Voľný čas (95)
Podradené kategórie
Slovenským gulášom vládne kráľ Močing a princezná Kližka
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
S prichádzajúcim letným počasím sa zintenzívňuje nielen sila slnečných lúčov, ale aj naša chuť stráviť príjemné chvíle v lone prírody, a to ideálne v dobrej spoločnosti a pri dobrom jedle. A tak mnohí z nás berú svoje gulášové kotlíky, kotle a kotliská a vyrážajú za gastronomickým zážitkom na lúku alebo aspoň na svoju záhradu. Ak by sme sa pozreli na to, aké mäso sa najčastejšie objavuje v našich gulášoch, bude to hovädzí močing. Viete ale prečo? A aký vlastne je močing? Rekordér v počte rôznych názvov. Aj to je jedna z typických charakteristík hovädzieho močingu. Pod akými rôznymi názvami teda tento diel mäsa poznáme? Portálu masodomov.sk sa ich podarilo zozbierať až pätnásť: lýtko, nožina, kliška, kližka, kližina, glejovka, močing, môčing, lapsár, predkolenie, predlaktie, spod kolena, hnátek,
Desať dôvodov, prečo by bravčová masť nemala chýbať vo vašej kuchyni
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Pri slovnom spojení bravčová masť sa väčšine z nás vynoria také pojmy ako kôrnatenie ciev, cholesterol alebo infarkt. Túto rovnicu máme v sebe zakorenenú tak hlboko, že ju nedokázali vyvrátiť ani stále častejšie sa objavujúce vedecké poznatky, ktoré vyvracajú toto lživé tvrdenie. Kde sa vlastne vzal tento nezmysel? Asi to bude znieť neuveriteľne, ale môže za to masívna reklamná kampaň firmy Proctor& Gamble z roku 1911. Čo sa vtedy vlastne stalo? Táto spoločnosť vlastnila rozsiahle bavlníkové plantáže, ktoré produkovali bavlníkový olej na výrobu mydla a sviečok. Lenže začiatok 20. storočia priniesol rozsiahlu elektrifikáciu Ameriky a s tým aj prudký prepad predaja sviečok.
Na stretnutie po vojenčine sa kamaráti hľadali päťdesiatdva rokov
Napísal(a) Ondrej Doboš
Mnohí si zaiste ešte pamätáte na reláciu Katky Brychtovej z programu RTVS v minulých rokoch, ktorá s poštárom Janom pripravili nie jednu zaujímavú príhodu a jej rozuzlenie naživo na pôde Slovenskej televízie. Táto rodinná relácia v tých rokoch zaujala množstvo divákov nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Žiaľ, na Slovensku sa akosi predčasne prestalo s vysielaním tohto programu, ale v Čechách mala relácia dlhšie pokračovanie. Mnohé príhody boli veľmi poučné a ľudsky príťažlivé pre každého z pozerajúcich.
O niečom podobnom som sníval aj ja. Išlo o príhody z vojenčiny. Povinná vojenská služba u nás už síce neexistuje, ale určite nie som sám, kto si na túto etapu zo svojho života často spomína.
Keramikárka Danka Bakšová ako jediná hrnčiarka v regióne Gemer – Malohont tvorí v tradičnej hrnčiarskej lokalite. Svoje úžitkové a umelecké dielka vytáča na hrnčiarskom kruhu, dekoruje ich a vypaľuje v elektrickej peci. Autorka žije vo vidieckom prostredí v obci Hrnčiarske Zalužany, nadväzuje na tradičné hrnčiarstvo, ktoré pramení aj v hrnčiarstve regiónu.
Spoznávajte hovädzie držky – nečakanú vitamínovú bombu
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Chcete byť zdravší, schudnúť alebo dokonca omladnúť? Vyskúšajte držky.
Niektorí ich milujú, iným sa obracia žalúdok už iba pri pohľade na ne. Niekomu pripadajú veľké biele “fláty” na tanieri nechutné, druhý si zase pochutná, iba keď sú držky poriadne hrubé. Pre niekoho jedlo chudobných a pre iných gurmánska delikatesa. Málokto však vie, že držky sú vitamínová a minerálna bomba, z ktorej sa navyše nepriberá.
Zaujímavá výstava exotických motýľov a chrobákov na Dňoch mesta Rožňava
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
V rámci tohtoročných Dní mesta Rožňava, ako sprievodné podujatie sa konala aj výstava exotických motýľov a chrobákov v priestoroch Centra voľného času. Výstavu pripravil náš rodák z Rožňavy Štefan Szabó, žijúci v Slavci. Od malička má rád prírodu a asi 4 roky sa konkrétne venuje motýľom a chrobákom. Uvedené exponáty sám nepreparuje, ale ich kupuje prostredníctvom internetu na rôznych burzách. Ako sám pán Szabó uviedol, jeho koníček nie je ale lacný, keďže cena jedného takéhoto exempláru sa pohybuje od 20.- do 300.- €.
Prečo sa pokrmy studenej kuchyne Alenky Greškovej stali obľúbené a žiadané
Napísal(a) Danka Červenáková
V poslednom čase sa pokrmy zo studenej kuchyne stali obľúbené a žiadané. Ich úprava si však vyžaduje dokonalú znalosť teplej kuchyne, pretože časť týchto pokrmov sa najskôr musí vopred spracovať tepelne. Len znalosť úpravy mís, šalátov a obložených chlebíkov je len malou časťou vedomostí potrebných pre zvládnutie studenej kuchyne v celej šírke správnej prípravy pokrmov v studenej kuchyni. Pani Danka Červenáková si tentokrát k téme studená kuchyňa vybrala rodáčku z Gemerskej Polomy pani Alenku Greškovú,
Už každoročne sme neoddeliteľnou súčasťou vystúpení na Dňoch mesta Revúca. Aj tento rok 16.06.2017 sme sa postarali o zážitok z tanečného vystúpenia. Napriek upršanému dňu neodradilo deti vystupovať. S plným elánom a nasadením sa tešili na ich veľké vystúpenie. Pod vedením trénerov Júliusa Schvarcza a Dalmy Bekeovej sa menšie deti predstavili v štýle disko, ale aj v latinsko-ameriských tancoch Cha-cha, Jive. Staršie páry predvádzali ladné a dynamické pohyby v štýle latino, čo publikum ocenilo veľkým potleskom.
Čerešňový deň v Jelšave, podujatie, ktoré vzišlo zo založenia Čerešníckeho spolku - prvého na Gemeri a jedného z prvých v Uhorsku v 18. storočí
Napísal(a) Mgr. Adam Slovák
„Mestské múzeum Jelšava v minulých dňoch pozývalo širokú verejnosť na podujatie Čerešňový deň, ktoré sa uskutočnilo v piatok 23.6.2017 so začiatkom o 16.00 hod. Toto kultúrno-spoločenské podujatie vzniklo už v roku 2012 ako propagácia bohatej histórie Jelšavy. Vychádza zo založenia Čerešníckeho spolku - prvého na Gemeri a jedného z prvých v Uhorsku v 18. storočí. V rámci tohto podujatia si pripomíname a tým aj propagujeme významné výročia organizácii, ktorých činnosť súvisí s ovocinárskou problematikou.
Previerky pripravenosti DHZ/DHZO okresu Rožňava pre rok 2017 a 90. výročie založenia DHZ Čierna Lehota
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Krásne sobotné ráno 10.06.2017. Na pripravenom ihrisku v Čiernej Lehote sme zahájili súťaž a zároveň Previerky pripravenosti DHZ/DHZO okresu Rožňava pre rok 2017, kde podľa vopred dohodnutých organizačných pokynov, sa zisťovalapripravenosť, a to vytiahnutím vody priamo z vodného zdroja - potoka. Každé súťažné hasičské družstvo si toto vyskúšalo a z uvedeného bolo vidieť, že v prípade potreby nemajú žiadne obavy, resp. problémy pri čerpaní vody, aj pre prípad zásahu na ostro.
Viac...
Pripomenuli si 90. výročie vzniku ZO Slovenského zväzu včelárov v Jelšave
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Včela je spoločenský hmyz, ktorý je dôležitou súčasťou životného prostredia. Včelárstvo je odvetvím poľnohospodárstva, ktorého hlavnými funkciami je udržiavanie ekologickej rovnováhy prostredníctvom opeľovania kultúrnych a voľne rastúcich rastlín, produkcia medu a ďalších včelích produktov.
Prvú zmienku o včelárení na našom území zaznamenal grécky filozof Pricus v roku 448.
Za históriou Gemera s krúžkom mladých hasičov Plameň z Jelšavy
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Uvedomujúc si humánny odkaz dobrovoľného hasičstva na Slovensku sú dobrovoľní hasiči pripravení poskytnúť dobrovoľnú pomoc širokej verejnosti v nešťastí, núdzi a ohrození života, zdravia a majetku pred požiarmi, živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami. Jedným z cieľov dobrovoľných hasičov je výchova obyvateľstva k ochrane pred požiarmi, osobitne vo vzťahu k deťom a mládeži.
Happy Dance Revúca a projekt „Nech sa nám netúlajú“
Napísal(a) Bc. I. Sviežená
Vo februári 2016 sme využili šancu a napísali sme projekt pre naše tanečné štúdio Happy Dance Revúca, ktorý bol vyhlásený COOP Jednotou Slovensko, spotrebným družstvom pod názvom „Nech sa nám netúlajú“. Hlavným cieľom projektu bolo poskytnúť deťom alternatívu trávenia voľného času. Finančný grant nadácie sa zameral na podporu pohybových aktivít v zdravom prostredí hlavne u detí a mládeže. Spomedzi 2 716 projektov, z ktorých bolo ocenených 287 projektov, sme sa stali i my oceneným projektom
Lukovišťský kalíščok má svojho šampióna. Je ňou slivovica od Jána Šimona z Vyšnej Pokoradze
Napísal(a) Miroslava Vargová
Viac ako 260 vzoriek z 30 páleníc z Banskobystrického kraja a okolia hodnotilo 44 degustátorov. To je len niekoľko čísel z degustácie ovocných destilátov, ktorá sa konala v piatok 12. mája 2017 v Lukovištiach v rámci súťaže Lukovišťský kalíščok. Degustátori pod odborných dohľadom členov Slovenského Rádu rytierov destilátov anonymne hodnotili vzhľad, čistotu a intenzitu vône a chuti, ako aj vzájomnú vyváženosť chuti a vône páleniek. Spomedzi 6 súťažných kategórií - slivka, hruška, jablko, čerešňa/višňa, záhradná zmes a iné
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.