠEJ ŠKOLY. Tak ako na každej veľkej oslave nikdy nechýba torta, aj na tej našej bola torta – megatorta, ktorú slávnostne rozkrojil Ing. Július Buchta, viceprimátor mesta, spolu s riaditeľkou školy Mgr. Katarínou Krištofovou. Všetci sa tešili aj na sľúbené prekvapenie. Z imaginárneho balíčka bol rozbalený Superstarista Martin Krausz s manželkou. Postarali sa o výbornú náladu a zábavu pre malých aj veľkých.
Milan Rastislav Štefánik – jeho cesta za hviezdami včera a dnes
Napísal(a) Monika Podolinská
Keď sa stretnú ľudia, ktorí si rozumejú, hoci sa osobne nepoznajú, vždy je to prísľub skvelej atmosféry. A môže sa jednať o akékoľvek podujatie, inak ako fantasticky to nemôže dopadnúť. Pozvať k nám ľudí z rôznych kútov Slovenska bola výzva. Bratislava, Banská Bystrica, Moldava nad Bodvou a niekde medzi nimi my, Muránska Dlhá Lúka. Naša Základná škola, malá počtom žiakov, veľká skutkami. Rozhodli sme sa zorganizovať podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa školských knižníc s témou „Deň Milana Rastislava Štefánika – zapojenie žiakov, učiteľov, rodičov a komunity“.
Oslava športu - Športový maratón Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej
Napísal(a) ZŠ
Skvelí ľudia, príjemná atmosféra, bojovné výkony, radosť z pohybu, slniečko ako na objednávku..., takto môžeme opísať jesenný Športový maratón Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej. Bol to deň, ktorým sme chceli spoločne osláviť a ukončiť super športový rok našej školy, rok v ktorom sme rozbehli atletiku v našom meste, rok v ktorom naši žiaci dosiahli fenomenálne športové úspechy, rok v ktorom sme rozhýbali našich žiakov i rodičov.
Z Revúcej do Bratislavy za športom a zábavou
Napísal(a) žiaci ZŠ J. A. Komenského
Počas poznávacej exkurzie do Bratislavy si žiaci Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej našli čas aj na šport a zábavu. Po poučných návštevách automobilového závodu a výstav nastal čas na zábavu a šport. Relaxovali a oddychovali sme v zoologickej záhrade. Bratislavská zoologická záhrada je domovom približne pre 170 druhov zvierat v celkovom počte viac ako 960 jedincov. Preto bolo čo pozerať a čo nového sa dozvedieť. Nezabudli sme ani na Dinopark, ktorý je súčasťou ZOO Bratislava. Zúčastnili sme sa unikátnej výpravy do druhohôr… ,
V Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej bude rušno aj v sobotu
Napísal(a) A. T.
Brány Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa v sobotu 21. októbra 2017 otvoria nielen pre jej žiakov, ale aj pre širokú verejnosť. Pedagógovia a žiaci v spolupráci s Radou rodičov pripravili bohatý program v rámci Európskeho dňa rodičov a škôl. V bohatom programe s mnohými prekvapeniami si určite každý nájde to svoje. Celá akcia sa koná v duchu osláv tridsiateho výročia založenia školy. Pripravené je aj prekvapenie!
Októbrovú jazdu zručnosti si jelšavskí žiaci užili
Napísal(a) Mgr. Veronika Juhárová
V dnešnej dobe, kde prevládajú počítače už čoraz menej žiakov pozná, čo je to poriadne sa vyšantiť na bicykli. Preto sa žiaci 1. stupňa ZŠsMŠ Jelšava v rámci Dopravnej výchovy zapojili do Októbrovej jazdy zručností, ktorú si žiaci užili. Hlavným cieľom bolo predovšetkým podporiť u detí a mládeže využívanie bicykla ako plnohodnotného dopravného prostriedku, a v neposlednej rade aj zvýšiť rozsah a kvalitu dopravnej výchovy detí. Žiaci sa v rámci Telesnej a športovej výchovy zúčastnili jazdy zručnosti, kde sa zdokonalili v technike jazdy.
Dlho očakávanú a logisticky náročnú exkurziu revúckych žiakov Základnej školy J. A. Komenského do Bratislavy sa podarilo po dlhých prípravách v októbri 2017 zrealizovať. Bola zábavná, športová i poučná. Najviac času sme venovali získavaniu nových a veľmi zaujímavých poznatkov. Navštívili sme výrobný závod Volkswagen, vedecký park Aurelium, úžasnú výstavu Human Body a výstavu Bioštýl.
V priestoroch Základnej školy v Jelšave otvorili Záhradu, ktorá učí
Napísal(a) Mgr. Martina Štullerová
Dňa 5. 10. 2017 sa v priestoroch Základnej školy v Jelšave uskutočnilo otvorenie Záhrady, ktorá učí. Cieľom tohto projektu je naučiť pedagógov aj žiakov využívať školské pozemky iným, inovatívnym spôsobom. Pre nás to v praxi znamenalo, vytvoriť prírodnú školskú záhradu s učebnými prvkami, ktoré budú slúžiť na vyučovanie bežných školských predmetov. Otvorenie záhrady sa konalo za prítomnosti prednostky mesta Jelšava, Ing. Miroslavy Repákovej. Pani prednostka spolu s pani riaditeľkou, Mgr. Vierou Bardoňovou, a za prítomnosti viacerých hostí,
Viac...
Získali oficiálny medzinárodný certifikát a vlajku programu ZELENÁ ŠKOLA
Napísal(a) ZŠ
Základná škola Jana Amosa Komenského v Revúcej dňa 5.10.2017 v aule Technickej univerzity vo Zvolene na slávnostnom akte za prítomnosti prezidenta SR Andreja Kisku získala oficiálny medzinárodný certifikát a vlajku programu ZELENÁ ŠKOLA. Po niekoľkoročnom úsilí sa nám to podarilo. Certifikát a vlajku si prevzali zástupcovia školy počas slávnostného programu.
Žiakom základnej školy sa snažia ukázať možnosti techniky, sprístupniť a spopularizovať im techniku
Napísal(a) ZŠ
Dňa 4.10.2017 sa žiaci siedmeho a ôsmeho ročníka Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej a členovia klubu Amavet pri ZŠ zúčastnili exkurzie v Železiarňach Podbrezová. Najprv navštívili Hutnícke múzeum, ktoré je súčasťou závodu. Žiaci mali možnosť získať cenné informácie a oboznámiť sa so spracovaním a prípravou vstupných surovín potrebných v procese výroby oceľových bezšvíkových rúr. Hutnícke múzeum im odhalilo históriu hutníctva v regióne, vznik Podbrezovských železiarní a ich vplyv na rozvoj regiónu.
Zaoberať sa témami vojen 20. storočia, terorizmom, rasizmom a podobne, je v súčasnosti takmer módnym tovarom v mnohých médiách. Mňa, učiteľku dejepisu, znepokojujú niektoré neobjektívne, stereotypné informácie, ktoré sú podsúvané verejnosti, teda aj mladým ľuďom. I to bol dôvod, prečo sme sa so žiakmi 8. a 9. ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej rozhodli navštíviť Múzeum holokaustu v poľskom Osvienčime.
O koncentračných táboroch v Poľsku a v Nemecku sme počuli a dočítali sa už mnoho informácií. Dlho sme však nevedeli o existencii pracovných táborov v Novákoch, v Seredi a vo Vyhniach, odkiaľ boli posielaní slovenskí židia do tých najväčších koncentračných táborov. Dňa 2. októbra 2017 žiaci 7. B triedy Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej navštívili Múzeum holokaustu v Seredi, aby sa na vlastné oči presvedčili, že téma holokaustu bola prítomná aj na území nášho štátu a jeho artefakty sme si mali možnosť prezrieť v expozíciách, ako aj na putovnej výstave o rómskom holokauste.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.