Voľný čas (95)
Podradené kategórie
Príležitosť pre deti, ktoré sa počas letných prázdnin rozhodnú naučiť pracovať a tvoriť v hrnčiarskej dielni
Napísal(a) Bc. Valéria Munková
Dvojmesačné letné prázdniny sa už blížia a možno aj vy hľadáte pre svoje dieťa nejaký zaujímavý letný tábor. Inšpirujte sa našou ponukou. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pre deti od 7 do 14 rokov pripravuje denné remeselnícke tábory, ktoré sa uskutočnia od 4. do 8. júla 2016 a od 1. do 5. augusta 2016.
Čo vám ponúkneme v Dome tradičnej kultúry Gemera počas letných týždňov?
Pochutnajte si na netradičnom menu v jednodňovej reštaurácii
Napísal(a) Ing. Mirka Vargová
Ako čo najpríjemnejšie ukázať nezastupiteľný prínos včiel? No predsa cez jedlo! Včelí kRaj vás pozýva do svojej jednodňovej reštaurácie. Príďte ochutnať pestré, chutné a zdravé jedlo, ktoré vzniklo vďaka včelám, aj také, na vznik ktorého neboli potrebné. Netradičná jednodňová reštaurácia v réžii občianskeho združenia kRaj otvára svoje brány v blízkosti Kokavy nad Rimavicou,
Pozorovanie tranzitu Merkúra na rožňavskej hvezdárni
Napísal(a) Ondrej Doboš
Medzi planetárnymi konšteláciami majú významné miesto prechody popred disk Slnka, ktoré nazývame tranzity. Sú zriedkavé, v prípade dobrého počasia ľahko
pozorovateľné, nesú veľký popularizačný náboj a v minulosti mali kľúčový význam pre formovanie modernej astronómie. Pozemšťania môžu pozorovať dva planetárne tranzity vnútorných planét slnečnej sústavy – Venuše a Merkúra. Tranzit Venuše už súčasná generácia neuvidí, lebo nastane až v roku 2117. Tranzity Merkúra nastávajú častejšie, priemerne 7 krát za storočie.
Už ako malá obdarúvala svojich blízkych darčekmi, ktoré sama vyrábala
Napísal(a) D. Červenáková
Dnes vám s veľkou radosťou v našej rubrike predstavujem mladú študentku Maťku Tomášikovú, ktorá v súčasnosti žije v neďalekej obci, ale srdcom je vždy Polomka. Tak začína článok, ktorý sme našli na stránke Polomských novín, ktoré vychádzajú v Gemerskej Polome. Autorka v ňom ďalej uvádza: I keď pomenej navštevuje obecnú knižnicu, ale stále je našou čitateľkou a aktívne sa zapája do knižničných akcií. Vždy si rada prečíta naše Polomské noviny a z času na čas aj voľačím prispeje. Je neustále dobre naladená a každému rada ochotne pomôže. Možno si to ani neuvedomuje, ale na povolanie, ktorému sa zatiaľ ešte len „priúča“ je už teraz dobre nasmerovaná. Ako študentka má času pomenej, no predsa sa mi stihla pochváliť, že momentálne relaxuje, ako ináč, tvorivou činnosťou, ku ktorej ju priviedol moderný výdobytok dnešnej doby – internet. Občas sa aj mne minú myšlienky, a tak som Maťku nechala voľne rozprávať o jej novej záľube.
TVORIVÉ DIELNE PRE DOSPELÝCH - výroba šperkov z prírodných materiálov
Napísal(a) Mgr. Tímea Jakabová
Gemerské osvetové stredisko pokračuje v organizovaní tvorivých dielní v Dome tradičnej kultúry Gemera, ktorých cieľom je prezentovať tradičné ľudové remeslá pre širokú verejnosť a poukázať na základnú techniku vyhotovenia výrobkov s využitím rôznych prírodných materiálov. „V rámci najbližších tvorivých dielní chceme priblížiť paličkovanie a výrobu kožených šperkov. Pod vedením zahraničných a domácich remeselníkov si účastníci programu na základe získaných poznatkov môžu vyhotoviť rôzne kožené náramky, náušnice a iné doplnky, ktoré sú vhodné aj ako darčeky na Vianoce,“ prezradila Tímea Jakabová a pokračovala, „našou snahou je nielen motivovať ľudí k tvorbe vlastnoručných výrobkov, ale aj šíriť jedinečnosť gemerskej ľudovej kultúry. Paličkovaná čipka hrala významnú úlohu pri výzdobe krojov a niektorých textilných bytových doplnkov. Vyniká svojou štruktúrou a farebnosťou, ktorá je zachovávaná a zvelaďovaná členkami Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku.
Včely. Od skorej jari do neskorej jesene pilne „pracujú“. Navštevujú všetko čo kvitne. Aj tejto jesene boli usilovné. Do príchodu dažďov zbierali všetko, čo sa ešte dalo.
Navštívili aj našu okrasnú záhradku. Práve nám rozkvitol jeden druh astrovitých rastlín. Určite ich prilákala nie len nádherná farba kvetov ale aj to po čo prišli. Nektár a peľ zbierali dovtedy pokiaľ im to počasie dovolilo.
Ponúkam vám zopár pohľadov na „naše“ včely. Hlavičky im bolo menej vidieť. Boli ponorené do kvetov a sústredené na „prácu“.






























Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-