Darcovstvo krvi (25)
Jaroslav Krivda z Revúcej si prevzal diamantovú plaketu za 80 bezpríspevkových odberov krvi
Napísal(a) Katarína Kvetková
Človek už dokáže vyrobiť všeličo, len krv nie. Je to vzácna tekutina, ktorá zachraňuje ľudské životy aj vďaka bezpríspevkovým darcom krvi. Práve týmto ľuďom patrilo slávnostné dopoludnie v stredu 4. decembra 2019 v obradnej sieni Mestského úradu v Revúcej. Zorganizoval ho Územný spolok Slovenského Červeného kríža v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestom Revúca a nemocnicou v Revúcej pri príležitosti odovzdávania Plakiet profesora MUDr. Jana Janského viacnásobným bezpríspevkovým darcom krvi.
Zlaté plakety sa udeľujú pri 40 odberoch u mužov a 30 u žien, strieborné pri 20 a bronzové pri 10 bezplatných odberoch krvi.
V Tornali si výročie oslobodenia pripomenuli najhumánnejším skutkom
Napísal(a) J. Pupala
V predvečer 75. výročia oslobodenia mesta Tornaľa (oslobodené bolo 19.12.1944) si pripomenuli zorganizovaním už XIV. ročníka „GEMERSKEJ KVAPKY SLOBODY“. Tamojší Klub darcov krvi v spolupráci s vedením DD a DSS na Úzkej ulici, ZO SZPB a NTS SR vysunuté pracovisko Banská Bystrica dňa 2.12.2019 od 07.30 do 11.00 v spoločenskej miestnosti uskutočnili bezplatný odber krvi. Z takmer 30 darcov ochotných bezplatne darovať krv bolo zaregistrovaných k odberu krvi 23, z ktorých bola krv odobratá 14 darcom krvi. Ostatným, žiaľ, zo zdravotných dôvodov a z dôvodov karantény nemohla byť krv odobratá. Vzhľadom k poveternostným podmienkam neprišla pojazdná odberová jednotka z Banskej Bystrice do Tornale v predpokladanom termíne, a tak sa začiatok odberu posunul takmer o pol hodiny.
V Čiernom Potoku tiekla Kvapka krvi SNP už štrnástykrát
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 2.8.2019 v čase od 07.30 do 10.30 hodiny sa uskutočnil už XIV. ročník Kvapky krvi SNP. Tento rok to bolo v znamení 75. výročia SNP (tento rok prvýkrát s logom ako Slovanská kvapka krvi SNP). ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu v spolupráci s OcÚ v Čiernom Potoku a miestnym Klubom darcov krvi v spolupráci s Národnou transfúznou spoločnosťou SR – stredisko v Banskej Bystrici zorganizovali ako jediní na Slovensku túto akciu už po 14-ty krát.
Ako prví prišli darovať krv otecko Pavol CIRBUS so synom Marekom z Rimavskej Soboty. Tradične na podujatí nechýbali ani vojaci Armády SR z Gemersko-malohontského-chemického útvaru v Rožňave Jaroslav ZAUŠKA a Štefan PENZEŠ. Krv daroval aj duchovný Armády SR pán David VARGA-EŠTÓK z Trebišova.
Karpatská kvapka krvi pribudla aj v Bartošovciach
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 13.4.2019 od 08.00 do 10.00 hodiny Klub darcov krvi Slovenského Červeného kríža v Bartošovciach v spolupráci s Obecným úradom obce a Národnou transfúznou službou SR, pracovisko Prešov, zorganizoval už opakovane v miestnej škole „Karpatskú kvapku krvi“. Túto akciu organizuje miestny klub darcov krvi SČK už po štvrtýkrát.
Gemerská kvapka krvi tiekla v Tornali aj pri 74. výročí ukončenia II. svetovej vojny
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Pri príležitosti ukončenia II. svetovej vojny obyvatelia Tornale postavili a slávnostne odhalili pamätník padlým osloboditeľom mesta Tornaľa – vojakom Červenej armády už 15. apríla 1945. Pri oslobodzovaní mesta položilo svoj život 202 vojakov Červenej armády a traja rumunskí vojaci.
Práve v deň 74. výročia tejto udalosti Klub darcov krvi v meste spolu so ZO SZPB v Tornali, DDSS v Tornali a Národnou transfúznou službou SR, vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici zorganizovali bezplatný odber krvi v priestoroch DDSS Tornaľa .
Gemerská kvapka slobody v Tornali podnietila dobrovoľných darcov darovať krv už trinástykrát
Napísal(a) J. Pupala
Klub darcov krvi v spolupráci so ZO SZPB maršála ZSSR R. J. Malinovského, v spolupráci s vedením Domu dôchodcov a Domu sociálnych služieb v Tornali, NTS SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zorganizovali 11.12. 2018 v predvečer 74. výročia oslobodenia mesta Tornaľa vojakmi Červenej armády 2. Ukrajnského frontu pod velením maršála ZSSR R. J. Malinovského a v jej rámci aj rumunskými vojakmi, uskutočnili už XIII. ročník odberu krvi pod názvom „GEMERSKÁ KVAPKA SLOBODY“. Odber krvi sa uskutočnil v Dome dôchodcov a Dome sociálnych služieb v Tornali. Ochotu darovať krv prejavilo a prišlo 22 darcov krvi, a to: Eva Kvetková, Erika Dobiasová, Róber Póša, Andrej Šimon, Jaroslav Pínzik,
Už trinásť rokov prúdi Kvapka krvi SNP z Čierneho Potoka
Napísal(a) Ing. Veronika Rízová
Napriek tropickým horúčavám (+32°C), ktoré vládli u nás, dňa 14.8.2018 si do malebnej obce juhozápadného Gemera Čierny Potok našlo cestu s odhodlaním darovať bezplatne krv viac ako 30 dobrovoľných darcov krvi v rámci XIII. ročníka „Kvapky krvi SNP“. Do obce zavítal už o 6.00 hodine aj redaktor Rádia Regina Stred z Banskej Bystrice pán Marcel Páleš, ktorý v priamom vstupe rádia Regina informoval o význame poslania „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku. V rozhovore s predsedom ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku priblížil poslucháčom rádia myšlienku a význam „Kvapky krvi SNP“ v Čiernom Potoku.
Podporiť Gemerskú kvapky krvi k MDŽ prišli nielen Tornaľčania, ale aj darcovia zo širokého okolia
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Už XIII. ročník „GEMERSKEJ KVAPKY KRVI K MDŽ“ sa uskutočnil 21. marca 2018 v čase od 08.00 do 11.30 hodiny. Akcia sa uskutočnila v spolupráci s Národnou transfúznou službou v SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici, darcov krvi v Tornali a DDSS v Tornali. Napriek tomu, že odber sa neuskutočnil v deň osláv MDŽ, prišlo v prvý jarný deň darovať krv celkom 36 darcov krvi, od ktorých po základnom zdravotnom vyšetrení bola odobratá krv 26 darcom. Darovať krv prišli nielen Tornaľčania, ale aj zo širokého okolia títo darcovia: Adriana Zaigmordová, Ľudovít Samko z Hucína, Gergely Pál z Tácht, Daniel Fedák z Čičaroviec, Lórant Ligárt z Bohúňova, Miroslav Kochan, Matej Škvarna z Hrachova, Pavel Galko z Držkoviec, František Nágel z Gemerskej Panice, Tibor Demeter z Kráľa, Štefan Kasík, Patrik Sajko z Aboviec, Norbert Varnék z Bretky,
V Nemocnici Svet zdravia v Rimavskej Sobote môžete prísť darovať Valentínsku kvapku krvi
Napísal(a) J. F.
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota sa v spolupráci so Slovenským Červeným krížom aj tento rok zapája do Valentínskej kvapky krvi. Záujemcovia môžu prísť darovať najvzácnejšiu tekutinu od 13. februára na hematologicko-transfuziologické oddelenie rimavskosobotskej nemocnice, a to v čase od 07:00 do 9:30 h. Akcia potrvá do 16. marca, odberové dni budú vždy v utorok a v piatok. Vlani sa do Valentínskej kvapky krvi v rimavskosobotskej nemocnici zapojilo 235 darcov. Darcom môže byť každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov (pri opakovanom darovaní do 65 rokov), ktorý má viac ako 50 kilogramov. Muži môžu darovať krv maximálne štyrikrát do roka, ženy maximálne trikrát do roka. Krv darcov potrebujú ťažko chorí onkologickí pacienti, matky po komplikovanom pôrode, pacienti po ťažkom krvácaní či pacienti pred náročnou operáciou.
Gemerskú kvapku krvi v Tornali podporilo 35 dobrovoľných darcov - Jaroslav Pinzík daroval krv už po 106-krát
Napísal(a) JUDr,. Jozef Pupala
Miestny Klub darcov krvi v Tornali spolu so Základnou organizáciou protifašistických bojovníkov, vedením DdaSS a NTS SR vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici, už po dvanástykrát zorganizovali „Gemerskú kvapku slobody“ pri príležitosti 73. výročia oslobodenia mesta vojakmi 2. Ukrajinského frontu Červenej armády a v jej začlenení aj vojakmi 4. rumunskej armády.
Viac...
V Čiernom Potoku tiekla krv na počesť Slovenského národného povstania
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 7.8.2017 v Čiernom Potoku celú noc pršalo. Akoby dážď chcel schladiť tropické teplá a prispieť k prijateľnejšiemu ovzdušiu pre tých, ktorí sa rozhodli darovať krv. Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, klub darcov krvi, Obecný úrad v Čiernom Potoku v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici zorganizovali už XII. ročník “KVAPKY KRVI NA POČESŤ SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA“.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).