3. apríl - Theodor Glatz (10.12.1818 Viedeň – 3.4.1871 Sibiu) – rumunský maliar, grafik, fotograf.
Pochádzal z rodiny spišského pôvodu. Študoval na viedenskej akadémii a špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V rokoch 1840-42 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i.. -MM-
6. apríl - Janko Jasenka (30.3.1928 Sirk - 6.4.1991 Revúca) – 30. výročie úmrtia. Folklorista, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní.
Základné vzdelanie získal v Ratkovej, pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Ako učiteľ začínal v Budinej, neskôr v rodnom Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a neúnavným zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Ľudová hudba Jána Jasenku vypomáhala aj FS Vlachovčan z Vlachova a sám spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V roku 1985 stál pri zrode folklórneho súboru Sinec v Hnúšti. Nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali zaznamenáva jeho hudobný odkaz. -MM-
13. apríl - Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava - 4.7.2010 Bratislava) - scenárista, režisér, pedagóg.
Študoval na Univerzite Komenského a VŠMU v Bratislave. Pôsobil v divadle v Nitre, v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene. V roku 1990 stál pri formovaní Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, kde začínal ako jediný profesor a niekoľko rokov bol aj jej prodekanom. Pôsobil ako vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové vysielanie a členom Rady STV. Ako režisér spolupracoval najmä so Slovenskou televíziou. Nakrútil viac ako stoštyridsať titulov, okrem televíznych filmov aj seriály, inscenácie i niekoľko dokumentárnych filmov, účinkoval aj ako herec. V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
13. apríl - Daniel Bachát-Dumný (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) –l slovenský evanjelický kňaz, senior, biskup banského dištriktu, spisovateľ, básnik, prekladateľ, organizátor kultúrneho života a ochotníckeho divadelníctva.
V roku 1873 stal sa farárom slovenského ev. a. v. zboru v Budapešti, od r. 1905 bol biskupom banského dištriktu. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj, bol podpredsedom literárnej Lutherovej spoločnosti, pôsobil ako predseda Uhorskej protestantskej literárnej spoločnosti, pomáhal organizovať Červený kríž. Patril k členom mestského výboru v Budapešti. Za vynikajúce zásluhy bol ocenený Rádom Františka Jozefa I. -MM-
18. apríl - Viliam Ujházy (18.4.1926 Hnúšta-Likier) – lekár, onkológ, vedecký pracovník.
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983-1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu aplikoval v klinickej praxi, publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma a členom domácich a medzinárodných vedeckých organizácií. V roku 2013 získal ocenenie za rozvoj Slovenskej akadémie vied. -MM-
25. apríl - Andrej Šmál /Ondrej, Schmal/ (25. 4. 1706, Necpaly – 25. 12. 1766, Ratková) – ev. farár, náboženský spisovateľ, literárny a cirkevný historik.
V rokoch 1751 – 1766 pôsobil v Ratkovej ako farár, neskôr senior. Podáva dejiny ratkovskej cirkvi od začiatku jej vzniku (1594), eviduje všetkých kňazov aj s ich stručnými charakteristikami, eviduje richtárov a učiteľov mestečka, tiež užívateľov pôdy a podáva i obraz aktuálneho obyvateľstva tých rokov v Ratkovej. Zaznamenáva účasť miestnych zemanov i patrónov cirkvi. Píše o histórii ratkovského chrámu a fary a ich rekonštrukciách. Autor učebnice vierouky (katechizmu) pre školskú mládež, napísal a vydal Kratičké rozebrání pěti artiklů..., Brevis de vita... (Kritická rozprava o živote evanjelických superintendentov v Uhorsku) a spis Adversaria... (Príspevky k osvetleniu evanjelicko-uhorskej cirkevnej histórie). V rukopise zostal abecedne usporiadaný súpis literárne činných osobností z Turca, ktorý je prvou regionálnou bibliografiou na Slovensku. -MM-
28. apríl - Ján Botto (27.1.1829 Hrachovo-Vyšný Skálnik – 28.4.1881 Banská Bystrica) – básnik, najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdii praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856-58 pracoval v Tisovci. Finančne podporoval literárny odbor Matice slovenskej i prvé slovenské gymnázium v Revúcej, ktorého bol zakladateľom a patrónom. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. -MM-